Špecializovaný trestný súd včera odsúdil Mariana Kotlebu za trestný čin založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd na štyri roky a štyri mesiace nepodmienečne. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný. To, čo Kotleba spáchal, bolo odovzdanie finančného daru rodine so zdravotne postihnutým dieťaťom vo výške 1 488 €.
Nepodarený politický guerillový marketing
Kotlebova obhajoba bola od začiatku neúprimná. Spočívala v tom, že finančný dar vo výške 1 488 € bol vraj náhodným číslom. To sa obžalobe podarilo pomerne spoľahlivo spochybniť a aj verejnosť vo všeobecnosti Kotlebovu výhovorku vníma ako účelovú.
Kotleba sa o takýto guerilla marketing pokúšal už pred mnohými rokmi, keď spolu s dvoma bratmi podnikal predajom oblečenia. Kotlebova živnosť sa volala „Mgr. Marian Kotleba - KKK - ANGLICKÁ MÓDA“.
Hoci KKK symbolizuje skratku Ku-Klux-Klanu, Kotleba to obhajuje, že išlo o biznis troch bratov Kotlebovcov.
Obchod vtedy ponúkal provokačne rôzne zľavy práve s podobnými číselnými šiframi.
Ako pripomína Pravda: „Ak človek napríklad nakúpil nad 8 818 korún, navyše mal dostať teleskopický obušok. Ako bonus pri nákupe nad 1 488 korún zas bol sprej so slzotvorným plynom. Členovia Slovenskej pospolitosti a mestskí policajti v Banskej Bystrici mali disponovať zľavou 8,8 percenta.“
Je zjavné, že cieľom názvu daného obchodu, ako aj používania daných provokačných čísel, bolo vzbudiť pozornosť médií a mať tak zadarmo reklamu, čo je podstatou guerilla marketingu.
Neviem o tom, že by nejaké médium vtedy urobilo Kotlebovi takúto medvediu službu. Toto správanie ho však dobieha v súčasnosti.
To, že darovaná suma vo výške 1 488 € bola podobným pokusom politického guerilla marketingu – vzbudiť záujem médií, aby spropagovali, že Kotlebovci podporujú charitu, ukazujú aj statusy vtedajších poslancov ĽSNS, ktoré spomína aj Denník N:
„Čo si myslíte, všimli by si médiá, že sme sa vyzbierali sumou takmer 4500 eur na pomoc 3 slušným chudobným rodinám, keby sme im dali o euro viac alebo menej? To je zároveň odpoveď, prečo práve také číslo. A oni za tým hľadajú numerologický okultizmus a neviem, čo všetko. Novinári sú čím ďalej viac predvídateľní.“ uviedol vo svojom statuse Milan Uhrík, v súčasnosti europoslanec za ĽSNS.
Podobné vysvetlenie poskytol aj bývalý poslanec Ján Kecskés. „Som rád, že sa táto informácia šíri médiami ako blesk. A som rád, že ryby sa chytajú do siete tak, ako sme to plánovali.“
Predsa dávať nemalé financie rodine so zdravotne postihnutým dieťaťom je v rozpore s tým, čo sa bežne považuje za nacistickú ideológiu.
Kotleba reálne finančne podporil zdravotne postihnutého človeka a kvôli tomu bol odsúdený za podporu hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd. Znie to absurdne.
Úmysel, ktorí v tom čase priznali aj poslanci ĽS NS, bol teda guerilla marketing, nie podpora nacizmu alebo neonacizmu.
Iracionálny signalizačný naratív
Z viacerých komentárov a množstva reakcií na sociálnych sieťach je zjavné, že mnohí za použitím týchto čísel vidia akési Kotlebove vysielanie signálu voči komunite neonacistov, že je „ich človek“. Kotleba však na nič také odkázaný nie je a nebol. Ľudia, ktorým je význam symbolu 14/88 blízky, vedia, že potenciálne najbližšie má k nim Kotlebova strana vzhľadom na viacero iných okolností.
Je zároveň veľmi otázne, ako by si práve finančnou podporou zdravotne postihnutého dieťaťa mal Kotleba u neonacistov zvýšiť náklonnosť, sympatie či prehĺbiť politickú podporu z ich strany.
Pomerne rozšírený signalizačný naratív sa teda zdá byť iracionálnym a absurdným.
Chúlostivá situácia Kotlebovej obhajoby
Kotlebova obhajoba sa v celej veci dostala do chúlostivej situácie. Tým, že by priznala, že ide o guerilla marketing, by vlastne priznala vedomé a úmyselné použitie tejto neonacistickej šifry. Obhajoba to radšej „dala na Mizíka“ a rôznymi spôsobmi popierala, že by bola suma 1 488 použitá s vedomím toho, čo znamená.
Kotlebova obhajobná stratégia tak však stála od začiatku na očividne vratkých a hlavne nepravdivých základoch, čo ďalej vyhrocoval samotný Kotleba svojim obštrukčným správaním počas priebehu procesu.
Ak by od začiatku priznal, že išlo o provokáciu, čo sa nám zdá, ako najpravdepodobnejšie vysvetlenie celého prípadu, teda o síce úmyselné použitie týchto čísel s vedomím, o akú šifru ide, avšak nie vážne (teda jej cieľom by nebola propagácia, ale len provokácia), jeho obhajoba by možno mala väčšie šance uspieť.
V takom prípade by totiž zrejme súd mal uznať, že Kotleba nenaplnil subjektívnu časť skutkovej podstaty, teda nekonal úmyselne v tom zmysle, že by chcel svojím konaním propagovať hnutie smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd, ale chcel iba cielene provokovať za účelom zviditeľnenia seba, resp. svojej politickej strany.
Ak by zvolil takúto formu obhajoby, pravdepodobne by bola aj zo strany verejnosti lepšie prijatá ako jeho skutočná očividne účelová a neúprimná obhajoba.
Číselná šifra ako symbol
Pôvodne prokurátor Tomáš Honz navrhoval obžalobu z trestného činu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd. Jeho paragrafové znenie je:
„Kto verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom, najmä používaním zástav, odznakov, rovnošiat alebo hesiel, prejavuje sympatie k skupine, hnutiu alebo ideológii, ktorá smeruje alebo v minulosti smerovala k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, alebo ktorá hlása rasovú, etnickú, národnostnú, náboženskú nenávisť, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.“
Sudkyňa vraj na margo odovzdaného finančného daru uviedla, že „[n]ešlo o odovzdanie pomoci, ale o zneužitie ľudí na propagáciu zvrátených fašistických myšlienok“.
To je však z povahy veci nezmyslom. Čísla 14/88 (používanej aj bez lomky) predstavujú v takomto spojení neonacistickú šifru.
Číslo 14 odkazuje na 14 slov v anglickom origináli vety Davida Lanea (amerického neonacistu odsúdeného za terorizmus). Tieto slová v preklade znamenajú: „Musíme zabezpečiť existenciu našich ľudí a budúcnosť pre biele deti.“
A číslo 88 odkazuje na ôsme písmená anglickej abecedy, čiže HH, čo má odkazovať na nacistický pozdrav Heil Hitler.
Ak by sme pripustili, že čísla 1488 majú po ich dešifrovaní nejakú propagačnú hodnotu, potom o propagáciu neonacizmu sa postarali predovšetkým médiá s prokurátorom Tomášom Honzom. Lebo práve vďaka tomu prípadu a mediálnemu pokrytiu je táto skratka a ich význam oveľa známejšie.
Táto skutočnosť je o to paradoxnejšia, že Kotleba je odsúdený na nepodmienečný trest. Už len samotný tento fakt spôsobuje ďalšiu propagáciu dôvodu odsúdenia, teda predmetnej neonacistickej šifry.
V zásade je nezmyselné považovať čísla, ktoré sú šifrou, samé o sebe za akúkoľvek propagáciu v jej význame rozširovania alebo rozmnožovania. Čísla ako také, nech už by boli akoukoľvek známou šifrou, nemajú žiadnu presviedčaciu hodnotu, nemajú žiadny potenciál rozšíriť alebo rozmnožiť rady akejkoľvek skupiny, hnutia či prívržencov ideológie.
Vzhľadom na to, že výpočet spôsobov prejavov sympatií k ideológii smerujúcej k potláčaniu ľudských práv a slobôd je v danom paragrafe iba demonštratívny („najmä používaním zástav, odznakov, rovnošiat alebo hesiel“), dá sa uvažovať aj o tom, že by sa v rámci výkladovej extenzie pod taký prejav zaradili aj symboly v podobe číselných šifier.
Ako uvádzajú Aktuality.sk „[s]amotné čísla podľa samosudkyne nemajú žiadny význam a ak by sme prijali argumenty obhajoby, ktorá tvrdila, že by mali byť stíhaní všetci, ktorí čísla 14 a 18 používajú, tieto čísla by nelogicky a neprirodzene zmizli zo života.
Takéto čísla majú podľa nej význam len v spojení extrémizmom. ‘Preto sa súd zameral na skúmanie toho, či takéto okolnosti boli zistené na strane obžalovaného v dobe, keď tieto čísla prezentoval na verejnosti,’ uviedla.“
Z takéhoto výkladu však vyplýva, že v praxi by ľudia, ktorí sú akokoľvek implicitne spojiteľní s extrémizmom, boli vylúčení z možnosti legálne vo svojom živote používať čísla, ktoré sú implicitne akokoľvek spojiteľné s extrémizmom. Čísla ako 14, 18, 28, 88 ap. vrátane ich kombinácií sú ale v bežnom živote pomerne frekventované.
Takáto extenzia predmetnej právnej normy je nielen neprimeraná, ale priamo absurdná.
Prokurátor Tomáš Honz pripravil pôvodne obžalobu podľa tejto skutkovej podstaty, sudkyňa Ružena Sabová však navrhla prísnejšiu kvalifikáciu podľa iného trestného činu.
Za číslo mu hrozilo 8 rokov basy
Kotleba bol nakoniec odsúdený za oveľa vážnejší trestný čin založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd, ktorého paragrafové znenie je nasledovné:
„(1) Kto založí, podporuje alebo propaguje skupinu, hnutie alebo ideológiu, ktorá smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, alebo ktoré hlása rasovú, etnickú, národnostnú alebo náboženskú nenávisť alebo kto propaguje skupinu, hnutie alebo ideológiu, ktorá v minulosti smerovala k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na štyri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
- verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom,
- závažnejším spôsobom konania, alebo
- za krízovej situácie.“
Je však zjavné, že daná skutková podstata vzhľadom na jej pomerne vysoké trestné sadzby sa snaží predchádzať situáciám, ktoré vážnym a zjavným spôsobom ohrozujú systém liberálnej demokracie postavenej na ľudských právach.
Finančný dar vo výške 1 488 € pri akejkoľvek predstavivosti takým činom rozhodne nie je.
Samotný Kotleba je dlhoročným politikom a predsedom politickej strany K-ĽSNS, ktorá svojím programom či legislatívnymi iniciatívami v zásade nevybočuje z našich ústavných mantinelov. A nedávno čelila neúspešnému pokusu o zakázanie.
Minulosť Kotlebu je radikálnejšia. A jeho verejne dokumentovateľný vývoj začal pri akejsi forme neoľudáctva, z ktorého sa celý čas postupne (prinajmenšom navonok) umierňuje smerujúc k politike typickej pre národný populizmus.
Reálna inklinácia k neonacizmu u neho zdokumentovaná nie je a takéto politické nálepky sú skôr výsledkom politického zápasu zo strany jeho protivníkov, ktorí dávajú rôznym prúdom nacionalistického spektra účelovo nálepku zločineckého režimu.
Vzhľadom na daný vývoj je dávanie jeho zveličenej minulosti do kontextu so súčasnosťou úplne od veci. Zdá sa totiž, že práve tento „extrémistický kontext“ podľa sudkyne robí z použitia daných čísel trestný čin. Trestný tak nie je samotný skutok, ale skôr to, kto a za akých okolností ho vykonal.
Zároveň nie je celkom zrejmé, aká škoda spoločnosti Kotlebovým skutkom, ktorý Špecializovaný trestný súd označil za trestný čin, vznikla, že je naň potrebné reagovať najprísnejšou formou trestu v našom právnom poriadku, teda nepodmienečným odňatím slobody.
Pre podrobnejšiu reakciu na tento rozsudok si zrejme musíme počkať na jeho písomné vyhodnotenie, ktoré sa, dúfajme, dostane na verejnosť.
Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný
Dodajme, že ako naznačil aj Denník N, sudkyňa sa vo výške rozsudku sama pohrala s číslami. 4 roky a 4 mesiace naznačujú číslo 44, čo je šifrou pre nacistické vojenské elitné jednotky SS.
Predpokladá sa, že obžalovaná strana sa odvolá a prípad skončí na Najvyššom súde. Podľa prokurátora Tomáša Honza je súčasný rozsudok prelomový a ovplyvní právnu prax na Slovensku. Nový generálny prokurátor by mal podľa neho rozmýšľať nad novou žalobou na rozpustenie ĽSNS. Honz je pritom sám kandidátom na generálneho prokurátora a navrhla ho strana SaS.
Daný rozsudok skutočne môže byť prelomový pre právnu prax a ešte viac prelomový pre právny štát. Žiaľ, v negatívnom zmysle, keďže sám smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd.
V demokraciách o politických víťazoch rozhoduje slobodná súťaž a argumenty, totality to nahrádzajú trestným zákonom a súdnou praxou.
To, ako sa voči tomuto bezprecedentnému rozhodnutiu súdu stavajú politici, novinári či verejnosť, veľa vypovedá o ich vzťahu k právnemu štátu, demokracii, ako aj základným právam a slobodám.
Zdroj obrázka: Pravda.sk