Na Slovensku pôsobí množstvo mimovládnych organizácií, ktoré komentujú spoločenské a politické dianie. Veľmi často sú však v konflikte záujmov, pretože sú financované vládami či oligarchami, obvykle zahraničnými. To sa prejavuje aj v tom, že sa vyznačujú rôznymi dvojitými metrami, ako keby nesledovali poctivo určitý princíp, ale skôr presadzovali konkrétny politický záujem. Dá sa to ukázať aj na príklade reakcií niektorých významných z nich na tzv. blokovací zákon.

Kedy sa v ZSSR konali prvé skutočné voľby? Bola Líbya za Kaddáfího diktatúrou alebo priamou demokraciou? Koľko referend ročne sa uskutoční vo Švajčiarsku? Odpovede na tieto a množstvo iných otázok dáva najnovšia kniha Romana Michelka, Alternatívne politické systémy, ktorá vyšla v edícii DAV DVA.

Eurázia, výrez

O zámeroch Ruska vojensky obsadiť či pričleniť rôzne územia iných štátov či celé štáty sa rozpráva dlhodobo. Ruská februárová invázia tieto predpovede či obavy ešte viac vystupňovala. 

Ohľadom rusko-ukrajinskej vojny koluje v informačnom priestore množstvo protichodných správ. Hlavnoprúdové médiá ruskú agresiu odsudzujú. Zároveň je však pre nich táto situácia skúškou integrity. Dokážu zachovať chladnú hlavu a objektivitu aj v tak vypätej a neprehľadnej situácii? Alebo nekriticky preberajú neoverené správy, ktoré zapadajú do ich pohľadu na svet? Prípad šokujúcej virálnej udalosti z prvých dní vojny je dobrým príkladom na analýzu.

Sloboda a pluralita verejnej diskusie na Slovensku, ale aj na Západe, za posledné roky prudko upadá. S pandémiou COVIDu a najnovšie vojnou na Ukrajine sa tieto trendy ešte výraznejšie urýchlili. Množstvo ľudí sa autocenzuruje a stávajú sa konformnými, čo oslabuje základy demokracie. Na túto situáciu reaguje prekvapivo málo občianskych iniciatív a veľmi si ju nevšímajú ani politici. Na Slovensku preto vzniká Iniciatíva za slobodu slova, na budovaní ktorej sa podieľajú autori Hrotu. Krátko vám ju predstavíme.

Ak by sme chceli rozdeliť mediálnu scénu na Slovensku na liberálne (presnejšie skôr inkluzivistické) a konzervatívne médiá, tie prvé majú mnohonásobnú prevahu. V rámci konzervatívnych médií neexistuje žiadny tlačený denník či týždenník a v podstate významnejšie online médiá sú iba Postoj a relatívne mladý Denník Štandard. 

Posledné dni sa však na tejto malej mediálnej scéne vyskytli zemetrasenia. 

Mapa ruského postupu na Ukrajine (Zdroj BBC)

Už po pár dňoch od začatia ruskej agresie voči Ukrajine začali mierové rokovania. Zdá sa však, že sú už týždne zaseknuté a predstavujú viac pretvárku pred domácim i zahraničným publikom než úprimnú snahu čo najskôr ukončiť túto vojnu. V tomto článku si načrtneme, že vznik tejto vojny bol do veľkej miery výsledkom rovnice. A preto ani uzavretie mieru nie je pre zainteresované strany konfliktu v súčasnosti vysokou prioritou.

Hlavné správy zverejnili rozhodnutie Národného bezpečnostného úradu, na základe ktorého boli zablokované. Rozhodnutie sa nám neskôr podarilo získať aj od hostingovej firmy, ktorej bolo doručené. NBÚ predtým opakovane odmietol zverejniť nielen samotné rozhodnutie, ale aj špecifikovať dôvody, ktoré k nemu viedli. Pri pohľade na dokument je mlčanie NBÚ pochopiteľné. Uvedené rozhodnutie je totiž vysoko netransparentné, obsahuje mnoho totalitaristických formulácií, argumentačných chýb a je v explicitnom rozpore s kritériami Európskeho súdu pre ľudské práva. V článku to všetko podrobne rozoberáme.

ženy s mobilmi, ilustračný obrázok

Americká spoločnosť Meta Platforms oznámila, že v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu dočasne zmierni svoje pravidlá a umožní v niektorých krajinách na svojich sociálnych sieťach Facebook a Instagram zverejňovať príspevky, ktoré vyzývajú na násilie voči ruským vojakom. Výzvy na násilie voči ruským civilistom však naďalej nepovoľuje.

Mariupol: pôrodnica

Predvčerom boli médiá a najmä sociálne siete plné správ o tom, ako ruskí vojaci ostreľovali pôrodnicu, že ide o genocídu ap.