Slovník súčasných mediálnych pojmov

: Redakcia; 31. október 2020

Masmédiá

Moderné komunikačné technológie prinášajú nové výrazy, ktorým ľudia nie vždy rozumejú. Zároveň dochádza k dynamickému rozvoju formátov i typov médií, ktoré sú sprevádzané takými výrazmi, že nestíhajú byť dostatočne reflektované jazykovedným ústavom či akademickou obcou.

Úvod

Na geopolitickom Západe (Slovensko nevynímajúc) sme svedkami konfliktu medzi médiami, ktorý dostáva prívlastky ako informačná, kultúrna, ideologická či argumentačná vojna. Zo všetkých strán tohto zápasu môžeme zachytiť pojmy, ktoré majú vlastný, neraz manipulatívny interpretačný rámec. Ľudia z jednotlivých táborov im nie vždy rozumejú, prípadne ich vykladajú rôzne (a často tendenčne).

O tom, ako sa účelovo definované či použité pojmy dajú využiť na nenápadnú, no účinnú manipuláciu diskusie, sme písali v samostatnom článku.

Do týchto komunikačných zmätkov a nejasností sme sa rozhodli vniesť trochu porozumenia a jednotlivé výrazy vysvetliť.

Význam pojmov

Na pojmy či výrazy sa dá nahliadať z rôznych hľadísk:

etymologické – čo znamenal pôvodný slovný základ pojmu,
historické – ako bol pojem používaný v rôznych obdobiach,
súčasné používanie – ako je pojem používaný dnes, pričom môže byť používaný v rôznych (aj opačných) významoch, napr. prívržencami rôznych ideologických či názorových táborov.

Tieto tri pohľady sú deskriptívne (pozitívne), teda popisujú, čo pojem znamená, resp. znamenal a ako je, resp. bol používaný.

Tieto aspekty môžu byť často v rozpore. Napríklad pojem antisemitizmus by mal podľa etymologického významu znamenať negatívne postoje či skutky voči Semitom, ale historicky aj v súčasnosti sa používa zúžene: označuje len negatívne postoje či skutky voči Židom.

Okrem deskriptívneho pohľadu je možný aj preskriptívny (normatívny) pohľad, ktorý sa snaží stanoviť „správny“ spôsob používania pojmu, ak napr. došlo k prílišnému odchýleniu od jeho pôvodného významu, alebo by vzhľadom na spoločenský či vedecký vývoj bolo vhodné definovať pojem nanovo či ho rozdeliť na dva pojmy.

Cieľ tohto slovníka

Ambíciou tohto slovníka nie je vyčerpávajúco zanalyzovať všetky vyššie popísané aspekty pojmov. To by si vyžadovalo rozsiahle akademické spracovanie.

Naším cieľom je pomôcť čitateľovi sa v pojmoch zorientovať a prehľadne ich zhrnúť na jednom mieste.

S ohľadom na tento cieľ sa orientujeme predovšetkým na popis toho, v akom význame sú dané pojmy používané v súčasnosti. Ak sú používané vo výrazne odlišných významoch, napr. fašizmus, uvádzame viacero výkladov.

Niektoré z dôležitých pojmov sú v základnej forme dostatočne spracované v už existujúcich relevantných zdrojoch ako Krátky slovník slovenského jazyka, Wikipédia a pod. V mnohých prípadoch je však vhodné tieto definície zmeniť, prípadne aktualizovať alebo k nim doplniť dôležité skutočnosti. Ak definíciu alebo jej časť preberáme z iného zdroja, vždy to uvádzame. Pokiaľ zdroj nie je uvedený, ide o naše spracovanie.

Náš slovník budeme priebežne aktualizovať. Ak by ste radi videli nejaký pojem spracovaný, napíšte nám.

Slovník pojmov

alarmizmus: prehnané zdôrazňovanie negatívnych aspektov skutočnej alebo fiktívnej hrozby.
alternatívne médiá (ang. alternative media): médiá prinášajúce iné informácie, naratívy alebo interpretácie ako médiá hlavného prúdu. Typickými témami alternatívnych médií sú geopolitika (kritika vplyvu Spojených štátov amerických, vyzdvihovanie politiky Ruska), vplyv finančných elít a globálnej oligarchie, presadzovanie priamej demokracie, kritika multikulturalizmu, LGBT požiadaviek, poukazovanie na obmedzovanie slobody prejavu v západnom svete, alternatívna medicína a tiež rôzne ezoterické prístupy k životu.
antisemitizmus: nepriateľstvo, predsudky alebo diskriminácia voči Židom (Wikipédia, cit. 2020-07-08).
antivaxer: človek odmietajúci povinné očkovanie na systémovej úrovni alebo očkovanie ako také.
autocenzúra: sebaobmedzovanie v prejavovaní názorov, hlavne vo verejnom priestore; vzniká zväčša z obavy, že by prejavenie určitých názorov mohlo viesť k právnym následkom, strate zamestnania, spoločenskému vylúčeniu, emocionálnemu zraňovaniu iných osôb či iným problémom.
bezpečný priestor (ang. safe space): účelovo zriadené miesto, v ktorom nie sú prípustné prejavy, ktoré by mohli byť vnímané ako zraňujúce pre príslušníkov chránených skupín (ktorými sú zväčša sexuálne, etnické alebo iné menšiny). Zriaďované sú často napr. na univerzitách v západných krajinách.
bot: skrátený tvar slova robot; bot je počítačový program, ktorý vykonáva pre svojho tvorcu automatizovanú činnosť – napríklad zber údajov z internetových stránok, odosielanie správ (môže byť aj spam) a pod.
bulvár: médiá zamerané na senzácie a chýry, väčšinou v spojitosti so známymi osobnosťami.
bulvarizácia: nadobúdanie charakteru senzačnosti, bulvárnosti (SSSJ, cit. 2020-07-08).
buzzword: slovo alebo fráza, ktoré sa v určitom čase stanú veľmi populárnymi (Wikipédia, parafrázované, cit. 2020-07-08).
cenzúra: obmedzovanie slobody slova, najmä zo strany štátu. Dôvodmi na cenzúru môžu byť napríklad ochrana národnej bezpečnosti, mravnosti, ochrana osobnostných práv alebo potláčanie ideologicky nevyhovujúcich názorov.
clickbaitové médium: médium, ktoré prostredníctvom nadpisov dráždiacich zvedavosť čitateľov navádza ľudí, aby klikali na odkazy smerujúce na stránku média, dôsledkom čoho si dané médium zvyšuje svoju čítanosť a často aj zárobky z reklám; môže ísť aj o falošné nadpisy, pričom informácia uvedená v nadpise sa v samotnom článku nenachádza.
dogmatizmus: pristupovanie k určitým skutočnostiam ako nemenným pravdám bez ohľadu na racionálne argumenty, empirickú skúsenosť alebo vývoj poznania.
elita: skupina ľudí, ktorá dosahuje najlepšie výsledky, resp. najväčšie úspechy, v určitej oblasti (športová elita, finančná elita, intelektuálna elita, mocenská elita…).
extrémizmus: vyjadrovanie názorov či konanie za hranicami spoločenských noriem (niekedy aj zákonov).
extrémista: človek, ktorý má v porovnaní s väčšinou spoločnosti vyhranené názory alebo koná mimo spoločenských noriem.
farebná revolúcia: označenie pre revolúciu, ktorej účastníci používajú ako sebaidentifikáciu konkrétnu farbu, kvet alebo niečo obdobné, napr. oranžová revolúcia, ružová revolúcia a pod.; obvykle ide o revolúcie využívajúce nenásilné formy masových protestov.
fašizmus (historický): filozofia, ideológia, spoločenské hnutie a politický smer odmietajúci parlamentnú demokraciu a zdôrazňujúci úlohu štátu pri riadení spoločnosti, ktorý bol pôvodne založený najmä na systéme jednej strany, korporativizme, militarizme a autoritatívnej vláde silného vodcu. O použiteľnosti tohto pojmu pre súčasosť sa vedú diskusie.
fašizmus (nálepka): označenie používané vo verejnom diskurze s cieľom očierniť názorového protivníka jeho prirovnaním k historickému fašizmu.
globálna oligarchia: oligarchia, ktorej predstavitelia dokážu svoj vplyv presadzovať na globálnej úrovni. Zväčša sa používa v súvislosti s označením moci globálnych korporácií alebo bohatých jednotlivcov sponzorujúcich politické strany alebo politické mimovládne organizácie (napr. George Soros).
hashtag: anglické pomenovanie pre znak mriežky (#), ktorý je používaný na sociálnych sieťach za účelom priradenia kľúčových slov ku konkrétnemu príspevku.
informačná vojna: používanie informácií s cieľom získať prevahu nad protivníkom, zväčša vo vojenskom alebo geopolitickom kontexte. Súčasťou informačnej vojny je typicky zber taktických informácií, podsúvanie nepravdivých informácií protivníkovi či šírenie propagandy.
korporátna cenzúra: obmedzovanie slobody slova zo strany korporácií, zväčša veľkých sociálnych sietí ako Facebook, Twitter, YouTube a pod.
korporátne médiá: označenie pre médiá vlastnené korporáciami, zväčša veľkými nadnárodnými mediálnymi domami. Používané zväčša kritikmi týchto médií, ktorí sa snažia poukázať na to, že korporátne médiá sú vo svojej nezávislosti obmedzené záujmami svojich vlastníkov.
logická falácia: spôsob argumentácie, ktorý zdanlivo spĺňa kritériá konzistentnej argumentácie, no je použitý na podloženie záveru, ktorý z neho v skutočnosti nevyplýva.
lokálna oligarchia: oligarchia, ktorej vplyv je prioritne viazaný na určitú krajinu. Typicky ide o jednotlivcov, ktorí využívajú ekonomické či osobné väzby na národnú vládu, aby zvýšili svoje ekonomické bohatstvo či vplyv v spoločnosti.
masmédiá: médiá, ktoré svojím dosahom majú vplyv na široké vrstvy obyvateľstva.
médiá: prostriedky slúžiace na verejnú komunikáciu informácií, napr. tlač, televízia, internet, rozhlas všeobecne; v jednotnom čísle používané aj na konkrétne médium.
mienkotvorné médiá: médiá, zvyčajne masmédiá, ktoré svojím dosahom výrazne formuju verejnú mienku.
nacionalizmus: iné označenie pre národovectvo.
nadnárodná oligarchia: iné označenie pre globálnu oligarchiu.
národná oligarchia: iné označenie pre lokálnu oligarchiu.
národovectvo: svetonázor, ktorý vyzdvihuje národ ako pozitívnu hodnotu hodnú ochrany a rozvoja; jedným z prejavov národovectva je snaha o dosiahnutie a udržanie štátnej samostatnosti; vyhrotené národovectvo sa označuje ako šovinizmus.
nezávislé médiá: médiá, ktoré sú vo svojej tvorbe či financovaní slobodné od určitých vplyvov; mnohé hlavnoprúdové médiá tento výraz používajú na zdôraznenie skutočnosti, že sú nezávislé od štátu, resp. lokálnych oligarchov; mnohé alternatívne médiá na zdôraznenie skutočnosti, že sú nezávislé od reklamy, korporátnych sponzorov či dominujúcej ideológie.
oligarchia: historicky (podľa Aristotela) forma vlády, v ktorej vládnu bohatí a sledujú záujmy bohatých, nie spoločné blaho všetkých občanov; v súčasnosti používané obdobne na mocenské usporiadanie, kedy úzka skupina ľudí, zväčša vďaka svojmu bohatstvu, nepomerne väčšiu moc ako zvyšok obyvateľstva. Označuje aj spoločenskú vrstvu, ktorá túto moc má. Oligarchiu možno rozlíšiť na lokálnu a globálnu.
plutokracia: spôsob usporiadania moci, v ktorom má rozhodujúci vplyv úzka skupina bohatých.
politické mimovládky: iné označenie pre politické mimovládne organizácie.
politické mimovládne organizácie: mimovládne organizácie, ktoré vykonávajú aj politické aktivity, ako napr. vedenie predvolebných kampaní zvýhodňujúcich určitý politický tábor, podpora konkrétnych kandidátov pred voľbami, analyzovanie spoločenského diania z pohľadu určitej politickej ideológie, ovplyvňovanie vzdelávania s cieľom podporiť určitú ideológiu a pod.
sociálne inžinierstvo: aktivity, ktorými sa štát, alebo aj neštátni aktéri (mimovládne organizácie, korporácie, oligarchovia), zámerne snažia vplývať na verejnú mienku alebo správanie ľudí a posunúť ich mimo toho, čo je v spoločnosti zaužívané. Typickými prostriedkami sociálneho inžinierstva sú propaganda, jednostranná selekcia informácií, ovplyvňovanie akademickej obce či obsahu vzdelávania v krajine.
Sorosove deti: hanlivé označenie ľudí, zväčša mladého veku, ktorí sa angažovali či pohybovali v prostredí politických mimovládnych organizácií založených či podporovaných Georgom Sorosom.
šírenie demokracie (ang. democracy promotion): činnosť vlád, ale aj medzinárodných inštitúcií a mimovládnych organizácií, ktorou sa snažia zmeniť politické pomery v krajinách, ktoré vnímajú ako nedemokratické alebo v ktorých je podľa nich demokracia ohrozená alebo ešte nie dostatočne etablovaná.
šovinizmus: vyhrotené ↗ národovectvo, ktoré je sprevádzané nenávistnými prejavmi voči iným národom; v rozšírenom význame akékoľvek agresívne presadzovanie vlastnej skupiny na úkor ostatných.
trol/troll: bytosť zo severskej mytológie, ktorá býva zobrazovaná v rozprávkovej literatúre; v súčasnom ponímaní ide o človeka, ktorý sa zúčastňuje na trollovaní.
trolovanie/trollovanie/trolling: konanie, zväčša v online prostredí, s cieľom je vyvolať konflikt, vyhrocovať diskusiu, zosmiešňovať iných účastníkov diskusie alebo zahlcovať ostatných ľudí nevhodným, irelevantným alebo obťažujúcim obsahom.
unesený štát: štát, v ktorom časť verejnej moci je pod vplyvom záujmových skupín (zväčša bohatých podnikateľov či oligarchov) a vykonáva moc v prospech týchto skupín a nie verejného záujmu.
unesená občianska spoločnosť: občianska spoločnosť, resp. jej časť, ktorej priority a hodnoty, sú kľúčovo ovplyvňované nie občanmi, ale záujmovými skupinami, najčastejšie oligarchami.
veľký brat (ang. big brother): vláda alebo organizácia, ktorá používa prostriedky na sledovanie veľkého množstva ľudí, zvyčajne za použitia moderných informačných technológií spojených s pokročilou umelou inteligenciou. Pojem bol spopularizovaný v románe Georga Orwella 1984, v ktorom opisuje spoločnosť v štáte, ktorý vykonáva nad svojimi obyvateľmi totalitnú kontrolu.