Ako politické mimovládky vplývajú na mladú generáciu

Politické mimovládky vykonávajú veľa dobrej, prosociálnej činnosti. Okrem toho do spoločnosti vnášajú určitý hodnotový obsah, s ktorým sa väčšina spoločnosti v dôležitých témach (podpora migrácie, multikulturalizmu, oslabovanie národnej identity, jednostranne prozápadná geopolitika) nestotožňuje. Politické mimovládky túto ideológiu v spoločnosti šíria cez rôzne kampane a vzdelávacie programy, často používajúce metódy marketingu. Špeciálne pritom oslovujú mladú generáciu. V tomto článku ukazujeme, ako konkrétne.

Tento text bol podkladom pre štvrtú reláciu cyklu Politické mimovládky. Celú reláciu si môžete vypočuť v archíve Slobodného vysielača.

Ovplyvňovanie spoločnosti nie je samo o sebe zlé

Na úvod chcem povedať, že pod „vplývaním na mladých“ či „šírením myšlienok“ medzi mladými nemyslím niečo automaticky zlé. Každý predsa na spoločnosť nejak vplýva, aj keby nechcel. A je pochopiteľné, že pokiaľ niekto verí určitej filozofii či ideológii, snaží sa ju odovzdať aj iným ľuďom.

Dôležitý je, samozrejme, obsah myšlienok, ktoré sa šíria a aj spôsob, akým sú šírené. Obsah ideológie politických mimovládok sme už vysvetľovali, o tom, či a prípadne ako je škodlivý, budeme písať v budúcnosti.

Pokiaľ ide o spôsob šírenia, problematická je snaha ľuďom odovzdať hotovú ideológiu, jednostrannou prezentáciou, bez kritickej diskusie a s apelovaním na subjektívne emócie (napr. cez rôzne marketingové kampane).

Pokiaľ má šírenie myšlienok podobu poskytovania informácií, relatívne oddelených od subjektívnych emócií, nespolieha sa na drahé kampane a marketingové stratégie a nedochádza k monopolizovaniu svetonáhľadov vo vyučovacom procese a v médiách, ide o prirodzený spoločenský jav, ktorého vplyv je, vo vyvážení s ostatnými, zdravý, prínosný a potrebný.

Poďme sa teraz pozrieť na to, ako to robia politické mimovládky.

Prečo sa politické mimovládky zameriavajú na mladých poslucháčov

Vlastne všetky sociálne reformné aj revolučné hnutia špeciálne pracovali s mladou generáciou: komunisti, národní socialisti, ale napríklad aj štúrovci. Naopak, „kazenie mládeže“ sa zvyklo považovať za neprípustné zlo. V každej kultúrnej vojne či revolúcii sa preto zvádza boj práve o mladú generáciu.

Prečo je tomu tak?

Mladí ľudia sú ľahšie formovateľní, majú viac času a často zápal aktívne sa angažovať. Sú vo veku, kedy si tvoria základné presvedčenia o svete, hľadajú svoj osobný zmysel a poslanie. Produktívny vek majú ešte pred sebou, je preto efektívnejšie investovať do ovplyvnenia mladých – starší ľudia sa zmenia ťažšie a keby sa aj zmenili, spravia toho menej ako mladý človek, ktorý má väčšinu života ešte pred sebou.

V mladej generácii sú špeciálne dôležití študenti a mladá inteligencia, pretože z nich vyrastajú osobnosti, ktoré sa budú angažovať vo sfére akademickej, politickej, umeleckej aj podnikateľskej a budú tvoriť elity a ovplyvňovať spoločenské trendy.

Na druhej strane mladí ľudia ľahšie podliehajú emóciám a populárnym trendom, čo sa dá dobre využiť, pokiaľ viete efektívne pracovať s médiami a marketingovými metódami (a zároveň na to máte dosť peňazí).

Svet digitálnych médií a šírenie ideológie

V súčasnom svete sa mladá generácia čoraz viac presúva do digitálneho sveta (hlavne sociálne siete) a sleduje populárne osobnosti: youtuberov, influencerov, celebrity, atď. Tie majú cez svoje aktivity značný dopad na mienku mladých poslucháčov. Čoraz viac ľudí (aj dospelých) čerpá informácie o politickom a spoločenskom dianí zo sociálnych sietí.

Na sociálnych médiách trávia ľudia veľa času a poskytujú o sebe veľa informácií: jednak priamo (čo napíšu, lajkujú, zazdieľajú), ale aj nepriamo (čo z ich prejavov vedia štatisticky vyvodiť komplexné systémy umelej inteligencie na predpovedanie preferencií a záujmov, a tým efektívnejšie cielenie reklamy). Poznanie psychologických a behaviorálnych vied v tomto smere prudko narastá a ďalej narastať bude.

Kombináciou veľkých dát, marketingovej skúsenosti a dostatočného množstva peňazí možno vytvoriť veľmi efektívne kampane a efektívne ich zamerať na cieľovú skupinu. Práve v tejto oblasti majú politické mimovládky silné know-how, pričom sa vedia oprieť aj o podporu iných spoločenských aktérov.

Synergický efekt

Často sa stretávame s námietkou, že politické mimovládky samotné až taký vplyv mať nemôžu: ich rozpočty nie sú vysoké v porovnaní napr. s finančnými možnosťami vlády.

Politické mimovládky sú však súčasťou širšieho „ekosystému“ subjektov, ktoré sa vzájomne podporujú. Dôležitým faktorom pre šírenie ich myšlienok je preto synergický efekt, ktorý okolo nich vzniká:

  • politické mimovládky majú svoje vlastné skúsenosti a pôsobnosť (know-how, kontakty na hercov, politikov, podnikateľov, médiá, vedcov, analytikov atď.);
  • zároveň majú podporu materských organizácií zo zahraničia, s ktorými môžu zdieľať osvedčené metódy;
  • podporujú ich niektoré zahraničné štáty (napr. americká ambasáda odovzdávaním ocenení a tiež malými finančnými sumami podporuje projekty mimovládok, symbolickú finančnú podporu poskytujú aj veľvyslanectvá Holandska či Kanady);
  • politickým mimovládkam je naklonená väčšina médií hlavného prúdu;
  • mnohé veľké korporácie majú vo svojich firemných kultúrach a hodnotách priamo zakotvené hodnoty diverzity a inklúzie, podporujú dúhový pride a pod.

Vďaka tejto synergii a vysokému stupňu koordinácie (sektor politických mimovládok u nás funguje dlhšie ako 20 rokov) dokážu politické mimovládky svoje aktivity a idey veľmi efektívne šíriť.

Hoci politické mimovládky názorovo v dôležitých otázkach stále zastupujú menšinu spoločnosti, intenzívnou a presne zacielenou aktivitou dokážu túto bublinu nafúknuť tak, že budí dojem optickej väčšiny.

Najprv však treba opäť spomenúť, že všetku činnosť mimovládok nemožno hádzať do jedného vreca.

Ekologické a prosociálne vzdelávanie

V prvom rade platí, ako sme už písali, že mnohé aktivity aj politických mimovládok sú prosociálne a nemožno voči nim namietať. Podobné platí o vzdelávacích aktivitách, možno poukázať napríklad na niektoré z nich:

  • Živica v rámci projektu Záhrada, ktorá učí pomáha školám naplánovať a postaviť školskú komunitnú záhradu a vykonávať v nej rôzne vzdelávacie aktivity – takto na Slovensku vznikli už desiatky komunitných záhrad;
  • Podobný je projekt Zelená škola od Živice – v rámci nej pomôžu vykonať environmentálny audit, teda kde v procesoch školy možno ekologicky aj ekonomicky ušetriť, pomáhajú zaviesť postupy ako zber dažďovej vody, rozbehnúť komunitnú angažovanosť a spoluprácu – do projektu sú zapojené už stovky škôl po celom Slovensku;
  • Pontis má mnohé vzdelávacie aktivity o sociálnych inováciách;
  • Ekopolis realizuje environmentálne vzdelávanie, v rámci ktorého zvyšuje povedomie napr. o klimatických zmenách, hrozbách pre prírodu a možnostiach nápravy.

Podobných príkladov by sa dalo uviesť ešte viac. Prínos politických mimovládok v týchto oblastiach nikto nespochybňuje.

V tomto článku sa však chcem zamerať na kontroverznejšiu oblasť ich pôsobenia, ktorá sa týka politiky a ideológie a zároveň je v hlavnom prúde pokrytá veľmi slabo. Uvediem niekoľko príkladov.

Politické vplyvy na Pohode

Festival Pohoda sa koná od roku 1997 v Trenčíne. Ide o najväčší každoročný festival na Slovensku, s rekordnou návštevnosťou 33 000 ľudí denne v roku 2009. Počet návštevníkov je v súčasnosti limitovaný na 30 000 na deň.

Pohoda má zároveň rozsiahle pokrytie v médiách hlavného prúdu a na sociálnych sieťach – každý rok desiatky článkov a krátkych správ, k čomu je potrebné pripočítať lajky, zdieľania, fotografie, atď. na sociálnych sieťach, čo ešte zvyšuje prienik do spoločenskej sféry.

Na Pohode je program jednak hudobný (kam však niekedy tiež presahuje politika, ako si ukážeme) a program spoločenský, resp. diskusný, ktorý nás zaujíma viac.

Atmosféra na Pohode

Z psychologického pohľadu si skúsme priblížiť atmosféru, ktorá medzi mladými ľuďmi vládne na festivale Pohoda. Festival sa koná v strede leta, počasie je často teplé, slnečné, človek je uvoľnený, užíva si dovolenku, v okolí je pozitívna atmosféra, príjemná hudba, zaujímavé aktivity, dobré jedlo a pitie.

Nálada je veľmi spoločenská, ak sa teda objaví niečo „módne“, či skupinové, vzniká prirodzená tendencia takéto správanie nasledovať. Emócie sa na Pohode preto šíria efektívne a rýchlo, človek je otvorený prijímať, čo vidí naokolo, hlavne pokiaľ ide o skupinovú aktivitu.

Pokiaľ by sa stalo to, že v takomto rozpoložení je veľa ľudí na jednom mieste a zároveň tam sú hodnotové/politické vplyvy, ktoré sú ale jednostranné (je zastúpený takmer iba jeden typ názorov), daný svetonázor by mali ľudia tendenciu preberať skôr nekriticky a s emočným podfarbením, čo nie je veľmi v súlade s kritickým myslením.

Na Pohode niekedy zaznievajú aj iné názory

Pre objektivitu treba povedať, že na Pohode sa niekedy vyskytujú aj iné názory: od roku 2005 sa na nej každý rok zúčastňuje kresťanská mimovládka Fórum života (potvrdili nám to v mailovej komunikácii), v roku 2017 zase Slovenská katolícka charita. V roku 2014 sa jednej z diskusií zúčastnil Ľubomír Huďo. Pred referendom o rodine sa na Pohode objavila aj Aliancia za rodinu (potvrdili nám to v mailovej komunikácii). Takéto príklady sú však v zjavnej menšine.

Treba tiež upozorniť na údajný výrok hlavného organizátora Pohody Michala Kačšáka, ktorý mal odznieť na Rádiu FM a koluje po internete (tiež tu): „Národne, kresťansky a podobne orientované kapely nemajú miesto na festivale Pohoda. Ak mám byť úprimný, ani by nemali vôbec existovať a hrať.“

Organizátori Pohody reagovali s tým, že uvedený výrok „je nezmysel“. Poukázali aj na to, že na Pohode hrajú kresťania, židia, moslimovia, príslušníci iných náboženstiev i neveriaci a koná sa tam aj ekumenická bohoslužba.

Pôvodný zdroj výroku sa mi nepodarilo nájsť a niektoré stránky, ktoré výrok zverejnili, som kontaktoval, ale zdroj výroku nedoložili. Pravdepodobne preto nejde o skutočný výrok Michala Kaščáka.

Organizátori Pohody hovoria o ochrane demokracie a varujú pred „zhubnými ideológiami“

Samotní organizátori Pohody ju však nejakým spôsobom ideologicky rámcujú. Ohľadom Pohody 2016 sa Anton Repka z organizačného tímu festivalu vyjadril:

„Všetci ľudia reagujú na témy, ktoré rezonujú v spoločnosti, a obzvlášť to platí v umení. S umelcami na Pohodu neprichádza len ich talent a technická zručnosť, ale vždy aj konkrétni ľudia s konkrétnymi príbehmi a postojmi. Jednou z tém bude aj spoločenská zodpovednosť umelcov pri ochrane demokracie či nezodpovednosť iných pri šírení zhubných ideológií ako rasizmus a fašizmus.“

Zaujímavý náhľad do politických presvedčení hlavného organizátora Pohody Michala Kaščáka možno nájsť v rozhovore pre SME.

Príklad – posledný ročník – Pohoda 2018

Denník SME pokrýva Pohodu špeciálom minúta po minúte, kde z každého dňa hlási desiatky správ. Pre ilustráciu si priblížime dianie na poslednom ročníku Pohody z hľadiska šírenia politických názorov. Pokiaľ nie je uvedený iný odkaz, všetky nižšie uvedené citáty pochádzajú zo zmieneného špeciálu denníka SME.

Správy nie sú vytrhnuté z kontextu – z minúty po minúte uvádzam informácie o všetkých politických diskusiách, všetkých vystúpeniach politikov a všetkých politických vyjadreniach.

Deň 1 – štvrtok:

  • „Veľkou témou bude pre festival smrť Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Pripomenú si ju umelecké diela rozmiestnené po areáli, ale aj koncerty.“
  • „Fotograf Aleš Vojtášek pripravil pokračovanie svojej minuloročnej výstavy I AM IN o cudzincoch, ktorí prispeli k rozvoju našej spoločnosti. Zatiaľ čo veľká časť mladých Slovákov odišla, lebo boli znechutení, iní sa rozhodli k nám prísť. (…) Názov jeho projektu /trʌst/ nabáda k tomu, aby sme k cudzincom mali väčšiu dôveru.“
  • Otvárací koncert Pohody 2018 vo štvrtok poobede bol venovaný Jánovi Kuciakovi a Martine Kušnírovej. „Na veľkoplošných obrazovkách sa pri koncerte striedajú obrazy, ktoré symbolizujú prácu Jána Kuciaka i fotografie z pochodov Za slušné Slovensko, na ktoré si ľudia prichádzali uctiť pamiatku zavraždenej dvojice od marca tohto roku. (…) Počas koncertu Slovenského komorného orchestra sa z davu ozývajú nadávky a pískanie na slovenské politické elity, najmä keď sa na plátne zjavil obraz tváre Roberta Fica, ktorá plače.“

Deň 2 – piatok:

  • Ráno bolo odohrané predstavenie TISO, ktoré už v roku 2006 otváralo desiaty ročník Pohody. Divadelná hra venuje veľkú pozornosť prenasledovaniu židovského obyvateľstva a Tisovým vyjadreniam v tejto veci.
  • „V stane .týždňa sa v rámci GLOBSEC diskusie hovorí o konšpiráciách a extrémizme. Hosťami moderátora D. Mila sú bloger Ján Benčík, bezpečnostný analytik Radovan Bránik a dlhoročný diplomat Rastislav Káčer [bývalý slovenský veľvyslanec v USA – pozn. hrot.info]. Ľudia popri diskusii môžu hlasovať cez Slido a odpovedať tak na otázku, ktoré konšpiračné médium je podľa nich najbezpečnejšie [sic]. Zatiaľ jednoznačne vedú Hlavné správy, ktoré za najviac nebezpečné považuje 72 % hlasujúcich.“
  • „Ľudia v EUropa stage už netrpezlivo čakajú na diskusiu s Pussy Riot.“ Michal Kaščák ju otvoril slovami: „Chceme byť oslavou slobody a nechceme, aby to z našej strany pôsobilo ako prázdne slová.“
  • Na pódium v stane EUropa pozval Michal Kaščák „Chalanov z chatrče, rómskych chlapcov z Moldavy nad Bodvou, kde pred piatimi rokmi došlo k brutálnemu zákroku voči Rómom. Obete neprimeraného zásahu dodnes popoťahujú pre ich údajné krivé výpovede. Chalani z chatrče spievajú pieseň, ktorú venujú ombudsmanke.“
  • „Frontman slovenskej zbojníckej metalovej kapely Catastrofy na úvod koncertu povedal, nech ľudia zabudnú na Jánošíka alebo Robina Hooda, lebo najväčším zbojníkom je minister financií Peter Kažimír.“
  • Diskusia s Pavlou Holcovou z Českého centra pre investigatívnu žurnalistiku (medzi partnermi má Denník N, Nadáciu otvorenej spoločnosti a projekty Organized Crime and Corruption Reporting Project a Global Investigative Journalism Network, ktorých hlavnými sponzormi sú Open Society Foundation a americká vláda) „Expertom v praní špinavých peňazí je podľa Holcovej Rusko.“

Deň 3 – sobota:

  • Nadpis reportáže z tohto dňa znie: „Skladba o Kuciakovej vražde bola jedným z vrcholov Pohody“
  • V stane .týždňa sa začala diskusia o tom, ako dezinformácie, ktoré sa šíria internetom, ovplyvňujú výsledky volieb: Katarína Klingová z GLOBSEC-u, uviedla že antisemitským konšpiráciám sa spomedzi krajín V4ky najviac darí práve na Slovensku. Rastislav Kužel z MEMO98, uviedol, že Taliansko sa po posledných voľbách veľmi spolarizovalo a že práve Taliansko je krajina, odkiaľ pochádza fašizmus. Tomáš Kriššák z Nadácie otvorenej spoločnosti hovoril o nenávistných komentároch Slovákov na sociálnych sieťach, no podotkol, že „Slováci naozaj nie sú zlí ľudia“.
  • „Demokracia sa nedá vyučovať na nejakej katedre, je to cesta.“ Šéfredaktor českého Respektu Erik Tabery a slovenský sociológ Fedor Gál diskutujú v stane EUrópa.
  • Diskusia s Jozefom Kuciakom a Zlaticou Kušnírovou, o ktorej SME rozsiahlo informuje. Na diskusiu prišiel aj prezident Andrej Kiska, ktorý vyjadril rodičom zavraždených svoj obdiv.
  • Na ďalšej diskusii Andreja Kisku uvítalo publikum potleskom v stoji. Diskusiu moderuje Štefan Hríb. Okrem iného Kiska povedal „Slovensko je mafiánsky štát.“ Priamo tiež povedal, za mohutného potlesku publika: Treba prevziať moc. Treba do politiky dostať slušných, schopných a poctivých ľudí. (…) Musíme zmeniť politickú mapu Slovenska.“
  • V diskusii Kiska menoval štyroch prezidentských kandidátov, ktorých považuje za „dobrých“: „Robo Mistrík, Zuzka Čaputová, Fero Mikloško a uvidíme, či bude kandidovať Marián Čaučík“
  • Na Pohode sa objavil aj prezidentský kandidát Robert Mistrík, ktorý sa stretol aj s Andrejom Kiskom, ktorý mu vyjadril svoju podporu.

Na koncerte skupiny Trosky na Pohode 2018, píšu Aktuality:

„Pri silnom refréne skladby „Sviňa" sa na video projekcii objaví nápis Kotleba, neskôr fotografia poslanca Smeru a expremiéra Roberta Fica a na záver poslanca vládnej strany Ľuboša Blahu.“

Na tom istom koncerte jeden z frontmanov, Vec, hecoval publikum: „Chcem, aby ste ukázali jeden veľký fucker pre toho chlapca. [Na obrazovke sa objaví portrét Ľuboša Blahu.] Fucker! Sviňa! Sviňa! Presne tak!“

V ďalšej diskusii sa Eugen Korda zrejme na adresu vedenia RTVS vyjadril, že sú to „smradi“ a Matúš Kostolný, že sú to „hajzli“, na čo publikum reagovalo potleskom.

Účasť mimovládnych organizácií na Pohode – niekoľko príkladov z minulých rokov

Pre čo najobjektívnejšie vyhodnotenie by bolo ideálne mať úplný zoznam mimovládnych organizácií, ktoré sa prezentovali na Pohode a následne vyhodnotiť ich financovanie a ideologické pozadie. Podobne kompletné programy festivalu so zoznamom všetkých diskusií a ich hostí, aby sme ich vedeli zaradiť.

Takéto materiály sa na stránke festivalu nenachádzajú. Vyžiadal som si ich od organizátorov, ktorí sa najprv vyjadrili, že radi pomôžu, avšak následne sa odmlčali a podklady mi neposlali. Vychádzam preto z útržkov, ktoré som našiel v médiách. Predpokladám, že poskytujú pomerne verný obraz toho, čo sa na Pohode deje.

V roku 2015 píše denník SME v článku „Na Pohode sa opäť objavia aj neziskové organizácie“ o predstaviteľoch Nadácie Pontis, VIA IURIS, Aliancie fair-play, neziskovky Návrat a Autistickom centre Andreas. Nejde, samozrejme, o úplný zoznam neziskoviek.

Starší článok z roku 2006 poskytuje väčšie množstvo zúčastnených mimovládok. Sú medzi nimi mnohé ekologicky orientované mimovládky: Daphné, Strom života, Lesoochranárske zoskupenie VLK, Priatelia Zeme, Greenpeace, Centrum environmentálnych aktivít, Ekopolis. Viaceré z týchto ochranárskych mimovládok dostávali peniaze aj od mimovládok financovaných oligarchami (Daphné, VLK, Priatelia Zeme, CEA aj Ekopolis).

Okrem nich sa spomína Centrum pre liečbu drogových závislostí, Odyseus, Fórum života (kresťanská mimovládka chrániaca život od počatia), Ľudia proti rasizmu, Amnesty International, Aliancia fair-play, Iniciatíva Inakosť, NOTA BENE, cvičitelia Falun gong, ALEA, City University a Euforion. Viaceré z týchto organizácií dostávali peniaze aj od mimovládok financovaných oligarchami (napr. Ľudia proti rasizmu, Aliancia fair-play, Iniciatíva inakosť a pod.).

V podstate ide o zmes prosociálnych, ekologických a politických mimovládok, pričom v oblasti politických mimovládok majú jasnú prevahu tie, ktoré sa klonia k už spomínanej ideológii (skôr proamerické, promultikultúrne, proglobalizačné postoje a pod.).

V roku 2009 pred vstupom do areálu festivalu Pohoda rozložila svoje transparenty organizácia Centrum pre bioetickú reformu, ktorá viedla kontroverznú kampaň proti umelým potratom (s použitím šokujúcich fotografií a prirovnaniu umelých potratov ku genocíde). Zároveň príchodzím účastníkom rozdávali letáky; šlo o riadne nahlásenú akciu na pozemku mesta.

Michal Kaščák sa k aktivite CBR vyjadril: „Centrum sa ani nepokúšalo na náš festival registrovať. Aj keby sa o to snažili, nevyhoveli by sme im. Mám s pani Tutkovou osobnú skúsenosť, poznám jej pohľad na Pohodu a nemám najmenší dôvod púšťať na ňu ľudí, ktorí pohŕdajú jej návštevníkmi.“

Andrej Kiska na Pohode 2017.Andrej Kiska na Pohode 2017. Zdroj fotografie: Denník N/Tomáš Benedikovič

Diskusie na Pohode – niekoľko príkladov z minulých rokov

V roku 2016 sa v rámci EUrópa stage na Pohode konali štyri diskusie:

  • Prečo sa bojíme utečencov? Účastníci: Zuzana Števulová, riaditeľka mimovládnej neziskovej organizácie Liga za ľudské práva, Rasha Abbas, sýrska spisovateľka a novinárka žijúca v Nemecku a Martin Dubéci, analytik a aktivista z občianskeho združenia Progresívne centrum (dnes už člen predsedníctva Progresívneho Slovenska).
  • Média ako zbraň: Môže ruská propaganda rozložiť Európu? Moderátor: Mirek Tóda, Denník N; účastníci: Alexander Duleba, riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, Juraj Smatana, učiteľ a občiansky aktivista a Jaroslav Naď, spoluzakladateľ portálu antipropaganda.sk zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku.
  • Prečo volíme fašistov? Táto debata je organizovaná moderátorom Štefanom Hríbom, s ktorým bude diskutovať Ján Benčík.
  • Svet bez Václava Havla. Pod moderátorskou taktovkou Štefana Hríba budú na danú tému hovoriť Karel Schwarzenberg, český politik, exminister zahraničných vecí a bývalý kancelár prezidenta Václava Havla, Martin Bútora, slovenský sociológ, spisovateľ, vysokoškolský pedagóg a diplomat a Vladimír Hanzel, bývalý osobný tajomník prezidenta Václava Havla, hudobný publicista a kritik.

V roku 2017 sa v stane .týždňa konalo 22 akcií, z nich väčšina nebola priamo politická (vzťahy, veda, joga, kvízy…). Avšak z tých, čo sa politiky jasne týkali, vidno jednoznačného hodnotové zameranie v duchu ideológie politických mimovládok:

  • Fórum náboženstiev: Kresťania, židia, moslimovia – spolu sme v pohode
  • Zabudnuté Slovensko: Diskusia Otvorene o extrémizme
  • GLOBSEC: Čo robíme zle v boji proti extrémizmu?
  • GLOBSEC: Ohrozujú sociálne médiá demokraciu?
  • Workshop: Ako odhaliť hoaxy a dezinformácie?
  • .pod lampou: Ako mladí menia Slovensko
  • Nadácia Zastavme korupciu: Ako študenti pochodovali proti korupcii a čo bolo potom
  • Premietanie filmu Korupčná výchova

Účasť politikov na Pohode – niekoľko príkladov z minulých rokov

V roku 2011 sa festivalu zúčastnili predstavitelia vtedajšej vládnej koalície: Iveta Radičová, Mikuláš Dzurinda a Richard Sulík, čo vtedy v Pravde kritizoval aj Michal Havran. Ťažko si predstaviť, že by sa na Pohode zúčastnili premiéri iného politického razenia (Robert Fico či Vladimír Mečiar), čo opäť potvrdzuje, že Pohoda nie je ideologicky či politicky neutrálna.

V roku 2012 informovala TASR o tohoročnom ročníku Pohody: „Druhým dňom pokračuje najväčší slovenský multikultúrny festival Bažant Pohoda na trenčianskom letisku.“ Hneď prvý večer bol venovaný Václavovi Havlovi. Ten sa v roku 2008 zúčastnil Pohody aj osobne.

V sobotu sa na Pohode 2017 ukázal aj prezident Andrej Kiska. Bolo to len pár dní po tom, čo sa mu narodilo dieťa, v reakcii na čo mu Štefan Hríb daroval balík plienok. Kiska sa Pohody zúčastnil aj v roku 2018, ako som písal vyššie.

Andrej Kiska s Ivetou Radičovou na Pohode 2014.Andrej Kiska s Ivetou Radičovou na Pohode 2014. Zdroj fotografie: TASR/Radovan Stoklasa

Prvý minaret na Slovensku

V roku 2016 vyrástol v areáli Pohody symbolický minaret. Išlo o umelecké dielo, ktoré sa stalo víťazom tohoročného Public Art Contest – súťaže umeleckých návrhov, ktorú vyhodnocujú organizátori Pohody v spolupráci s občianskym združením Archimera.

OZ Archimera bolo financované aj nadáciami prepojenými na oligarchov, napr. v roku 2013 prijalo grant od Ekopolisu (ktorý poberal peniaze od Trustu pre strednú a východnú Európu, Rockefeller Brothers Fund, Nadácie otvorenej spoločnosti, atď.), v roku 2012 eur od Nadácie Intenda (ktorá dostala v roku 2011 od Nadácie Penta 97 000 eur). Išlo však o malé sumy (dokopy menej ako 2 000 eur), ktoré tvorili len menšinu príjmov tohto združenia.

Na margo tohto umeleckého diela sa organizátori vyjadrili, že ho vnímajú „ako čisto pozitívny počin, kreatívny prejav tolerancie a otvorenosti ako typických festivalových hodnôt“, ktorý má zároveň propagovať „solidaritu s ľuďmi, ktorých zasiahla utečenecká kríza“.

Podpora Pohody v médiách

Silné pokrytie má Pohoda v médiách hlavného prúdu. V pozitívnom duchu o nej píše napr. magazín .týždeň. V roku 2017 o Pohode písal Štefan Hríb v rámci editoriálu „Nádej tohto leta“.

Denník SME minimálne od roku 2017 Pohodu pokrýva podrobným spravodajstvom minúta po minúte (2017, 2018). V akom duchu sa nesie, ukazujú citáty uvedené vyššie.

Denník N Pohode taktiež venuje veľkú pozornosť. V článkoch vidieť pozitívny podtón. Denník N sa dokonca snaží spochybniť, že Pohoda je ideologicky vymedzená.

Denník N zavádza o Pohode

Denník N kritiku na kritiku alternatívnych médií, ktoré tvrdia, že na Pohode dochádza k názorovému ovplyvňovaniu účastníkov, reaguje takto: „Konšpirácie o najväčšom slovenskom festivale šíria dezinformačné weby aj politici.“

Je pravda, že alternatívne médiá často používajú aj kontroverznejšie výrazy ako „festival politickej piesne“ (tiež tu) či „ideologický výplach mozgov“, čím narážajú hlavne na diskusie, ktoré sa na Pohode konajú.

Denník N k tomu píše: „Práve tieto besedy a rôzne tematické stany využívajú kritici ako dôkaz toho, že na festivale prebieha údajné vymývanie mozgov. Opomínajú to, že besedy sú len doplnkovým programom festivalu a bežne v nich zaznievajú názory z rôznych strán.“

Poctivejšie od Denníka N by bolo povedať veci v kontexte a snažiť sa aspoň do nejakej miery kvantifikovať, ako som sa snažil v tomto článku ja. Keď to spravíme, pomer názorov je zjavne nevyvážený.

Navyše, ako sme si jasne ukázali vyššie, politický vplyv na Pohode sa netýka len besied, ale aj účasti politikov, prejavov vystupujúcich umelcov či niektorých umeleckých diel umiestnených v areáli (minaret).

Poukázať na niekoľko ojedinelých prejavov, tvrdiť, že zaznievajú „bežne“ a zamlčať pritom, že zjavnú prevahu majú názory z jednej časti politického spektra, je zavádzajúce.

Kampane proti hejtu používané na šírenie multikulturalizmu a LGBT požiadaviek

Nadácia otvorenej spoločnosti vytvorila niekoľko kampaní zameraných na boj proti „hejtu“. V roku 2014 to bola kampaň Povedz mi to do očí (prezentovala sa aj na Pohode), v roku 2015 kampaň Masturhate a v roku 2016 kampaň Ale hejt neskryje.

Prvé dve z týchto kampaní boli realizované v rámci programu Demokracia a ľudské práva, financovaného z verejných prostriedkov (fondov EHP). NOS v materiáloch k projektom uvádza, že jej prioritou je „vzdelávanie a scitlivovanie spoločnosti v témach, ktoré sa bytostne dotýkajú ľudských práv“.

Všetky tieto kampane sú zjavne cielené na mladých ľudí. Vidno to z celkového nastavenia kampane (používanie anglických výrazov ako hejt, masturhate; ilustračné fotky pozitívne naladených mladých ľudí; grafická úprava a farebné ladenie; používanie mémov a pod.).

Prejavuje sa to aj v tom, že súčasťou kampaní sú videá celebrít ako Celeste Buckingham, Vec, Katarzia či Robert Roth. K jednej z kampaní sa pripojil aj Michal Truban, k ďalšej napríklad Matúš Vallo.

Vizuál kampane Povedz mi to do očí.Vizuál kampane Povedz mi to do očí je jasne cielený na mladých a miestami pripomína marketingovú kampaň. Zdroj: www.povedzmitodooci.sk

Vulgárne či osočujúce prejavy voči ľuďom s inými názormi či iného pôvodu sú, samozrejme, v rozpore so slušnosťou. Takéto prejavy sa vyskytujú u zástancov rôznych politických postojov.

Online sa stretneme s prejavmi nenávisti voči utečencom, Rómom, homosexuálom, ale aj voči národovcom, súčasnej vládnej koalícii, Slovákom, politikom či celebritám všeobecne a ďalším skupinám. Zatiaľ neviem o žiadnej štúdii, ktorá skúmala hejt voči týmto skupinám v kvantitatívnom poňatí.

Každopádne, ak sa pozrieme na tieto kampane v celku, vidíme, že ich existencia je vyslovene selektívne používaná na podporu ideológie politických mimovládok.

Napríklad stránka kampane Povedz mi to do očí propaguje publikáciu Ja a oni sme my, o ktorej sa na stránke uvádza: „Ak ste pedagógom a chcete sa dozvedieť viac, prečítajte si našu súhrnnú publikáciu, ktorá je skvelou pomôckou pre multikultúrnu výchovu. Poradí vám, ako naučiť žiakov brániť sa hejtom, šikane, bojovať proti stereotypom a násilu [sic].“

Ďalej sa na stránke propaguje podujatie Anticiganizmus a holokaust, zrejme ide o premietanie filmu Rómsky holocaust na festivale Pohoda, na ktorom sa zúčastnili, resp. k nemu diskutovali aj Štefan Hríb a Fedor Gál.

V poučke „Čo je to hejt“ sa píše, že hejt môže byť namierený „napríklad voči utečencom, LGBTI, Rómom, Ukrajincom a pod.“. Terčom hejtu sa môžu stať tiež mimovládne organizácie.

Ďalej sa zdôrazňuje: „Špecifickou kategóriou hejtu je rasovo motivovaný hejt, ktorý podnecuje, propaguje alebo ospravedlňuje rasovú nenávisť, xenofóbiu, antisemitizmus a ostatné formy nenávisti založené na netolerancii.“

Podobne na stránke kampane Ale hejt neskryje je propagovaný Dúhový pride v Bratislave, už spomínaná multikultúrna príručka alebo akcia Prechádzka II: umením o rasizme a fašizme súčasnosti.

Organizátor tejto akcie na svojom popise na Facebooku píše: „Prechádzka je séria aktivistických a umeleckých inštalácií, performance, workshopov i online aktivít na tému Slovenský štát, neonacizmus a anti/rasizmus s presahom na súčasnú vlnu nenávisti voči utečencom. (…) Nevyvolávajme ducha dôb minulých, prejdime sa radšej pokojne mestom a užívajme si slobodu a demokraciu dneška pretavenú do umenia a tolerancie.“

Ďalej na stránke nájdeme popis Nadácie otvorenej spoločnosti s typickými frázami: „Vyznávame liberálnu demokraciu, osobnú slobodu a dôstojnosť každého jednotlivca. Vytvárame príležitosti na skvalitňovanie občianskej spoločnosti smerom k jej väčšej otvorenosti, transparentnosti a presadzovaniu rovnosti šancí a ochrany menšín a slabých.“

Takouto prezentáciou problematiky hejtu môže ľahko vzniknúť dojem, že „nehejtovať“ znamená automaticky prijímať utečencov alebo podporovať požiadavky LGBT ľudí na manželstvá či adopcie detí.

To však nie je pravda. Komunikovať slušne a s pochopením pre druhých môžeme predsa aj vtedy, pokiaľ presadzujeme víziu národného štátu či tradičných hodnôt.

Druhým dojmom, ktorý sa implicitne môže utvoriť, je potom, že odmietať masovú imigráciu z krajín tretieho sveta, nesúhlasiť s manželstvami homosexuálov alebo byť kritický voči liberálnej demokracii je hejtovanie. Aj oprávnená kritika liberálnych požiadaviek sa tým pádom ocitá v rovnakej skupine ako nenávistné prejavy.

Priamo to nie je povedané, nevyplýva to logicky z toho, čo je povedané, ale vzhľadom na celkové emočné sýtenie kampaní a kontext prezentácie je pravdepodobné, že mnoho mladých ľudí si túto emočnú súvislosť v podvedomí odnesie.

V praxi mnohé vyjadrenia na sociálnych sieťach, ale aj vyjadrenia ľudí, ktorých osobne poznám, ukazujú, že toto je naozaj neraz dôsledok.

Výlety naslepo – jeden z najpopulárnejších slovenských youtuberov podporuje naratívy politických mimovládok

Slovenský youtuber Selassie (Matej Slažanský) má viac ako 660 000 odberateľov, a je tretím najpopulárnejším youtuberom na Slovensku podľa počtu odberateľov. Jeho videá majú bežne pozretia v počte desaťtisícov, no tie najpopulárnejšie aj viac ako milión.

V roku 2016 Selassie v spolupráci s Nadáciou otvorenej spoločnosti realizoval projekt Výlety naslepo. Projekt finančne podporila aj organizácia Iuventa – slovenský inštitút mládeže, ktorá je štátnou inštitúciou priamo riadenou ministerstvom školstva.

Podstatou projektu bolo, že ľudia z NOS Selassieho so zaviazanými očami priviedli na vopred neznáme miesto a potom filmovali jeho reakcie. Na konci sa Selassie vyjadril so svojimi celkovými dojmami.

Výber miest je nasledujúci: prvým bola rómska osada („Všetci nie sú rovnakí“), druhým utečenecký tábor („Utekajú pred vojnou“) a tretím koncentračný tábor v Terezíne („Tu vyvrcholila nenávisť“). Majú okolo 13 minút a každé z nich dosiahlo okolo 100 000 zhliadnutí na YouTube.

Matej Slažanský (Selassie) v utečeneckom tábore.Selassie počas druhého výletu naslepo v utečeneckom tábore. Zdroj: Výlety naslepo: Utekajú pred vojnou

Selassieho podanie je citovo nabité. Hovorí o „neskutočných emóciách“, „spojení predsudkov a nenávisti v tej najhoršej možnej podobe“, svoje zážitky „ešte teraz nevie opísať slovami“ a výlet „bude ešte dlho spracovávať“, miestami mu „bolo do plaču“. „Ani jeden z vás, ktorý pozerá toto video, si nedokáže ani predstaviť, že aké sú naše pocity…“

Videá sprevádza emócie nabudzujúca hudba.

Po zhliadnutí videí sa tak v mladom poslucháčovi s veľkou pravdepodobnosťou utvrdia interpretačné rámce blízke ideológii politických mimovládok:

  • za situáciu Rómov je zodpovedné hlavne ich prostredie a biela väčšina im krivdí, nie je ochotná im pomôcť a konzervuje ich stav;
  • prijímať utečencov z tretieho sveta je prejavom ľudskosti, neprijímať ich skôr prejavom xenofóbie;
  • holokaust bol najhorší zločin ľudských dejín a postoje, ktoré zdôrazňujú rozdiely medzi ľudskými skupinami alebo vedú k národnej identite, môžu mať za následok druhý holokaust.

V spojení s emóciami budú mať tieto postoje tendenciu vryť do podvedomia mladých poslucháčov bez dostatočného kritického posúdenia.

Všetky tieto tvrdenia majú v sebe veľkú časť pravdy. Je nespochybniteľné, že:

  • v rómskej menšine sa nájde veľa slušných ľudí a život v sociálnom prostredí osád nie je jednoduchý;
  • mnohí utečenci sú ľudia snažiaci sa vyhnúť vojne a ťažkým podmienkam v domovskej krajine;
  • Židia si za druhej svetovej vojny veľa vytrpeli a mnoho ich bolo prenasledovaných a zabíjaných nespravodlivo;
  • mnoho ľudí pociťuje voči Rómom, Židom, či utečencom odmietavé postoje a predsudky;
  • je dôležité ľudí neodsudzovať paušálne podľa skupiny, ku ktorej patria, ale hlavne individuálne a so zohľadnením ich životného kontextu.

Na druhej strane sa však tiež nedá spochybniť:

  • kriminalita a sociálne problémy, ktorých sa dopúšťajú mnohí Rómovia, čo v ľuďoch budí oprávnené rozhorčenie a strach o seba i iných, na ktorých im záleží;
  • hrozba zvýšenej kriminality, spoločenských nepokojov a terorizmu, ktoré sa s multikulturalizmom spájajú;
  • že zdravá národná identita vedie k sebanaplneniu a zmieru a že, práve naopak, potláčanie národnej identity môže viesť k extrémizácii a polarizácii spoločnosti (národne orientovaní aktivisti sa budú cítiť utláčaní, čo bude podporovať ich radikalizáciu a rôzne konšpiračné naratívy);
  • existencia fenoménu politickej korektnosti, ktorý neumožňuje otvorene pomenovať niektoré problémy, čím sťažuje ich riešenie, a tým prispieva k zvýšeniu frustrácie a môže viesť až k posilneniu predsudkov.

Pokiaľ chceme mladých ľudí viesť ku kritickému mysleniu (k čomu sa oficiálne hlásia aj politické mimovládky), je potrebné zohľadniť všetky tieto javy a diskutovať o nich bez nálepkovania, politickej korektnosti a ideálne s čo najväčším odstupom od subjektívnych emócií.

Tento a iné projekty NOS k tomu rozhodne neprispievajú, skôr naopak.

Príručka pre školy o Selassieho videách

Okrem videí bolo súčasťou projektu aj niekoľko diskusií s mladými ľuďmi po celom Slovensku a workshopy pre pracovníkov s mládežou.

Organizácia Človek v ohrození k videám vypracovala metodiku popisujúcu, ako žiakom prezentovať Selassieho videá a ako s nimi diskutovať o Rómoch, utečencoch a holokauste. Práca s videami je vedená tak, že vedie k utvrdeniu interpretačných rámcov uvedených vyššie.

Politické mimovládky na školách

„Demokracia nemôže fungovať bez výchovy demokratov,“ reagoval Juraj Smatana na výsledky simulovaných stredoškolských volieb, ktoré nedopadli podľa jeho predstáv. Je logické, že táto „výchova“ sa môže najefektívnejšie realizovať na školách.

Napriek tomu, že Juraj Smatana tvrdí, že „každá poriadna mimovládka je politická“, neprekáža mu fakt, že politické mimovládky a ich predstavitelia sú veľmi aktívne práve na stredných a vysokých školách, čo odporuje duchu zákona.

Podľa vysokoškolského zákona (§ 4, ods. 4): „Na akademickej pôde nesmú politické strany a politické hnutia vykonávať politickú činnosť a zakladať svoje organizácie.“ a podľa školského zákona (§ 151, ods. 2): „V školách a v školských zariadeniach sa zakazuje činnosť politických strán a politických hnutí a ich propagácia.“

Na druhej strane, politické mimovládky nie sú politickými stranami či hnutiami a možno argumentovať, že do škôl patria. Žiakom môžu odovzdať veľa vedomostí a skúseností o tom, ako funguje spoločnosť, aktivizmus a správa vecí verejných.

Je však potrebné veľmi prísne dbať na vyváženosť a pluralitu politických mimovládok a ich predstaviteľov, ktorí sú do škôl pripustení. Ako si ukážeme, často sa deje presný opak.

Spôsobom, akým ideológia politických mimovládok preniká do akademického sektora a vzdelávania, sa budeme venovať podrobnejšie v samostatnom texte. Už tu si ale uvedieme zopár príkladov.

Americká ambasáda platila kurz pre študentov politológie na pôde Univerzity Komenského

V roku 2017 Filozofická fakulta Univerzity Komenského otvorila predmet „Liberálna demokracia v čase alternatívnych faktov“. Medzi hosťami boli podľa stránky fakulty sociológ Martin Bútora, šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný, Andrej Bán a Michal Karako z Iniciatívy Zabudnuté Slovensko, filozof Fedor Blaščák z Memory Kontrol, historička Marína Zavacká zo SAV alebo Mário Nicolini z Euroatlantického centra a Daniel Milo z Globsec Policy Institute.

Hlavný iniciátor kurzu, Martin Slobodník, sa vyjadril:

„Cieľom kurzu bolo zareagovať na aktuálne problémy, ktoré predstavujú hrozbu pre demokraciu aj u nás a ponúknuť študentom expertízu z rozličných vedných disciplín, ktoré majú k téme propagandy a dezinformácií čo povedať. (…) Zároveň sme si kládli za cieľ aj to, aby sme akademickú pôdu otvorili zástupcom think-tankov, mimovládnych organizácií či médií, ktorí vniesli do prednáškového kurzu perspektívu z mimoakademického prostredia, čo pokladám za veľmi obohacujúce,“

Na stránke fakulty sa píše: „Kurz bol súčasťou projektu Katedry politológie FiF UK a Denníka N Spoločná krajina, ktorý finančne podporilo grantom Veľvyslanectvo USA.“ Nič sa neuvádza o výške grantu a percentu nákladov, ktoré hradil.

V roku 2018 sa kurz konal znovu, fakulta na svojej facebookovej stránke uviedla nasledujúci rozpis prednášajúcich a tém:

  • Martin Bútora, Inštitút pre verejné otázky, Kancelária prezidenta SR: Slovenská demokracia v ére alternatívnych faktov
  • Jozef Bátora, Katedra politológie FiF UK: Identity a uznanie v medzinárodných vzťahoch – bojiská verejnej diplomacie a propagandy
  • Fedor Blaščák, Memory Kontrol (pomáhal tiež v prezidentskej kampani Roberta Mistríka a pri príprave téz Progresívneho Slovenska): Prečo demokracia potrebuje propagandu
  • Matúš Kostolný, Denník N: Propaganda, dezinformácie a tradičné médiá
  • Andrej Bán a Michal Karako, Iniciatíva Zabudnuté Slovensko: Zabudnuté Slovensko – občiansky aktivizmus proti alternatívnym faktom
  • Helena Tužinská, Katedra etnológie a muzeológie FiF UK: Reprezentácie o utečencoch – stereotypy a xenofóbia
  • Attila Kovács, Katedra porovnávacej religionistiky FiF UK: Islám ako nepriateľ – islamofóbna propaganda na Slovensku a v Čechách
  • Marína Zavacká, Historický ústav SAV: Staré triky – propaganda v dejinách (Slovenský štát, komunizmus a Studená vojna)
  • Mário Nicolini, Sebavedomé Slovensko a Daniel Milo, Globsec Policy Institute: Propaganda pravicových extrémistov na webe
  • Martin Slobodník, Katedra východoázijských štúdií FiF UK: „Peklo na zemi“ – Tibet v čínskej propagande

Občianske vzdelávanie

Podstata projektu Partnerstvo za občianske vzdelávanie (jeho myšlienka sa zrodila v roku 2017) spočíva v tom, že odborníci z praxe ponúkajú prednášky na určité témy a školy si ich môžu objednať (zatiaľ sú všetky prednášky bezplatné).

Projekt sa ešte len rozbieha a na stránke má 8 prednášajúcich a 7 prednášok. Projekt deklaruje 4 základné princípy vzdelávania: zákaz indoktrinácie, kritický prístup, adresnosť, rôznorodosť aktérov realizujúcich občianske vzdelávanie.

O dodržiavaní niektorých z týchto princípov možno mať dôvodnú pochybnosť. Ak si totiž pozrieme prednášajúcich a prednášky, vidíme značne jednostranné zameranie.

Prednášajúci sú nasledujúci:

Témy prednášok sú nasledovné (vyberám niektoré časti oficiálnych popisov prednášok, ktoré ilustrujú ich zameranie):

  • MYSMEEÚ – „V druhej časti bude prebiehať diskusia určená pre učiteľov o skúsenostiach vo vzdelávacom procese s témou EÚ a najčastejších predsudkoch študentov o EÚ.“
  • Slovensko, Afrika a migrácia – „Populistickí politici zneužívajú tému migrácie pre svoje účely a vytvárajú atmosféru strachu z migrantov a migrácie.“
  • Vonkajšie záruky slovenskej demokracie – „Jedným z najpozitívnejších výsledkov vývoja krajiny v uplynulom období je členstvo v NATO. “
  • Význam demokracie a EÚ pre kvalitu života – „Predstavenie správy inštitútu INEKO o stave a vývoji demokracie na Slovensku s názvom Demokraciu na Slovensku ohrozuje populizmus a korupcia.“
  • Nenápadní hrdinovia v zápase s komunizmom – „OZ Nenápadní hrdinovia priblíži študentov ľudí, ktorí nám svojimi postojmi prinavrátili slobodu. Predstaví a porovná život v slobode a neslobode na príklade osobnosti.“
  • Stretnú sa kresťan, moslim a žid… – „Projekt je zameraný na podporu hodnotového ukotvenia žiakov stredných škôl najmä (ale nielen) v periférnych regiónoch Slovenska najviac ohrozených rastom xenofóbie a náboženskej neznášanlivosti.“
  • Občianska spoločnosť a demokracia na Slovensku – „Absencia alebo nedostatok elementov rozvinutej občianskej spoločnosti, slabá občianska participácia a nízka úroveň dôvery voči aktivitám mimovládnych organizácií spôsobujú značné ťažkosti pre rozvoj demokracie.“

Ako jasne vidieť z prednášajúcich a prednášok, ťažko hovoriť o názorovej pluralite: zastúpené sú názory pro-EÚ, pro-NATO, pro-imigračné, protikomunistické, pričom nebadať názory napr. kritizujúce zahraničnú politiku USA, poukazujúce na oligarchické vplyvy na občiansku spoločnosť, alebo negatívne stránky EÚ, imigrácie, či vyvážený pohľad na roky 1948 – 1989.

INEKO – prednášky o demokracii na školách

V apríli 2019 mimovládna organizácia INEKO informovala na svojom Facebooku, že „Za necelé dva roky predstavitelia INEKO navštívili približne 40 stredných škôl a oslovili približne 2-tisíc študentov s prednáškou o význame demokracie a EÚ pre kvalitu života.“

Stránka INEKO uvádza, že prednášky sa vykonávajú s finančnou podporou Konrad Adenauer Stiftung v Bratislave, Nadácie Eset, Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a Center for International Private Entreprise. Časť z nich sa realizuje v rámci vyššie uvedeného projektu Partnerstvo za občianske vzdelávanie.

Vdelávacie pobyty pre mladých

Politické mimovládky a americká ambasáda na Slovensku organizujú vzdelávacie pobyty, školenia a stáže cielené na mladých lídrov. Obsahom týchto programov bývajú väčšinou prednášky a semináre z oblasti politológie, filozofie, medzinárodných vzťahov či sociológie.

Ľudia, ktorí týmito programami prejdú, budú mať tendenciu byť formovaní v prospech ideológie politických mimovládok, nakoľko sa budú pohybovať v prostredí, kde daný svetonázor prevažuje a kde budú v kontakte s autoritami, odborníkmi a vodcami, ktorí tieto názory majú.

Priame ideologické vyjadrenia pritom nemusia byť explicitnou súčasťou toho, čo je prednášané, resp. môžu byť v menšine: ľudí formuje práve dané prostredie. Ak sa dostávajú do kontaktu s odborníkmi, ktorí sa k nim správajú ohľaduplne, je to v príjemnom prostredí, spolu s pozitívne naladenými rovesníkmi, prirodzene budú mať tendenciu preberať dané svetonázorové rámce.

Sektor politických mimovládok takto môže získať dobrovoľníkov alebo dlhodobejších spolupracovníkov. Svoj záujem smeruje hlavne na šikovnejších študentov.

Ukážme si niekoľko príkladov:

  • Partners for Democratic Change Slovakia v rokoch 2011 – 2013 v spolupráci s americkou organizáciou Meridian pripravili 3 úspešné ročníky výmenného programu určeného aktívnym mladým ľudom vo veku od 16 do 18 rokov a dospelým, ktorí aktívne pracujú s mládežou. Program bol financovaný zo zdrojov úradu vlády Spojených štátov amerických a jeho cieľom bola realizácia výmenného programu, ktorý umožní mladým lídrom z rôznych častí sveta a USA zdieľať ich skúsenosti a mať možnosť vzájomne sa obohacovať v rôznych oblastiach štúdia a poznávať rôzne kultúry a hodnoty. Tento program bol zameraný na mladých lídrov z vybraných krajín strednej Európy.
  • Americká ambasáda na Slovensku organizuje Transatlantický spolok Benjamina Franklina, konať sa bude aj tento rok. Náplňou tohto štvortýždňového programu sú „priority americkej zahraničnej politiky ako zapojenie mladých, demokracia, rozvoj občianskej spoločnosti a ekonomická prosperita“. Ďalšími témami sú kritické myslenie, tolerancia, rešpekt voči diverzite a sloboda prejavu. Účastníci musia mať silný záujem o transatlantické vzťahy a úlohu slobodnej tlače v demokratickej spoločnosti. Program je cielený pre 16 – 18-ročných uchádzačov.
  • Slovenská debatná asociácia, začínala ako debatný program Nadácie otvorenej spoločnosti a NOS do nej naliala milióny slovenských korún. Najznámejšími aktivistami, ktorí vzišli z SDA, sú Karolína Farská, Dávid Straka, Lukáš Füle a Róbert Martin Hudec, ktorí organizovali študentské protikorupčné pochody a neskôr väčšina z nich prešla do iniciatívy Za slušné Slovensko.

Práve na príklade týchto aktivistov možno pekne ukázať význam formovania mladých lídrov. Netvrdím, že niekto študentom v SDA priamo hovorí, aby organizovali demonštrácie kritizujúce Ficovu vládu. Tento nápad vzišiel zrejme spontánne.

Ak sa však študenti pohybujú v prostredí, kde takéto názory prevládajú, je pochopiteľné, že pokiaľ sa budú aktivizovať, pravdepodobne to bude v tomto smere a nie napr. v smere kritiky centralizmu EÚ, multikulturalizmu alebo v smere posilňovania národnej identity (čo sú tiež legitímne témy aktivizmu).

Pohybovať a formovať sa v tomto prostredí sa do veľkej miery môžu práve preto, že s kľúčovým prispením zahraničných financií boli založené a existujú organizácie, programy a štruktúry, ktoré združujú ľudí s podobnými názormi.

Mobilizácia mladých voličov proti Mečiarovi

V roku 1998 politické mimovládky realizovali kampaň OK98, najväčšiu politickú kampaň v dejinách tohto sektora, keď sa spoločne podujali na veľkú mobilizáciu voličov.

Martin Šimečka neskôr povedal, že táto akcia sa vydarila „aj vďaka Sorosovým peniazom, ktorými pomáhal mimovládnym organizáciám, aby chodili po Slovensku a burcovali proti Mečiarovi“ (zdroj, 1:54:56).

Súčasťou akcie OK98 boli aj akcie priamo cielené na mladých. Najvýznačnejšou bola koncertná šnúra Ro(c)k volieb. Vychádzal z amerického projektu Rock the vote, ktorý bol vyvinutý a úspešne použitý v Kalifornii. Predstavitelia Nadácie otvorenej spoločnosti s jeho predstaviteľmi pred voľbami konzultovali (Reichhardt, D. (2002). Democracy Promotion in Slovakia an Import or an Export Business? Perspectives, 10 (18), 5-20.).

Nadácia Pontis o Ro(c)ku volieb píše:

„Už v roku 1997 sme identifikovali potenciál v skupine prvovoličov a v spolupráci s partnermi z Kalifornie sme začiatkom roka 1998 ponúkli motivačnú kampaň Rock Volieb ’98. (...) Projekt, ktorý mnohí pozorovatelia označili za hnutie, výrazne prispel k historicky najvyššej účasti prvovoličov. K volebným urnám prišlo viac ako 80 percent oproti účasti 26 percent v predchádzajúcich voľbách.“

Adam Majzel, diplomant Masarykovej university, k tomu píše (s. 44):

„Vďaka aktivitám početných mimovládnych organizácií zapojených do Občianskej kampane OK 98 prispeli [nestranícki aktéri] k vysokej účasti voličov počas zlomových parlamentných volieb v roku 1998 v prospech demokraticky a prozápadne orientovaných síl.“

Zhodnotenie

Politické mimovládky a im blízke subjekty realizujú veľa aktivít na šírenie svojich myšlienok medzi mladými ľuďmi. Patria medzi ne internetové kampane, prednášky na školách, pobyty pre šikovných študnentov či podpora mládežníckych organizácií. Svoju úlohu zohráva aj festival Pohoda.

Obsah tohto vzdelávania možno rozdeliť do 2 skupín:

  • informovanie o prosociálnej činnosti, napr. ekologickej, čo je rozhodne prínosné;
  • kontroverznejšie, hodnotovo/politicky/ideologicky ladené témy ako multikulturalizmus, imigrácia, národná identita, LGBT, proamerická geopolitika či boj proti konšpiráciám – tu sme svedkami skôr jednostrannej prezentácie v spoločnosti často menšinových postojov.

Pri realizácii hlavne druhého typu aktivít si môžeme všimnúť tri fenomény:

  • Absencia vyváženosti: napriek tomu, že politické mimovládky deklarujú medzi svojimi základnými princípmi otvorenosť, kritické myslenie, zákaz indoktrinácie a rôznorodosť aktérov vzdelávania, videli sme, že z názorového hľadiska sú si vzdelávatelia z ich sektora veľmi podobní. Je u nich taktiež veľký prekryv spoločných sponzorov, pričom veľká časť financovania má oligarchický pôvod. Toto samo o sebe je dôvodom na obozretnosť.
  • Zjednodušené heslá: často sa stretávame s výrazmi ako „hrozba pre demokraciu“, „zhubné ideológie“, „užívajme si slobodu a demokraciu dneška pretavenú do umenia a tolerancie“, „oslava slobody“ či „výchova demokratov“. Tieto formulácie miestami pripomínajú socialistické frázy o budovaní spravodlivej spoločnosti, práci za mier, imperialistickej hrozbe a pod.
  • Marketingový prístup: kampane cielené na mladých využívajú profesionálne prístupy marketingovej komunikácie. To znamená, že miesto komplexného zhodnotenia daného javu, ktoré by umožnilo hlbšie pochopenie, ho zjednodušia na zopár emočne nabitých fráz a tie potom prezentujú spôsobom oslovujúcim emócie. Celý postup následne opakujú, čím dochádza k automatizácií emočných liniek. Takýto postup nielenže nepodporuje kritické myslenie, ale priamo mu protirečí.

Myslím si, že politické mimovládky majú svoje dôležité miesto pri vzdelávaní mladej generácie. Je dobré viesť ľudí k angažovanosti, občianskej zodpovednosti a záujmu o okolie a poskytovať im informácie aj z oblasti politického diania.

Veľmi dôležitá je tu však vyváženosť, teda aby vzdelávatelia predstavovali pestrú škálov náhľadov a svetonázorov a aby medzi nimi prebiehala živá, otvorená diskusia. Zdá sa, že sa to deje stále menej.

Je napríklad neprípustné, aby americká ambasáda financovala kurz na vysokej škole, ktorý prezentuje otázku geopolitiky len z jedného pohľadu. O to viac pokiaľ zároveň neexistuje kurz približujúci dané problematiky z druhej strany názorového spektra.

Ako sme videli z uvedených početných príkladov, o vyváženosti vzdelávania zo strany politických mimovládok možno mať závažné pochybnosti. To platí ešte viac preto, že mnohé z týchto subjektov presadzujú názory, ktoré v základných bodoch svojej ideológie väčšina spoločnosti odmieta.