Peniaze v politike

  • Facebook začal označovať štátom kontrolované médiá. Oligarchická kontrola médií mu ale neprekáža?

    Súčasná doba je zložitá a plná manipulácií. Často neviete, kto za kým stojí, kto koho platí a aké môže mať skryté záujmy. Je preto dobré odkrývať rôzne prepojenia a konflikty záujmov. Sami sme na viaceré – často v hlavnom prúde – opakovane poukazovali (napr. tu, tu alebo tu).

  • Občianska kampaň ’98 na Slovensku ako geopolitický nástroj Západu

    V roku 1998 sa práve končilo funkčné obdobie tretej vlády Vladimíra Mečiara a veľká časť obyvateľstva bola nespokojná s jeho mnohými kauzami, ako aj s vážnymi podozreniami zo zneužívania moci. Na druhej strane značná časť obyvateľstva v zásade súhlasila so základným politickým smerovaním, ktoré Mečiar predstavoval. Spoločnosť bola rozdelená a parlamentné voľby 1998 mali rozhodnúť o ďalšom smerovaní. Významný vplyv na výsledok volieb mala aktivita mimovládneho sektora pod názvom Občianska kampaň ’98 (OK’98).

  • Ako Soros ovplyvnil východnú Európu za vyše 30 rokov – zhodnotenie

    V predchádzajúcom článku sme zhrnuli, ako George Soros zasahoval do politického a spoločenského diania vo východnej Európe. Sám to opísal v knihe Zmenka na demokraciu(1991). V tomto článku si zhodnotíme kroky, ktoré presadzoval a prezentoval ako pomoc pre východnú Európu. Ukážeme si, že aj ich následkom boli krajiny východnej Európy prevalcované západným vplyvom v oblasti politickej, ekonomickej aj kultúrnej, čo značne oslabilo možnosti hľadať samostatnejšiu cestu pre tieto krajiny.

  • Soros sám píše, ako ovplyvňuje politiku vo východnej Európe. Tu je zhrnutie

    V roku 1989, v čase pádu socializmu, sa diala dôležitá geopolitická a ekonomická premena krajín východnej Európy. Existovalo niekoľko ciest, ktorými sa môžu vydať (napr. nekritické prevzatie západného systému, uzavretie sa či stredná cesta atď.). Nie je žiadnym tajomstvom, že George Soros už od začiatku 80. rokov podporoval rôznych disidentov, ktorí sa klonili práve k ceste západnej liberálnej demokracie. Sám o tom píše v knihe Zmenka na demokraciu (1991). V tomto článku zhŕňame to, čo píše sám Soros ovplyvňovaní geopolitických pomerov vo východnej Európe zo svojej strany.

  • Spojenci politických mimovládok 4: politici a preberanie moci

    V sérii článkov o spojencoch politických mimovládok sme sa zaoberali už materskými organizáciami niektorých z nich, zahraničnými ambasádami, médiami, korporáciami, Európskou úniou, známymi osobnosťami či akademikmi. Všetci títo aktéri predstavujú podporu v politickom boji pre istý názorový tábor. Pripravujú pôdu na to, aby sa ľudia s určitým hodnotovým ukotvením mohli ujať vlády v štáte. V tomto článku si konkrétne ukážeme, ako sú politické mimovládky napojené na politické strany a ako celá sieť ich spojencov napomáha zvýšeniu šance úspechu politikov, ktorých program je blízky ideológii politických mimovládok.

  • Spojenci politických mimovládok 3: EÚ, umelci a akademici

    V sérii článkov sa venujeme spojencom politických mimovládok. V tomto článku si ukážeme, ako inštitúcie Európskej únie a európske finančné toky podporujú značnú časť agendy politických mimovládok. Popíšeme tiež spôsoby, ktorými si politické mimovládky vytvárajú spojencov na akademickej pôde a aj to, ako sa politizuje časť umeleckej obce.

  • Spojenci politických mimovládok 2: korporácie a médiá

    V sérii článkov sa venujeme spojencom politických mimovládok. V tomto článku si bližšie povieme o korporáciách a médiách. Korporácie dodávajú mimovládnemu sektoru financie (dôležitý nástroj sú tu 2 % z dane) a samé zavádzajú politiky pre inklúziu menšín či podporujú LGBT agendu. Veľmi dôležitým spojencom sú médiá hlavného prúdu, v ktorých majú politické mimovládky veľmi pozitívny obraz a nevyskytol sa takmer žiadny prípad, kedy by médiá ako Aktuality, SME či Denník N šli s politickými mimovládkami do polemiky. Zároveň popisujeme aj personálne či majetkové prepojenia niektorých dôležitých médií na politické mimovládky, resp. ich sponzorov.

  • Spojenci politických mimovládok 1: zahraničné nadácie a ambasády

    Pri diskusii o vplyve politických mimovládok sa často stretávame s argumentom, že hoci sú politicky činné a istý vplyv majú, tento je v skutočnosti preceňovaný. Poukazuje sa pritom hlavne na ich finančné a personálne kapacity v porovnaní s vládnou mocou. V sérii článkov o spojencoch politických mimovládok si ukážeme, že majú mnohých vplyvných spojencov, ktorí ich pôsobenie podporujú.

  • Aj konzervatívne politické mimovládky majú peniaze aj od oligarchov

    Portál OpenDemocracy koncom marca 2019 zverejnil analýzu finančných tokov, ktoré prichádzajú z Ameriky na podporu konzervatívnych agiend v Európe. Analýza ponúka zaujímavé informácie o zákulisí politiky, na druhej strane ale predstavuje jednostranné vykreslenie problematiky.

  • Manipulácie a jednostrannosti Zuzany Čaputovej: dekonštrukcia kultu

    týždeň a Čaputová

    Kampaň Zuzany Čaputovej patrí medzi najdrahšie v politických dejinách Slovenska. Vytvárať jej jednostranne pozitívny obraz napomáhajú nekritickí obdivovatelia a viaceré médiá hlavného prúdu, pričom realita je neraz iná.

  • Čas ukončiť financovanie volebných kampaní cez tretie strany?

    Zákon o volebnej kampani umožňuje, aby mohli byť volebné kampane financované aj prostredníctvom tzv. tretích strán. Viacerí kandidáti to využili napríklad v minuloročných komunálnych voľbách alebo aj v aktuálnych prezidentských voľbách. Problém je, že cez tretie strany možno náklady kampane neobmedzene navyšovať, teda legálne obísť zákonné limity, ktoré sú inak pevne dané. Je najvyšší čas túto možnosť prehodnotiť a dať tým voľbám spravodlivejší ráz.

  • Odstúpenie Mistríka v prospech Čaputovej – vopred pripravený scenár?

    Od odstúpenia Róberta Mistríka v prospech Zuzany Čaputovej uplynuli už viac ako dva týždne. Aj vďaka nemu sa z málo známej kandidátky, ktorou Zuzana Čaputová bola začiatkom tohto roka, s preferenciami okolo 6 – 8 %, stala hviezda prieskumov. V tomto článku rozoberám možnosť, že Mistrík a Čaputová, resp. ľudia z ich blízkeho okolia, mali už na počiatku v úmysle zliať obe kampane smerom k jednému kandidátovi. Išlo by o ojedinelý a pomerne kontroverzný ťah v slovenskej politike.

  • Čo pre Fica Soros, to pre Sorosom stvorené mimovládky Fico? Aktuality nereagujú na vecnú kritiku

    Na výročie vraždy Jána Kuciaka Aktuality.sk zverejnili až tri rozhovory s poprednými predstaviteľmi občianskeho sektora (Juraj Šeliga, Ján Orlovský, Michal Vašečka). Boli značne jednostranné a objavilo sa v nich viacero nepresných, či až zavádzajúcich tvrdení. Redakcii Aktuality.sk som preto poslal text s odkazmi na konkrétne zdroje, kde som tieto tvrdenia uviedol na pravú mieru a navrhol som jeho publikáciu v rubrike Politická aréna, určenej práve na takéto polemiky. Redakcia vôbec nereagovala, preto som oslovil SME a neskôr Pravdu, ktoré však rovnako neodpovedali. Preto text s drobnými štylistickými úpravami zverejňujem tu.

  • Financovanie prezidentských volieb: ako peniaze robia politiku

    Tohtoročné prezidentské voľby na Slovensku sú rekordné nielen počtom kandidátov, ale zrejme aj objemom investovaných peňazí do kampane a jej výrazným presunom na sociálne siete. Koľko peňazí investujú jednotliví kandidáti do prezidentskej kampane, z akých zdrojov a čo to celé znamená pre demokraciu?

    Úvodom treba podčiarknuť, že kampaň týchto prezidentských volieb je prvýkrát upravená novým zákonom o volebnej kampani z roku 2014, ktorý zvýšil mieru jej transparentnosti.

  • Nie celkom férové Transparency International a prezidentské voľby

    Dňa 22. februára sa prakticky vo všetkých mediách na Slovensku objavili informácie o hodnotení kampaní jednotlivých prezidentských kandidátov organizáciou Transparency International Slovensko (TIS). Ak sa však na ich hodnotenia pozrieme bližšie, tak zistíme, že transparentnosť kandidátov nebola hodnotená celkom spravodlivo.

  • Kto je predseda PS Ivan Štefunko? A analýza jeho kauzy Monogram

    Ivan Štefunko

    Progresívne Slovensko patrí medzi najmladšie politické subjekty na Slovensku. Jeho predstaviteľom sa venuje nemalý mediálny priestor. Pred niekoľkými týždňami to bolo v súvislosti s údajnou kauzou predsedu PS Ivana Štefunka. S odstupom času vám prinášame pohľad na túto kauzu z nadhľadu, ale aj celostnejší pohľad na osobu Ivana Štefunka a jeho postoje.

  • Investigatívne centrum Jána Kuciaka: môže byť investigatívna žurnalistika finacovaná Georgom Sorosom objektívna?

    Len pred pár dňami vzniklo občianske združenie Investigatívne centrum Jána Kuciaka, ktoré má pomáhať koordinovať prácu medzi investigatívnymi žurnalistami na Slovensku a v zahraničí. Viac ako 80 % financií, s ktorými v súčasnosti disponuje, pochádza zo zdrojov financovaných aj Georgom Sorosom a vládou USA. Aký dopad to má na jeho objektivitu?

  • Sú majitelia Esetu oligarchovia?

    Majitelia firmy Eset za posledné roky získavajú čoraz väčší politický vplyv. Nimi financovaní hráči sa stávajú známejšími a úspešnejšími: Matúš Vallo bol zvolený za primátora Bratislavy, Denník N sa pevne etabloval na mediálnej scéne a Progresívne Slovensko atakuje vstup do parlamentu. Hlavne tí, čo Eset kritizujú, ich často označujú za „oligarchov“. Je toto označenie primerané alebo zavádzajúce?

  • Kontroverzný kandidát na bratislavského primátora Matúš Vallo pod lupou

    Kampaň Matúša Valla

    Bez ohľadu na výsledok bratislavských komunálnych volieb je zrejmé, že jedným z fenoménov týchto volieb je kandidát na primátora Matúš Vallo (nezávislý s podporou politických strán Progresívne Slovensko a Spolu). Pred voľbami išlo, mimo architektonických kruhov, o takmer neznámeho človeka, ktorý sa dnes dostal do všeobecného povedomia a vzbudzuje diskusie a vášne. Pre niektorých je „architektom Penty“, podľa iných bude „dobrým primátorom hlavného mesta“. Ako je to s ním naozaj? Na niektoré aspekty jeho kandidatúry sme sa pozreli bližšie.

  • Juraj Rizman (VIA IURIS) vs Rafael Rafaj (Inštitút národnej politiky). V čom majú pravdu a v čom zavádzajú?

    V auguste 2018 publikoval bývalý poslanec SNS a terajší predseda Inštitútu národnej politiky v Extra plus článok Sorosove deti, kde poukázal na prepojenia niektorých mladých aktivistov na mimovládne organizácie financované zo zahraničia aj Sorosom. Juraj Rizman z VIA IURIS označil tento článok za „zavádzanie konšpiračných médií“ a reagoval blogom, kde rozoberal Rafajove tvrdenia. Dvaja muži, dve sady faktov, dve protichodné interpretácie. Kde je pravda?

Našu prácu robíme vo voľnom čase a bez nároku na honorár. Peniaze však potrebujeme na chod portálu a propagáciu našich výstupov. Budeme vďační, keď nás finančne podporíte na čísle účtu:

SK06 8330 0000 0021 0169 4717

Viac o podpore