Pár týždňov dozadu dala nová ministerka kultúry Martina Šimkovičová verejne najavo, že jeden z obrazov maliara Andreja Dúbravského vystavený v priestoroch Slovenského rozhlasu je za čiarou.

Cez víkend sa udial drobný mediálny incident ohľadom odovzdania našich stíhačiek MiG-29 Ukrajine pre potreby ich obrannej vojny proti Rusku. 

V posledných týždňoch YouTube zrušil Štefanovi Harabinovi jeho kanál, hoci zdá sa, že bol nakoniec obnovený. Neskôr Facebook zmazal profil Ľuboša Blahu (poslanec za Smer-SD). A pár dní dozadu Facebook zrušil aj stránku Kulturblog – blízku hnutiu Republika. 

Ohľadom rusko-ukrajinskej vojny koluje v informačnom priestore množstvo protichodných správ. Hlavnoprúdové médiá ruskú agresiu odsudzujú. Zároveň je však pre nich táto situácia skúškou integrity. Dokážu zachovať chladnú hlavu a objektivitu aj v tak vypätej a neprehľadnej situácii? Alebo nekriticky preberajú neoverené správy, ktoré zapadajú do ich pohľadu na svet? Prípad šokujúcej virálnej udalosti z prvých dní vojny je dobrým príkladom na analýzu.

Ak by sme chceli rozdeliť mediálnu scénu na Slovensku na liberálne (presnejšie skôr inkluzivistické) a konzervatívne médiá, tie prvé majú mnohonásobnú prevahu. V rámci konzervatívnych médií neexistuje žiadny tlačený denník či týždenník a v podstate významnejšie online médiá sú iba Postoj a relatívne mladý Denník Štandard. 

Posledné dni sa však na tejto malej mediálnej scéne vyskytli zemetrasenia. 

Hlavné správy zverejnili rozhodnutie Národného bezpečnostného úradu, na základe ktorého boli zablokované. Rozhodnutie sa nám neskôr podarilo získať aj od hostingovej firmy, ktorej bolo doručené. NBÚ predtým opakovane odmietol zverejniť nielen samotné rozhodnutie, ale aj špecifikovať dôvody, ktoré k nemu viedli. Pri pohľade na dokument je mlčanie NBÚ pochopiteľné. Uvedené rozhodnutie je totiž vysoko netransparentné, obsahuje mnoho totalitaristických formulácií, argumentačných chýb a je v explicitnom rozpore s kritériami Európskeho súdu pre ľudské práva. V článku to všetko podrobne rozoberáme.

Predvčerom boli médiá a najmä sociálne siete plné správ o tom, ako ruskí vojaci ostreľovali pôrodnicu, že ide o genocídu ap. 

Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR) začala správne konanie voči RTVS v súvislosti s tým, že v relácii Správy a komentáre vystúpil Ján Čarnogurský. Relácia mala porušiť zásadu objektívnosti a nestrannosti vysielania, keďže prorusky orientovaný Čarnogurský v nej údajne hovoril bez kritických otázok moderátorky či priameho diskusného oponenta. Uvedený podnet zaváňa skôr snahou vytesniť určitý typ názorov z verejnej diskusie, než úprimnou snahou zabezpečiť objektivitu vysielania.

Poslanec za Smer-SD Ľuboš Blaha zverejnil krátky výsek z predvolebných diskusií, na ktorom sa Zuzana Čaputová vyjadrovala k zmluve o vojenskej spolupráci s USA. V krátkom výseku sa vtedajšia kandidátka na prezidenta Zuzana Čaputová v predvolebnej diskusii na RTVS vyjadrila k otázke, či by danú zmluvu podpísala, nasledovne: 

„V žiadnom prípade by som takúto zmluvu nepodpísala, to znamená ohrozenie suverenity, umiestnenie cudzích vojsk alebo základní na našom území.“

Alternatívnym médiám je často vytýkané, že svojim hosťom dávajú „nekritický priestor“. Vychádza sa z princípu – nie celkom nerozumného – že novinár síce nie je zodpovedný za vyjadrenia svojich hostí, ale mal by im robiť rozumnú oponentúru a konfrontovať ich pri zjavných nezmysloch. „Nekritický priestor“ však určitý typ politikov pravidelne dostáva aj v hlavnoprúdových médiách.

Od prozápadných a liberálnych mimovládok sme dlho nepočuli, hoci by sa asi patrilo. Často sa vyhlasujú za ochrancov demokracie a ľudských práv. A hoci v rámci boja proti dezinformáciám sme svedkami oslabovania slobody prejavu a v rámci boja proti pandémii zase vidíme niekedy úplne neopodstatnené obmedzovanie takmer všetkých ľudských práv (podrobne sme o tom písali vo viacerých článkoch), zdá sa, že týmto mimovládkam to neprekáža.

Nedávny prieskum verejnej mienky prišiel k záveru, že drvivá väčšina ľudí na Slovensku si myslí okrem iného, že sociálne siete by mali odstraňovať falošné správy a nepravdivý obsah (81 %), rozdeľujú spoločnosť (81 %) a treba ich prísnejšie regulovať (71 %). Podľa 68 % dezinformácie na sociálnych sieťach zhoršili pandemickú situáciu.

Označenia ako „očkovaní“, „testovaní“, „prekonaní“, resp. skratka OTP, sú oficiálnymi výrazmi používanými štátnou správou, súčasťou vyhlášok, politických vyhlásení, tlačových správ atď. Pre lepšie pochopenie ich nájdete neraz aj v našich výstupoch. Je však namieste ich používať?

V rámci nášho projektu Nezavádzaj, v ktorom sa síce striedmo, ale predsa venujeme dokumentovaniu mediálnych manipulácií, sa pomerne často vyskytuje médium Startitup. V tomto článku si na neprofesionalitu Startitup posvietime bližšie skrz dve iné témy.

V auguste bratia Matyinkovci, známi z hudobnej skupiny Maduar, spolu s ďalšími osobami najmä zo showbiznisu predstavili pod hlavičkou Hovorme spolu otvorený list vedeniu RTVS. Ich cieľom bolo zorganizovať diskusiu medzi odborníkmi, ktorí navrhovali vládne opatrenia proti ochoreniu Covid-19, a ich kritikmi. Nápad výborný, avšak jeho realizácia nateraz zďaleka nenaplnila svoj zámer.

Tibor Eliot Rostas bol odsúdený na finančný trest 4 000 eur za zverejnenie článku „Klin židov medzi Slovanmi“. Bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia, čo je jeden z trestných činov extrémizmu. Rozsudok je právoplatný, už sa nemožno odvolať.

Konzervatívny poslanec Tomáš Taraba zverejnil fotografiu Emmy Čaputovej z módnej prehliadky, ktorá predtým obletela množstvo médií, s nasledovným komentárom: 

„Po včerajšom dni vieme, že máme na Slovensku novú top modelku.“

Ten príbeh pozná už snáď celé Slovensko. 17-ročná Emma Čaputová sa zúčastnila módnej prehliadky, kde ju štylizovali z estetického hľadiska minimálne nekonvenčným spôsobom. Poslanec Tomáš Taraba zverejnil jej fotografiu, ktorá predtým obletela množstvo médií, s poznámkou, že máme na Slovensku novú topmodelku (len s touto oznamovacou vetou, ničím viac). Mnohí z jeho fanúšikov reagovali negatívnymi aj vulgárnymi komentármi na adresu prezidentkinej dcéry.

Slovinský premiér Janez Janša zverejnil tweet s obrázkom, kde niektorých európskych poslancov označil za „Sorosove bábky“. Niekoľkí z nich sú súčasťou komisie, ktorá má preveriť, či je v Slovinsku dodržiavaná sloboda médií. Viacerí predstavitelia EÚ Janšu ostro kritizovali. Množstvo týchto negatívnych vyhlásení odznelo v hlavnoprúdových médiách, obvykle nekriticky opakujúcich rôzne nálepky (napr. tu, tu, tu, tu, tu).

Či možno Bielorusko považovať za demokratický štát, je prinajmenšom otázne. O chybách Lukašenka či bieloruskej vlády treba otvorene hovoriť a nezakrývať si pred nimi oči. Pozerať sa však na Bielorusko iba kriticky a jednostranne by bolo chybou tiež. Presne tohto sa však dopúšťa Denník N v nedávnom článku „Lukašenko stratil posledné zábrany. Vybrali sme sedem najdesivejších zločinov jeho režimu“.