Peniaze v politike

  • Má byť Globsec podporovaný z verejných zdrojov?

    V posledných týždňoch vo verejnej diskusii vyvstala téma, či má byť organizácia Globsec podporovaná zo štátnych zdrojov. Tému otvorila SNS na koaličnej rade a Robert Fico súhlasí, Hlas je údajne proti. Odpoveď na túto otázku je pritom taká jasná, až prekvapuje, že už dávno nie je rozhodnutá. Nejde totiž o politickú, ale skôr o principiálnu otázku.

  • Vedenie slovenského hokeja politickou nadprácou ochromuje našu reprezentáciu na majstrovstvách sveta

    Slovenský zväz ľadového hokeja sa uzniesol, že hráči z KHL nebudú do konca sezóny súčasťou národného tímu. Inými slovami, hokejisti, ktorí hrajú pre ruské kluby, nebudú môcť podporiť našu reprezentáciu na majstrovstvách sveta v hokeji.

  • ICJK píše o ekosystéme dezinformácií, kam zaradilo aj Hrot.info. Obstoja ich argumenty? (hĺbková analýza)

    Investigatívne centrum Jána Kuciaka zverejnilo článok o stránkach, ktoré považuje za súčasť „ekosystému prokremeľských, konšpiračných a radikálnych pravicových dezinformácií“. V ich zozname je zaradená aj stránka Hrot.info – bez akýchkoľvek argumentov. Článok pôsobí skôr bulvárne a neprináša zásadné nové zistenia. Podrobne ho rozoberáme.

  • Majitelia Esetu podporili v Bratislave progresívca Valla aj jeho protivníka Kusého

    Financovanie politiky veľkopodnikateľmi je kontroverzné. Je pochopiteľné, že ak podnikateľ vloží peniaze do kampane určitého kandidáta, získava na neho určitú páku, ktorú môže využiť vo svoj prospech. Prakticky vždy ide o konflikt záujmov.

  • Pristupujú politické mimovládky k ochrane demokracie poctivo?

    Na Slovensku pôsobí množstvo mimovládnych organizácií, ktoré komentujú spoločenské a politické dianie. Veľmi často sú však v konflikte záujmov, pretože sú financované vládami či oligarchami, obvykle zahraničnými. To sa prejavuje aj v tom, že sa vyznačujú rôznymi dvojitými metrami, ako keby nesledovali poctivo určitý princíp, ale skôr presadzovali konkrétny politický záujem. Dá sa to ukázať aj na príklade reakcií niektorých významných z nich na tzv. blokovací zákon.

  • Antidezinformačný projekt Checkbot nekriticky preberá tvrdenia USA, ktorými je aj platený

    Checkbot je facebookový chatovací bot. V prípade, že doň zadáte link nejakého článku, podľa určitých kritérií vám pomôže vyhodnotiť, či ide o „falošnú správu“. Okrem toho na svojej FB stránke pravidelne informuje o údajných dezinformáciách. Projekt je financovaný aj Nadáciou Eset a americkou ambasádou, čo ho stavia do konfliktu záujmov. Ani jeho komunikácia v oblasti ukrajinskej krízy nie je objektívna, čo demonštrujeme konkrétnym príkladom.

  • Prozápadné politické mimovládky sa po dlhšom čase ozvali. Podporili zmluvu s USA

    Od prozápadných a liberálnych mimovládok sme dlho nepočuli, hoci by sa asi patrilo. Často sa vyhlasujú za ochrancov demokracie a ľudských práv. A hoci v rámci boja proti dezinformáciám sme svedkami oslabovania slobody prejavu a v rámci boja proti pandémii zase vidíme niekedy úplne neopodstatnené obmedzovanie takmer všetkých ľudských práv (podrobne sme o tom písali vo viacerých článkoch), zdá sa, že týmto mimovládkam to neprekáža.

  • 7 mýtov o boji proti dezinformáciám

    Ľudia si často myslia, že boj proti dezinformáciám je založený na jasných argumentoch, vedený nezávislými odborníkmi, politicky neutrálny, pomáha odstraňovať manipulácie, rozvíja kritické myslenie a ochraňuje demokraciu. V tomto článku si však ukážeme, že tieto presvedčenia sú mýtmi a na konkrétnych príkladoch a argumentoch ich vyvrátime.

  • Facebook začal označovať štátom kontrolované médiá. Oligarchická kontrola médií mu ale neprekáža?

    Súčasná doba je zložitá a plná manipulácií. Často neviete, kto za kým stojí, kto koho platí a aké môže mať skryté záujmy. Je preto dobré odkrývať rôzne prepojenia a konflikty záujmov. Sami sme na viaceré – často v hlavnom prúde – opakovane poukazovali (napr. tu, tu alebo tu).

  • Občianska kampaň ’98 na Slovensku ako geopolitický nástroj Západu

    V roku 1998 sa práve končilo funkčné obdobie tretej vlády Vladimíra Mečiara a veľká časť obyvateľstva bola nespokojná s jeho mnohými kauzami, ako aj s vážnymi podozreniami zo zneužívania moci. Na druhej strane značná časť obyvateľstva v zásade súhlasila so základným politickým smerovaním, ktoré Mečiar predstavoval. Spoločnosť bola rozdelená a parlamentné voľby 1998 mali rozhodnúť o ďalšom smerovaní. Významný vplyv na výsledok volieb mala aktivita mimovládneho sektora pod názvom Občianska kampaň ’98 (OK’98).

  • Ako Soros ovplyvnil východnú Európu za vyše 30 rokov – zhodnotenie

    V predchádzajúcom článku sme zhrnuli, ako George Soros zasahoval do politického a spoločenského diania vo východnej Európe. Sám to opísal v knihe Zmenka na demokraciu(1991). V tomto článku si zhodnotíme kroky, ktoré presadzoval a prezentoval ako pomoc pre východnú Európu. Ukážeme si, že aj ich následkom boli krajiny východnej Európy prevalcované západným vplyvom v oblasti politickej, ekonomickej aj kultúrnej, čo značne oslabilo možnosti hľadať samostatnejšiu cestu pre tieto krajiny.

  • Soros sám píše, ako ovplyvňuje politiku vo východnej Európe. Tu je zhrnutie

    V roku 1989, v čase pádu socializmu, sa diala dôležitá geopolitická a ekonomická premena krajín východnej Európy. Existovalo niekoľko ciest, ktorými sa môžu vydať (napr. nekritické prevzatie západného systému, uzavretie sa či stredná cesta atď.). Nie je žiadnym tajomstvom, že George Soros už od začiatku 80. rokov podporoval rôznych disidentov, ktorí sa klonili práve k ceste západnej liberálnej demokracie. Sám o tom píše v knihe Zmenka na demokraciu (1991). V tomto článku zhŕňame to, čo píše sám Soros ovplyvňovaní geopolitických pomerov vo východnej Európe zo svojej strany.

  • Spojenci politických mimovládok 4: politici a preberanie moci

    V sérii článkov o spojencoch politických mimovládok sme sa zaoberali už materskými organizáciami niektorých z nich, zahraničnými ambasádami, médiami, korporáciami, Európskou úniou, známymi osobnosťami či akademikmi. Všetci títo aktéri predstavujú podporu v politickom boji pre istý názorový tábor. Pripravujú pôdu na to, aby sa ľudia s určitým hodnotovým ukotvením mohli ujať vlády v štáte. V tomto článku si konkrétne ukážeme, ako sú politické mimovládky napojené na politické strany a ako celá sieť ich spojencov napomáha zvýšeniu šance úspechu politikov, ktorých program je blízky ideológii politických mimovládok.

  • Spojenci politických mimovládok 3: EÚ, umelci a akademici

    V sérii článkov sa venujeme spojencom politických mimovládok. V tomto článku si ukážeme, ako inštitúcie Európskej únie a európske finančné toky podporujú značnú časť agendy politických mimovládok. Popíšeme tiež spôsoby, ktorými si politické mimovládky vytvárajú spojencov na akademickej pôde a aj to, ako sa politizuje časť umeleckej obce.

  • Spojenci politických mimovládok 2: korporácie a médiá

    V sérii článkov sa venujeme spojencom politických mimovládok. V tomto článku si bližšie povieme o korporáciách a médiách. Korporácie dodávajú mimovládnemu sektoru financie (dôležitý nástroj sú tu 2 % z dane) a samé zavádzajú politiky pre inklúziu menšín či podporujú LGBT agendu. Veľmi dôležitým spojencom sú médiá hlavného prúdu, v ktorých majú politické mimovládky veľmi pozitívny obraz a nevyskytol sa takmer žiadny prípad, kedy by médiá ako Aktuality, SME či Denník N šli s politickými mimovládkami do polemiky. Zároveň popisujeme aj personálne či majetkové prepojenia niektorých dôležitých médií na politické mimovládky, resp. ich sponzorov.

  • Spojenci politických mimovládok 1: zahraničné nadácie a ambasády

    Pri diskusii o vplyve politických mimovládok sa často stretávame s argumentom, že hoci sú politicky činné a istý vplyv majú, tento je v skutočnosti preceňovaný. Poukazuje sa pritom hlavne na ich finančné a personálne kapacity v porovnaní s vládnou mocou. V sérii článkov o spojencoch politických mimovládok si ukážeme, že majú mnohých vplyvných spojencov, ktorí ich pôsobenie podporujú.

  • Aj konzervatívne politické mimovládky majú peniaze aj od oligarchov

    Portál OpenDemocracy koncom marca 2019 zverejnil analýzu finančných tokov, ktoré prichádzajú z Ameriky na podporu konzervatívnych agiend v Európe. Analýza ponúka zaujímavé informácie o zákulisí politiky, na druhej strane ale predstavuje jednostranné vykreslenie problematiky.

  • Manipulácie a jednostrannosti Zuzany Čaputovej: dekonštrukcia kultu

    týždeň a Čaputová

    Kampaň Zuzany Čaputovej patrí medzi najdrahšie v politických dejinách Slovenska. Vytvárať jej jednostranne pozitívny obraz napomáhajú nekritickí obdivovatelia a viaceré médiá hlavného prúdu, pričom realita je neraz iná.

  • Čas ukončiť financovanie volebných kampaní cez tretie strany?

    Zákon o volebnej kampani umožňuje, aby mohli byť volebné kampane financované aj prostredníctvom tzv. tretích strán. Viacerí kandidáti to využili napríklad v minuloročných komunálnych voľbách alebo aj v aktuálnych prezidentských voľbách. Problém je, že cez tretie strany možno náklady kampane neobmedzene navyšovať, teda legálne obísť zákonné limity, ktoré sú inak pevne dané. Je najvyšší čas túto možnosť prehodnotiť a dať tým voľbám spravodlivejší ráz.

  • Odstúpenie Mistríka v prospech Čaputovej – vopred pripravený scenár?

    Od odstúpenia Róberta Mistríka v prospech Zuzany Čaputovej uplynuli už viac ako dva týždne. Aj vďaka nemu sa z málo známej kandidátky, ktorou Zuzana Čaputová bola začiatkom tohto roka, s preferenciami okolo 6 – 8 %, stala hviezda prieskumov. V tomto článku rozoberám možnosť, že Mistrík a Čaputová, resp. ľudia z ich blízkeho okolia, mali už na počiatku v úmysle zliať obe kampane smerom k jednému kandidátovi. Išlo by o ojedinelý a pomerne kontroverzný ťah v slovenskej politike.

Našu prácu robíme vo voľnom čase a bez nároku na honorár. Peniaze však potrebujeme na chod portálu a propagáciu našich výstupov. Budeme vďační, keď nás finančne podporíte na čísle účtu:

SK06 8330 0000 0021 0169 4717

Viac o podpore