Investigatívne centrum Jána Kuciaka: môže byť investigatívna žurnalistika finacovaná Georgom Sorosom objektívna?

Len pred pár dňami vzniklo občianske združenie Investigatívne centrum Jána Kuciaka, ktoré má pomáhať koordinovať prácu medzi investigatívnymi žurnalistami na Slovensku a v zahraničí. Viac ako 80 % financií, s ktorými v súčasnosti disponuje, pochádza zo zdrojov financovaných aj Georgom Sorosom a vládou USA. Aký dopad to má na jeho objektivitu?

Odkaz Jána Kuciaka

O Jánovi Kuciakovi chcem písať s úctou. Podľa všetkých verejne dostupných informácií bol novinárom, ktorý sa snažil poctivo hľadať zdroje korupcie. To sa mu zrejme stalo aj osudným. Smrť jeho a jeho snúbenice bola veľkou tragédiou.

Zároveň ma mrzí, že meno Jána Kuciaka sa politizuje, aj keď treba povedať, že je to so súhlasom pozostalých. Rozumiem, že rodina zavraždených pociťuje znechutenie a frustráciu z udalostí, ktoré ich postihli. Podporou iniciatívy Za slušné Slovensko, ako aj súhlasom s použitím mena Jána Kuciaka chcú zrejme v rámci svojej možnosti pomôcť spravodlivosti a boju proti korupcii.

Na druhej strane chcem poukázať na to, akým spôsobom sa meno Jána Kuciaka po jeho tragickej smrti politizuje.

Investigatívna žurnalistika a politika

Investigatívna žurnalistika je pre verejnosť veľmi prospešná vec, pretože môže poukázať na rôzne nekalosti, korupciu a pochybné prepojenia napr. medzi politickými stranami a podnikateľskými skupinami. Môže pomôcť boju za spravodlivosť a transparenciu.

Investigatívna žurnalistika sa však svojou podstatou nedá oddeliť od politiky. Opakovane sme svedkami, ako zverejnenie „správnej informácie v správny čas“ a následné vyvolanie emócií môže viesť k pádom vlád či až vojnám. Investigatívna žurnalistika môže byť použitá ako „zásobník“ kompromitujúcich informácií, ktorých zdôraznenie cez koordinovanú sieť organizácií, médií a iniciatív môže mať závažné politické dôsledky.

Preto je kľúčové, aby jej financovanie bolo úplne transparentné a vo svojej činnosti bola nezávislá od štátov, oligarchických podnikateľských skupín a iných hráčov s politickými záujmami.

Ako prebieha „manipulácia“

Nejde pritom o to, že tí, ktorí investigatívnu žurnalistiku financujú, do podporovaných médií musia priamo zasahovať alebo ich novinárom dávať pokyny – hoci ani to nie je vylúčené. Ani zaplatení investigatívni novinári nemusia konať v zlom úmysle alebo používať nepravdivé informácie.

Dôležitý je výber tém. Ak investigatívni žurnalisti financovaní nadnárodnými oligarchami intenzívne sledujú korupciu národných oligarchov, ale nadnárodných oligarchov takmer vôbec alebo vôbec, je to podozrivé a je to jasný konflikt záujmov.

Tento proces obsahového zamerania sa zo strany novinárov vôbec nemusí diať vedome a môžu konať v najlepšej viere. Skúmajú však iba časť mozaiky svetových siločiar a tým u ľudí vytvárajú jednostranné vnímanie sveta. Pozrime sa, ako je na tom ICJK.

Kto zakladal Investigatívne centrum Jána Kuciaka?

Zakladateľmi ICJK:

  • Peter Bárdy – šéfredaktor Aktuality.sk
  • Zuzana Petková – investigatívna novinárka, riaditeľka nadácie Zastavme korupciu, ktorú zakladal spolumajiteľ Esetu Miroslav Trnka. Petková sa zúčastnila aj zhromaždenia Za slušné Slovensko
  • Arpád Soltész – novinár, tiež účastník zhromaždenia Za slušné Slovensko

Open Society Foundation má podchytenú investigatívnu žurnalistiku

17. decembra 2018 prišlo na transparentný účet ICJK 21 862,70 € od organizácie The Journalism Development Network (Sieť na rozvoj novinárstva). Tento príspevok tvorí v súčasnosti viac ako 80 % všetkých prostriedkov ICJK.

Stránka The Journalism Development Network neuvádza zdroje financovania samotného JDN, ale iba jeho hlavného projektu Organized Crime and Corruption Reporting Project (Projekt na popísanie organizovaného zločinu a korupcie).

Tento projekt je financovaný aj Sorosovou Open Society Foundation, USAID (agentúra vlády USA) a oddelením demokracie ministerstva zahraničných vecí USA. Za rok 2017 pochádzalo až 83 % príjmov tohto projektu od vlády USA, 12 % od súkromných nadácií (vrátane OSF) a len menej ako 5 % od darov jednotlivcov a vlastných príjmov. Súčasťou tohto projektu sa ihneď po založení stalo aj ICJK.

JDN je členom siete Global Investigative Journalism Network, ktorej hlavným sponzorom je Open Society Foundation, ale financujú ju aj Ford Foundation či Konrad Adenauer Stiftung, ktorí u nás podporovali napr. INEKO.

George Soros zďaleka nie je čistý a bol aj právoplatne odsúdený

V rozhovore pre SME pri príležitosti spustenia ICJK jeho riaditeľ Arpád Šoltész povedal, že ICJK nebude brať peniaze od veľkých korporácií, politických strán, ani od súkromných osôb, ktoré sú pochybné. Dodal však, že „George Soros pre nás pochybný určite nie je“ a dokonca, že „často je pochybné pre pochybné osoby, od ktorých by sme si my peniaze nikdy nevzali“.

Postava Georga Sorosa je však minimálne kontroverzná. V jednom prípade bol Soros aj právoplatne odsúdený. V roku 2002 ho francúzsky trestný súd uznal vinným z tzv. insider tradingu.

Insider trading spočíva v tom, že investor má zákulisné informácie o tom, čo sa na trhu bude diať a využije ich vo svoj prospech. Ako príklad možno uviesť, že finančník zo zdrojov tajných služieb dostane informáciu, že o pár dní začne vojna, čo bude viesť k zvýšeniu cien ropy. Rýchlo preto skúpi veľa akcií ropných spoločností a o pár dní ich predá s vysokým, takmer bezprácnym, ziskom. Pointa je v tom, že ostatní investori nemali tieto neverejné informácie. Aj keď hranica sa hľadá ťažko, takéto konanie sa považuje za nekalé a v mnohých štátoch je trestným činom.

Konkrétne George Soros v roku 1988 nakúpil akcie francúzskej banky Société Générale. Krátky čas predtým bol súčasťou rokovaní úzkeho kruhu finančníkov, ktorí sa chystali skúpiť väčšie množstvo akcií a volali ho, aby sa k nim pridal. Soros nakoniec odmietol a sám sa rozhodol nakúpiť 95 000 akcií tejto banky. Čoskoro sa dopyt po akciách zvýšil (presne, ako bolo povedané v tomto úzkom kruhu), takže ceny stúpli a Soros akcie výhodne predal, čím zarobil viac ako 2 milióny €.

Soros bol za to súdený, hrozilo mu aj väzenie. Nakoniec bol odsúdený francúzskym prvostupňovým súdom v roku 2002 iba na pokutu 2,2 milióna €. Rozsudok potvrdil aj odvolací súd v roku 2006, ktorý však znížil pokutu na 940 000 €. Soros sa obrátil aj na Európsky súd pre ľudské práva, ale ten v roku 2011 rozhodol v jeho neprospech.

Špekulácie à la Soros

Okrem tejto jednej epizódy – z hľadiska celkového bohatstva Georga Sorosa skôr nevýznamnej – Soros svoj obrovský majetok získal hlavne špekuláciami na finančných trhoch, teda operáciami, ktoré mohli byť síce legálne, ale veľmi často minimálne eticky kontroverzné.

Fungovali zhruba tak, že Soros stavil na kurzové otrasy, ktorých vyvolaniu následne sám napomohol. Prepad hodnoty meny znamenal, že boli poškodení daňoví poplatníci: či už v Británii alebo Thajsku. Podľa Fera Múčku z Postoja Soros svojimi špekuláciami „ochudobnil desiatky miliónov ľudí a milióny sa preto prepadli do chudoby“.

Soros tieto skutočnosti priznáva a píše: „v skutočnosti som vytiahol peniaze z vrecák anglických daňových poplatníkov. No ak by som vzal do úvahy spoločenské dôsledky svojho konania, ohrozil by som správnosť svojich kalkulácií a moje zisky by poklesli.“ či „africký baník či indonézsky murár síce môžu vďaka takýmto zmenám prísť o živobytie, ale nie je úlohou jednotlivých hráčov na trhu brať ich do úvahy“.

Soros na druhej strane tvrdil aj to, že tieto meny boli vplyvom zlej menovej politiky centrálnych nadhodnotené a teda k devalvácii dôjsť muselo tak či tak. Vyjadril sa tiež tak, že na trhu je na to, „aby zarobil peniaze a že sa nemôže pozerať, ani sa nepozerá, na spoločenské dôsledky toho, čo robí.“ Na druhej strane, ako filantrop sa snaží peniaze, ktoré už získal, využiť čo najlepšie pre prospech spoločnosti.

Portál Politico označil v roku 2017 Georga Sorosa za 10. najvplyvnejšieho človeka na svete a poukázal na to, že z jeho financií boli podporované viaceré štátne prevraty. Hackerský kolektív, ktorý zverejnil vnútorné dokumenty OSF, označil Sorosa, aj keď možno trochu nadnesene, za „architekta a sponzora takmer každej revolúcie a puču na svete za posledných 25 rokov“. Politico položartovne dodáva, že Soros by to „pravdepodobne bral ako kompliment“.

Nechceme Sorosa démonizovať, pretože nemožno poprieť, že za jeho peniaze sa na Slovensku urobilo aj mnoho dobrého. Stačí si pozrieť výročné správy Nadácie otvorenej spoločnosti a zistíme, že daroval desaťtisíce až státisíce eur na podporu vzdelávania a modernizáciu škôl či zlepšenie transparentnosti a efektívnosti procesov vo verejnej správe.

V každom prípade nadnárodní oligarchovia, ktorým George Soros nepochybne je, by mali byť práve pod zvýšeným dohľadom investigatívnych médií. Arpád Šoltész so svojím vyjadrením že Sorosa „určite za pochybného nepovažuje“, napriek jeho početným kontroverziám, ktoré sú okolo jeho osoby, naznačuje, že kauzy Sorosa a ním financovaných organizácií nebudú skúmané dostatočne objektívne. To dá väčší priestor skúmaniu káuz jeho geopolitických oponentov.

Zdroj fotografie: Facebook ICJK