Tibor Eliot Rostas bol odsúdený na finančný trest 4 000 eur za zverejnenie článku „Klin židov medzi Slovanmi“. Bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia, čo je jeden z trestných činov extrémizmu. Rozsudok je právoplatný, už sa nemožno odvolať.
Rostas neplánuje zaplatiť pokutu
Trest je svojím spôsobom symbolický. Pre Rostasa ako majiteľa úspešnej reklamnej agentúry zrejme nebude problém zaplatiť 4 000 eur. Rostas však avizoval, že pokutu nezaplatí z principiálnych dôvodov, čo by znamenalo, že pôjde na 3 mesiace do väzenia.
Dôležitý je tu ale samotný fakt, že bol právoplatne odsúdený a možno ho teda označovať za extrémistu.
Jednostranný článok, manipulatívny posudok a bizarný rozsudok
K samotnému procesu sme sa už na našom portáli vyjadrili. Rostasov článok bol jednostranný a manipulatívny. Židia sú v článku vykreslení iba negatívne, Slovania len pozitívne. Uvádza veľmi kontroverzné a zovšeobecňujúce tvrdenia o Židoch, ktoré nepodkladá dostatočnými argumentmi.
Dalo sa očakávať, že Rostas takto podaným článkom môže u niekoho vzbudiť negatívne vášne, jeho vydanie teda nebolo ani veľmi zodpovedné. Kritizovať Židov je v poriadku. Treba to však robiť na základe relevantných argumentov, nie nepodložených zovšeobecnení a konšpiračných fráz.
Nedostatočne odargumentovaný bol ale aj znalecký posudok objednaný políciou od prof. Jany Plichtovej. Poukázali sme na konflikty záujmov, základné logické chyby, ako i to, že pripisoval Rostasovi tvrdenia, ktoré sa v článku vôbec nenachádzajú.
Treba však spomenúť jednu podstatnú vec: kritizovať židov, alebo akúkoľvek skupinu – hoci aj nepodložene –, neznamená automaticky nenávisť. Rostasov článok je nepochybne provokatívny, ale nikde nevyzýva k násiliu.
Rostas uvádza, že podľa súdu nie je problém v kritike samotnej, ale v jej „spôsobe a forme“. Štát vraj podľa súdu „nikomu nebráni, aby prezentoval svoje subjektívne výhrady aj voči inému národu, musí však ísť o spôsob a formu, ktorá nemá za cieľ lacno a paušálne hanobiť“.
Takéto odôvodnenie stavia slobodu prejavu v kontroverzných témach na tenký ľad, ako to ukázali aj prípady Mazurek a Kotleba. Čo napríklad s článkom, ktorý hovorí o tom, že „Rusi sú extrémne nebezpeční“? Majú sa jednotlivé tábory naťahovať o slovíčka, aby dostali názorových oponentov do väzenia?
Okrem toho je v procesoch tohto typu automaticky znevýhodnený politicky nekorektný prejav, ktorý nemá také silné mediálne krytie.
Je navyše absurdné považovať Rostasa za nacistu či extrémistu. Každý, kto jeho produkciu aspoň zbežne pozná, vie, že ide o rusofilného antifašistu. V jeho časopise Zem a vek sa bežne píše o oslobodení Bratislavy Sovietmi, velebí sa protihitlerovské SNP a o Hitlerovi píšu ako o „narkomanovi, ktorý nadrogoval celý svoj národ“.
Myslíme si, že Rostas nemal byť odsúdený. Konzistentne obhajujeme slobodu slova pre nenásilné prejavy kohokoľvek, z akéhokoľvek tábora, vrátane našich názorových oponentov.
Potrebujeme diskusiu, nie trestanie iných názorov
Nech je to však akokoľvek, právoplatný rozsudok padol a bude mať svoje dôsledky. Nebudú však pozitívne.
Dlhodobo poukazujeme na to, že manipulujú hlavnoprúdové aj alternatívne médiá. Hoci každé trochu inými spôsobmi. Oba tábory sú však zaseknuté vo svojich jednostranných pohľadoch na svet a ľudí s inými názormi pravidelne nálepkujú. Polarizácia spoločnosti stále narastá.
Je len jedna civilizovaná cesta von, smerom k spoločenskému zmieru: začať spolu diskutovať, chcieť hľadať pravdu a počúvať argumenty druhých. Táto cesta je v podstate duchom či esenciou demokracie, je preto zvláštne, že „zástancovia“ demokracie sa k nej stále veľmi nemajú.
Odsúdenie Rostasa toto možné riešenie zase o čosi oddialilo. Hlavnoprúdové médiá sa silnou medializáciou postarali o propagáciu Rostasových myšlienok a pomáhali mu dokresliť gloriolu mučeníka.
Každá strana si nakoniec vyloží rozsudok po svojom. Masmédiá majú svojho extrémistu (dá sa predpokladať, že Rostasa takto bude hlavný prúd titulovať prakticky vždy, keď ho spomenú), alternatívci zase svojho martýra, ktorý svoje tvrdenia z princípu neodvolá. Každý bude zase vidieť to, čo chce a čo mu vyhovuje.
Paradoxne, tento rozsudok posilní práve trend, ktorý Rostas v článku, za ktorý je odsúdený, kritizuje: stavanie rôznych spoločenských skupín proti sebe. Píše totiž, že spôsob, akým je spoločnosť ovládaná, je práve „vrazením klinu medzi svorne nažívajúcich ľudí“.
Rostas tvrdí, že vďaka tomu „dnes vidíme, ako sa v mohutnej vlne darí stavať proti sebe kresťanov s moslimami, heterosexuálov s homosexuálmi, starých s mladými, ženy proti mužom, bielych proti čiernym, chudobných proti bohatším, vlastencov proti „liberálom“, imigrantov proti domorodým, demokratov proti republikánom“.
Zdroj obrázku: www.zemavek.sk