Od začiatku koronavírusovej pandémie sa pri téme prípadných mutácií objavoval zo strany odborníkov často predpoklad, že v prípade mutácií vírusov sa z povahy evolúcie vírusov majú tendenciu presadiť infekčnejšie a menej smrtné varianty. Ak hostiteľ vírusu zomrie, nešíri ho ďalej, preto sa viac presadia skôr tie varianty, ktoré zabíjajú menej hostiteľov.
Po tom, ako sa začala presadzovať britská mutácia na úkor pôvodného kmeňa koronavírusu, sa tento predpoklad u niektorých opäť objavil (napr. Krčméry), čo zmierňovalo nepríjemný fakt, že britská mutácia sa ľahšie šíri a v konečnom dôsledku tak s najväčšou pravdepodobnosťou povedie k väčšej úmrtnosti.
Britský variant smrtnejší o viac ako 50 %
Hoci na začiatku napr. Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb konštatovalo, že nie sú žiadne dôkazy, že by britský variant spôsoboval ťažší priebeh, neskôr dáta začali naznačovať, že britská mutácia môže byť nielen infekčnejšia, ale aj smrtnejšia.
Popri tom sa začali objavovať aj informácie, že britská mutácia má aj u mladších častejšie príznakový priebeh a že dokonca častejšie končia aj mladší ľudia vrátane detí v nemocnici.
Nedávno bola publikovaná štúdia, ktorá týmto indíciám nasadila korunu. Zistilo sa v nej, že britská mutácia spôsobila 227 úmrtí vo vzorke necelých 55 000 infikovaných, pričom z rovnako veľkého počtu infikovaných inými variantmi zomrelo 141 ľudí.
Inými slovami, smrtnosť britskej mutácie bola na vybranej vzorke 0,41, pričom smrtnosť ostatných variant bola 0,26.
Napriek tomu všetkému napríklad Peter Celec v inak konštruktívnom príspevku o prioritizácii očkovaných skupín len pár dní dozadu zopakoval:
„Dá sa očakávať, že každý nový variant, ktorý sa presadí, bude viac a viac infekčný, ale zároveň, aspoň z dlhodobého hľadiska, by mal byť aj menej smrtnejší, keďže úmrtie hostiteľa pre vírus nie je vhodné.“
Kognitívne skreslenia pri úvahách o mutáciách koronavírusu
Keď sa však nad evolúciou koronavírusu zamyslíme trochu kritickejšie a hlbšie, uvedomíme si, že evolúcia koronavírusu k smrtnejším formám je jednak logická, ale mala byť zároveň pre odborníkov už z prvotných faktov o koronavíruse ľahko predvídateľná.
Prvotné kognitívne skreslenie, ktoré je v úvahe o presadení sa menej smrtných variant koronavírusu prítomné, spočíva v tom, že pri koronavíruse vôbec uvažujeme nad smrtnosťou, k čomu nás nabáda prežívaná a vnímaná realita ľudského spoločenstva.
Smrtnosť koronavírusu dokáže v praxi dosť ľudí vydesiť, dokáže preplniť nemocnice, preťažiť krematóriá či pohrebníctva. Smrtnosť koronavírusu, aj keby bola okolo pár percent, však v úvahách o jeho evolúcii môžeme zaokrúhliť na nulu.
Druhé kognitívne skreslenie spočíva v tom, že sa na nakazených koronavírusom pozeráme ako na viac či menej podobných šíriteľov.
Lenže vieme, že pri koronavíruse, najmä pôvodnom kmeni, mali desiatky percent infikovaných bezpríznakový priebeh. Takíto ľudia však koronavírus šírili ďalej iba v obmedzenej miere.
Najväčšou hrozbou pri šírení koronavírusu sú nakazení a infekční ľudia v predsymptomatickom štádiu ochorenia.
Zároveň vieme, že existovala pomerne veľká disproporcia v šírení medzi jednotlivými ľuďmi. Mnohí nenakazili nikoho, iní, naopak, aj desať či viac ľudí.
Tretie kognitívne skreslenie spočíva v tom, akoby sme si neuvedomovali skutočnosť, že aj človek nakazený koronavírusom, ktorý na smrtnejší variant skoná v nemocnici, mohol byť pred tým aj predsymptomatickým šíriteľom.
Ďalšie osobitné kognitívne skreslenie môže spočívať v potrebe vnímať a vykresľovať problematiku koronavírusu menej alarmujúco a vyvažovať tak dominujúci prístup.
Aj ja osobne som sa preto v jednom z článkov rád stotožnil s vyjadreniami uznávaných odborníkov, hoci aplikovať predpoklad o evolúcii koronavírusu k menej smrtným variantom mi prišlo od začiatku ako málo logické.
Mutácie koronavírusu a ich evolučná logika
To, čo je pri presadzovaní sa mutácií koronavírusu zrejme to podstatnejšie, je premeniť čo najviac desiatok percent bezpríznakových infikovaných na infekčných.
O to sa dokáže prirodzene postarať agresívnejšia forma vírusu, ktorá v prvom rade urobí z viac nakazených aj reálne chorých a nákazlivých, najmä v radoch mladších ročníkov, v dôsledku čoho z tých rizikovejších aj viac ľudí skolí.
Čiže skutočnosť, že v dôsledku smrtnejšej mutácie by pri prvotnom premorení zomrelo aj niekoľkonásobne viac ľudí, je z pohľadu evolúcie koronavírusu iba vedľajší nepodstatný jav.
Pre lepšiu ilustráciu, hypoteticky ak mutácia vírusu zo sto ľudí zabije piatich namiesto jedného, ale zároveň urobí z dvadsiatich namiesto desiatich šíriteľov, tak 5-násobný nárast smrtnosti nie je z pohľadu perspektívnosti danej mutácie problém. A už vôbec nie, ak vezmeme do úvahy, že aj tí, čo zomreli, boli predtým šíriteľmi.
Aké veľké obavy sú opodstatnené?
Dôsledky prítomnosti smrtnejšieho britského variantu vidíme na hroznom stave našej epidemiologickej situácie a tisícoch mŕtvych. U nás britská mutácia už dosahuje dominanciu vyše 97 %.
Aj tu sa ukazuje, že keby sa pred jeseňou minulého roka viac ľudí premorilo pôvodnými miernejšími variantmi, čomu naša vláda veľmi aktívne bránila, možno by mnohí dnes neumierali na smrtnejší britský variant a aj jeho šírenie by bolo o niečo obmedzenejšie.
Juhoafrická mutácia, ktorá je podobne infekčná a a zrejme aj smrtná ako britská, sa javí ako ďalšie veľké nebezpečenstvo, keďže zároveň dokáže u mnohých obísť imunitu nadobudnutú prekonaním ochorenia či prebiehajúcim očkovaním.
Otázkou tiež je, či môžu vzniknúť ešte agresívnejšie mutácie koronavírusu s ešte väčšou smrtnosťou. Zrejme môžu.
Treba si však uvedomiť, že do hry vstupujú ďalšie faktory, ktoré už pri určitej miere agresivity danej mutácie by bránili jej šíreniu, resp. zväčšenia podielu na úkor ostatných variant.
Môžeme predpokladať, že čím agresívnejší i smrtnejší variant, tým kratšia inkubačná doba, tým skôr sa stane nakazený človek aj príznakový a izoluje sa. Tým sa zmenšuje čas na možné šírenie, čo od určitej hranice nebezpečnosti môže znižovať reprodukčné číslo variantu a brániť presadzovaniu sa daného variantu na úkor ostatných.
Tiež by mohlo platiť, že čím agresívnejší variant, tým viac príznakových priebehov a tým viac dlhodobejších protilátok. To by mohlo robiť z agresívnejších mutácií v podstate sezónnu záležitosť. Žiaľ, sprevádzanú zvýšeným počtom nadmerných úmrtí.
Do hry vstupuje tiež postupujúce premorovanie a pokrok v očkovaní. Tieto faktory budú zvýhodňovať také varianty koronavírusu, ktoré majú schopnosť obísť získanú imunitu týchto ľudí.
Zároveň možno predpokladať stále väčšiu spoločenskú únavu z opatrení spolu s rezignáciou na ne a zvýšený tlak na uvoľňovanie obmedzení.
Koronavírus a jeho mutácie sú tu s nami relatívne krátko na to, aby došlo k ustáleniu toho, aký agresívny a smrtný variant bude z pohľadu evolúcie koronavírusu s ľudstvom v rovnováhe.
Ak budú koronavírusy vyvolávajúce ochorenie COVID-19 s nami koexistovať aj naďalej, je možné, že bude dochádzať k striedaniu vĺn s menej a viac agresívnymi mutáciami. Podobne ako pri chrípke.
A hoci je málo pravdepodobné, že vývoj, testovanie, schvaľovanie, výroba, distribúcia a podanie vakcín bude schopné vždy držať tempo s novými mutáciami, populácie zrejme vďaka viacnásobnému premoreniu a očkovaniu budú tieto vlny znášať vo všeobecnosti ľahšie ako prvé roky. Podobne ako pri chrípke, s ktorou koexistuje každý prakticky od narodenia.
Aj z toho dôvodu je v rámci dlhodobého boja s koronavírusom oveľa dôležitejšie sústrediť sa na znižovanie rizikovej populácie, najmä bojovanie s obezitou a razením zdravšieho životného štýlu.
Hoci možno predpokladať, že z dlhodobého hľadiska sa budú koronavírusy prejavovať nižšou smrtnosťou, ten pokles smrtnosti nebude musieť byť spôsobený tým, že sa presadí menej smrtný variant vírusu, ale najmä tým, že populácie budú mať voči koronavírusom vo väčšej miere získanú imunitu a nastane aj hmatateľný pokrok v liečbe.
Budúcnosť s koronavírusom je naďalej plná mnohých otáznikov. Dúfajme, že o rok nebudeme nútení konštatovať, že sme sa ako menšie zlo mali nechať premorovať juhoafrickou mutáciou, proti ktorej dnes smerujeme mnohé radikálne opatrenia vrátane povinnej karantény pre zaočkovaných prichádzajúcich zo zahraničia či zákazu zahraničných dovoleniek.
Stále viac môže platiť, že dlhodobé prísne protiepidemické obmedzenia narobia viac škody na zdraví a životoch ako samotný koronavírus aj s jeho smrtnejšími mutáciami.
Zdroj obrázka: bioworld