V posledných týždňoch vo verejnej diskusii vyvstala téma, či má byť organizácia Globsec podporovaná zo štátnych zdrojov. Tému otvorila SNS na koaličnej rade a Robert Fico súhlasí, Hlas je údajne proti. Odpoveď na túto otázku je pritom taká jasná, až prekvapuje, že už dávno nie je rozhodnutá. Nejde totiž o politickú, ale skôr o principiálnu otázku.

Slovenský zväz ľadového hokeja sa uzniesol, že hráči z KHL nebudú do konca sezóny súčasťou národného tímu. Inými slovami, hokejisti, ktorí hrajú pre ruské kluby, nebudú môcť podporiť našu reprezentáciu na majstrovstvách sveta v hokeji.

Investigatívne centrum Jána Kuciaka zverejnilo článok o stránkach, ktoré považuje za súčasť „ekosystému prokremeľských, konšpiračných a radikálnych pravicových dezinformácií“. V ich zozname je zaradená aj stránka Hrot.info – bez akýchkoľvek argumentov. Článok pôsobí skôr bulvárne a neprináša zásadné nové zistenia. Podrobne ho rozoberáme.

Financovanie politiky veľkopodnikateľmi je kontroverzné. Je pochopiteľné, že ak podnikateľ vloží peniaze do kampane určitého kandidáta, získava na neho určitú páku, ktorú môže využiť vo svoj prospech. Prakticky vždy ide o konflikt záujmov.

Na Slovensku pôsobí množstvo mimovládnych organizácií, ktoré komentujú spoločenské a politické dianie. Veľmi často sú však v konflikte záujmov, pretože sú financované vládami či oligarchami, obvykle zahraničnými. To sa prejavuje aj v tom, že sa vyznačujú rôznymi dvojitými metrami, ako keby nesledovali poctivo určitý princíp, ale skôr presadzovali konkrétny politický záujem. Dá sa to ukázať aj na príklade reakcií niektorých významných z nich na tzv. blokovací zákon.

Checkbot je facebookový chatovací bot. V prípade, že doň zadáte link nejakého článku, podľa určitých kritérií vám pomôže vyhodnotiť, či ide o „falošnú správu“. Okrem toho na svojej FB stránke pravidelne informuje o údajných dezinformáciách. Projekt je financovaný aj Nadáciou Eset a americkou ambasádou, čo ho stavia do konfliktu záujmov. Ani jeho komunikácia v oblasti ukrajinskej krízy nie je objektívna, čo demonštrujeme konkrétnym príkladom.

Od prozápadných a liberálnych mimovládok sme dlho nepočuli, hoci by sa asi patrilo. Často sa vyhlasujú za ochrancov demokracie a ľudských práv. A hoci v rámci boja proti dezinformáciám sme svedkami oslabovania slobody prejavu a v rámci boja proti pandémii zase vidíme niekedy úplne neopodstatnené obmedzovanie takmer všetkých ľudských práv (podrobne sme o tom písali vo viacerých článkoch), zdá sa, že týmto mimovládkam to neprekáža.

Ľudia si často myslia, že boj proti dezinformáciám je založený na jasných argumentoch, vedený nezávislými odborníkmi, politicky neutrálny, pomáha odstraňovať manipulácie, rozvíja kritické myslenie a ochraňuje demokraciu. V tomto článku si však ukážeme, že tieto presvedčenia sú mýtmi a na konkrétnych príkladoch a argumentoch ich vyvrátime.

Súčasná doba je zložitá a plná manipulácií. Často neviete, kto za kým stojí, kto koho platí a aké môže mať skryté záujmy. Je preto dobré odkrývať rôzne prepojenia a konflikty záujmov. Sami sme na viaceré – často v hlavnom prúde – opakovane poukazovali (napr. tu, tu alebo tu).

V roku 1998 sa práve končilo funkčné obdobie tretej vlády Vladimíra Mečiara a veľká časť obyvateľstva bola nespokojná s jeho mnohými kauzami, ako aj s vážnymi podozreniami zo zneužívania moci. Na druhej strane značná časť obyvateľstva v zásade súhlasila so základným politickým smerovaním, ktoré Mečiar predstavoval. Spoločnosť bola rozdelená a parlamentné voľby 1998 mali rozhodnúť o ďalšom smerovaní. Významný vplyv na výsledok volieb mala aktivita mimovládneho sektora pod názvom Občianska kampaň ’98 (OK’98).

V predchádzajúcom článku sme zhrnuli, ako George Soros zasahoval do politického a spoločenského diania vo východnej Európe. Sám to opísal v knihe Zmenka na demokraciu(1991). V tomto článku si zhodnotíme kroky, ktoré presadzoval a prezentoval ako pomoc pre východnú Európu. Ukážeme si, že aj ich následkom boli krajiny východnej Európy prevalcované západným vplyvom v oblasti politickej, ekonomickej aj kultúrnej, čo značne oslabilo možnosti hľadať samostatnejšiu cestu pre tieto krajiny.

V roku 1989, v čase pádu socializmu, sa diala dôležitá geopolitická a ekonomická premena krajín východnej Európy. Existovalo niekoľko ciest, ktorými sa môžu vydať (napr. nekritické prevzatie západného systému, uzavretie sa či stredná cesta atď.). Nie je žiadnym tajomstvom, že George Soros už od začiatku 80. rokov podporoval rôznych disidentov, ktorí sa klonili práve k ceste západnej liberálnej demokracie. Sám o tom píše v knihe Zmenka na demokraciu (1991). V tomto článku zhŕňame to, čo píše sám Soros ovplyvňovaní geopolitických pomerov vo východnej Európe zo svojej strany.

V sérii článkov o spojencoch politických mimovládok sme sa zaoberali už materskými organizáciami niektorých z nich, zahraničnými ambasádami, médiami, korporáciami, Európskou úniou, známymi osobnosťami či akademikmi. Všetci títo aktéri predstavujú podporu v politickom boji pre istý názorový tábor. Pripravujú pôdu na to, aby sa ľudia s určitým hodnotovým ukotvením mohli ujať vlády v štáte. V tomto článku si konkrétne ukážeme, ako sú politické mimovládky napojené na politické strany a ako celá sieť ich spojencov napomáha zvýšeniu šance úspechu politikov, ktorých program je blízky ideológii politických mimovládok.

V sérii článkov sa venujeme spojencom politických mimovládok. V tomto článku si ukážeme, ako inštitúcie Európskej únie a európske finančné toky podporujú značnú časť agendy politických mimovládok. Popíšeme tiež spôsoby, ktorými si politické mimovládky vytvárajú spojencov na akademickej pôde a aj to, ako sa politizuje časť umeleckej obce.

V sérii článkov sa venujeme spojencom politických mimovládok. V tomto článku si bližšie povieme o korporáciách a médiách. Korporácie dodávajú mimovládnemu sektoru financie (dôležitý nástroj sú tu 2 % z dane) a samé zavádzajú politiky pre inklúziu menšín či podporujú LGBT agendu. Veľmi dôležitým spojencom sú médiá hlavného prúdu, v ktorých majú politické mimovládky veľmi pozitívny obraz a nevyskytol sa takmer žiadny prípad, kedy by médiá ako Aktuality, SME či Denník N šli s politickými mimovládkami do polemiky. Zároveň popisujeme aj personálne či majetkové prepojenia niektorých dôležitých médií na politické mimovládky, resp. ich sponzorov.

Pri diskusii o vplyve politických mimovládok sa často stretávame s argumentom, že hoci sú politicky činné a istý vplyv majú, tento je v skutočnosti preceňovaný. Poukazuje sa pritom hlavne na ich finančné a personálne kapacity v porovnaní s vládnou mocou. V sérii článkov o spojencoch politických mimovládok si ukážeme, že majú mnohých vplyvných spojencov, ktorí ich pôsobenie podporujú.

Portál OpenDemocracy koncom marca 2019 zverejnil analýzu finančných tokov, ktoré prichádzajú z Ameriky na podporu konzervatívnych agiend v Európe. Analýza ponúka zaujímavé informácie o zákulisí politiky, na druhej strane ale predstavuje jednostranné vykreslenie problematiky.

Kampaň Zuzany Čaputovej patrí medzi najdrahšie v politických dejinách Slovenska. Vytvárať jej jednostranne pozitívny obraz napomáhajú nekritickí obdivovatelia a viaceré médiá hlavného prúdu, pričom realita je neraz iná.

Zákon o volebnej kampani umožňuje, aby mohli byť volebné kampane financované aj prostredníctvom tzv. tretích strán. Viacerí kandidáti to využili napríklad v minuloročných komunálnych voľbách alebo aj v aktuálnych prezidentských voľbách. Problém je, že cez tretie strany možno náklady kampane neobmedzene navyšovať, teda legálne obísť zákonné limity, ktoré sú inak pevne dané. Je najvyšší čas túto možnosť prehodnotiť a dať tým voľbám spravodlivejší ráz.

Od odstúpenia Róberta Mistríka v prospech Zuzany Čaputovej uplynuli už viac ako dva týždne. Aj vďaka nemu sa z málo známej kandidátky, ktorou Zuzana Čaputová bola začiatkom tohto roka, s preferenciami okolo 6 – 8 %, stala hviezda prieskumov. V tomto článku rozoberám možnosť, že Mistrík a Čaputová, resp. ľudia z ich blízkeho okolia, mali už na počiatku v úmysle zliať obe kampane smerom k jednému kandidátovi. Išlo by o ojedinelý a pomerne kontroverzný ťah v slovenskej politike.