Vo februári tohto roku spustila Absolut vodka spolu s iniciatívou Inakosť kampaň za zmenu definície slova láska v našom slovníku. 

Prezidentka Zuzana Čaputová 8. mája tohto roku vyznamenala 25 osobností rôznymi štátnymi vyznamenaniami. Medzi nimi aj Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduard Tesára radom Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam. Práve vyznamenanie ich troch vzbudilo určité kontroverzie, ktoré vyústili v to, že prezidentka uviedla, že v procese ich vyznamenania došlo ku chybe.

Ten príbeh pozná už snáď celé Slovensko. 17-ročná Emma Čaputová sa zúčastnila módnej prehliadky, kde ju štylizovali z estetického hľadiska minimálne nekonvenčným spôsobom. Poslanec Tomáš Taraba zverejnil jej fotografiu, ktorá predtým obletela množstvo médií, s poznámkou, že máme na Slovensku novú topmodelku (len s touto oznamovacou vetou, ničím viac). Mnohí z jeho fanúšikov reagovali negatívnymi aj vulgárnymi komentármi na adresu prezidentkinej dcéry.

Dynamicky sa vyvíjajúca politická korektnosť, presadzovanie LGBTQ+ agendy, otvorenosť imigrácii, neprimerané ustupovanie požiadavkám etnických a rasových menšín či stále častejšie umlčiavanie aj veľmi umiernených kritikov.

Západ desaťročia prechádza premenami, ktoré sa za posledné roky výrazne zdynamizovali. Toto smerovanie je mnohými kritizované a existuje pomerne veľa výrazov, ktorými je daná ideológia, resp. časť jej prejavov, označovaná (progresivizmus, liberalizmus, neliberálny liberalizmus, liberálny fašizmus ap.). 

Pri verejných vypočúvaní kandidátov na funkciu generálneho prokurátora vyšlo na svetlo viacero zaujímavých skutočností. Vzhľadom na náš dlhodobý záujem o témy súvisiace so slobodou prejavu stojí za pozornosť vyjadrenie Tomáša Honza, jedného z kandidátov a zároveň prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré ukazuje, že sa pri stíhaní údajných extrémistických výrokov riadi dvojitým metrom.

Naša spoločnosť je prirodzene nastavená tak, že väčšina by chcela vychádzať dobre aj s Východom, aj so Západom. Najviac ľudí sa dokonca nepovažuje ani za súčasť Západu, ani Východu. Viac ľudí považuje za nebezpečenstvo pre krajinu USA ako Rusko. Zhruba polovica verí, že naše hodnoty sú ohrozované Západom. 

Černocha Georga Floyda 25. mája zadržala polícia za to, že údajne platil falošnou bankovkou. Pri zásahu ho jeden z policajtov držal niekoľko minút pod kontrolou tým, že mu pristúpil kolenom krk. Zdá sa zjavné, že následkom tohto neprimeraného zásahu George Floyd zomrel.

Bo Winegard bol ešte pred pár dňami odborným asistentom (assistant professor) psychológie na Marietta College v Ohiu, USA. Jeho úväzok však nebol predĺžený, teda bol de facto prepustený zo zamestnania. Pravdepodobne pre jeho názory.

Nedávno sme písali o tzv. inkluzívnych politikách nadnárodných korporácií. Ukázali sme, že ich súčasťou bývajú aj opatrenia s cieľom zmeniť rasové zloženie zamestnancov a dosiahnuť „plnú reprezentáciu“ menšín. Na Západe sú takéto praktiky bežné. Podobné opatrenia ale prichádzajú už aj na Slovensko. Vedúcu rolu v tom zohrávajú lokálne pobočky nadnárodných korporácií v spolupráci s Nadáciou Pontis. Tvorbou naratívov o multikulturalizme im pomáhajú aj iné politické mimovládky.

Ten istý týždeň, v ktorý novinárka SME Soňa Jánošová absurdne prisúdila zodpovednosť za brutálne znásilnenie a usmrtenie Violy Macákovej aj konzervatívcom, sa niektorí slovenskí liberáli „vyznamenali“ opäť. Nepáči sa im, že Denník N vydal knižný rozhovor redaktora Karola Sudora s konzervatívcom Vladimírom Palkom.

Koalícia PS/Spolu v posledných týždňoch zažila viaceré významné udalosti na strane ich PR. Nie všetkým médiá venovali primeranú pozornosť a niektoré súvislosti ostali opomenuté. Preto ich v nasledujúcom texte skúsim priblížiť.

V mnohých nadnárodných korporáciách sú súčasťou firemnej kultúry diverzitné politiky s cieľom nastaviť čo najviac „inkluzívne“ prostredie vo firme. Nezriedka to znamená explicitný cieľ dosiahnuť určité rasové zloženie zamestnancov. V tomto článku si bližšie ukážeme jeden konkrétny príklad tohto prístupu – technologického giganta Intel a poukážeme si na to, v čom sú podobné praktiky problematické.

Juraj Koník z Denníka N vo svojom článku „Na teste vedľa seba sedia dve deti, získajú rovnaký počet bodov. To rómske prepadne“ píše o verejnom tajomstve, že na Slovensku rómski žiaci často prepadávajú. 

Dve autorky Denníka N, Michaela Šedovič a Zuzana Dančíková, prišli s článkom s názvom „Rodičovský príspevok Roberta Fica má rasistické účinky“. 

Koncom marca 2019 prijal Európsky parlament uznesenie o základných právach ľudí afrického pôvodu v Európe. Hlasovalo zaň 81 % prítomných poslancov a malo podporu naprieč všetkými frakciami okrem Európy národov a slobody (ENF). Uznesenie obsahuje viaceré kontroverzné ustanovenia. Antisystémové politické strany sa voči nemu vymedzili veľmi kriticky, hlavný prúd o ňom takmer nepísal. Čo je však dôležité, poskytuje zaujímavý náhľad do mentality, ktorá vládne v hlavách bruselských europoslancov.

Podobne ako inde v EÚ aj vo Veľkej Británii prebieha kampaň k blížiacim sa eurovoľbám. Zopár fanatikov, ktorí sa dlhodobo hecujú vo svojich sociálnych bublinách, však pristúpilo k novej forme „aktivizmu“: do vybraných politikov hádžu mliečne koktaily.

Politické mimovládky vykonávajú veľa dobrej, prosociálnej činnosti. Okrem toho do spoločnosti vnášajú určitý hodnotový obsah, s ktorým sa väčšina spoločnosti v dôležitých témach (podpora migrácie, multikulturalizmu, oslabovanie národnej identity, jednostranne prozápadná geopolitika) nestotožňuje. Politické mimovládky túto ideológiu v spoločnosti šíria cez rôzne kampane a vzdelávacie programy, často používajúce metódy marketingu. Špeciálne pritom oslovujú mladú generáciu. V tomto článku ukazujeme, ako konkrétne.

Kampaň Zuzany Čaputovej patrí medzi najdrahšie v politických dejinách Slovenska. Vytvárať jej jednostranne pozitívny obraz napomáhajú nekritickí obdivovatelia a viaceré médiá hlavného prúdu, pričom realita je neraz iná.

Martin Šimečka v knihe Medzi Slovákmi, za ktorú dostal ocenenie Cena Dominika Tatarku, rozpráva svoje životné príbehy a skúsenosti a ich dopad na jeho politické postoje. Zaujímavým spôsobom vykresľuje pozadie svetonázoru liberálnej demokracie a spôsob, akým sa u nás vytvárala generácia, ktorá zohrala dôležitú úlohu v novembri 1989. Bližšie si ju rozobrať je dôležité aj preto, že jej ideoví pokračovatelia dnes získavajú čoraz väčší politický vplyv prostredníctvom rozsiahlych protestov či siete etablovaných mimovládnych organizácií.