Príklady manipulácií pojmami a ako sa im brániť

V rámci naokolo prebiehajúcej informačnej vojny sa okolo nás vyskytuje mnoho manipulácií. Vyskytujú sa takmer vo všetkých médiách, hlavnoprúdových aj alternatívnych. Ak sa chceme priblížiť k poznaniu skutočného stavu vecí, je dôležité tieto manipulácie spoznať, odhaliť a brániť sa voči nim. V tomto článku si bližšie popíšeme manipulácie používaním pojmov.

Existuje viacero spôsobov manipulácie, pričom nie všetky spôsoby manipulácie spočívajú v uvádzaní nepravdivých informácií.

Manipulácia nepravdou a nelogickou argumentáciou

Medzi najhrubšie formy manipulácie patria uvádzanie jasne nepravdivých informácií, príliš domýšľavé konšpiračné teórie protirečiace faktom alebo logické falácie v argumentácii.

Tu je možné jasne poukázať na rozpor s faktami alebo logikou. Tieto formy manipulácie sa často vyskytujú v neserióznych alternatívnych médiách.

Manipulácia selekciou faktov a jednostrannými interpretáciami

Tieto formy manipulácie sú už odhaliteľné ťažšie. Ich podstata spočíva v tom, že hovoria síce pravdu, avšak veľmi selektívne: zdôrazňujú fakty, ktoré podporujú želané vyznenie a, naopak, zamlčiavajú (resp. posúvajú do úzadia) fakty, ktoré želanému vyzneniu odporujú. Manipulujú často aj tým, akým spôsobom fakty spájajú a interpretujú.

Texty písané takto manipulatívnym spôsobom môžu byť plne v súlade s faktami aj logikou, môžu mať korektne uvedené zdroje, no predsa môžu byť vo svojej podstate manipulatívne. Na takto tendenčnej báze môžu vzniknúť a aj vznikajú veľké naratívy, teórie, ideológie či aj akademické traktáty.

Tieto formy manipulácie sa často vyskytujú v alternatívnych, ale aj bežných hlavnoprúdových médiách, hlavne v komentároch, ale aj v celkovej kompozícii obsahového zamerania a výberu tém.

Manipulácia tendenčnými pojmami

Ďalšiu formu manipulácie tvorí manipulácia spočívajúca v používaní tendenčných pojmov. V tomto prípade už samotná konštrukcia výrazových prostriedkov čitateľa navádza k jednostrannému záveru.

Práve týmto manipuláciám sa budeme venovať nižšie. Ukážeme si aj konkrétne príklady pre lepšie pochopenie.

Spôsob 1: selektívne akcentovanie skutočností použitím pojmu

V ideálnom prípade by boli pojmy čisto neutrálnymi prostriedkami na popis reality. Tak to ale často nie je. Už len tým, že sa zvolí isté pomenovanie, zdôrazňuje sa istá skutočnosť a iná sa posúva do úzadia.

Napríklad mnohým hlavnoprúdovým médiám môžeme dať prívlastky: nezávislé, korporátne, politicky korektné, seriózne, liberálne atď. Naopak, mnohé alternatívne médiá môžeme nazvať dezinformačné, občianske, nezávislé, konšpiračné, politicky nekorektné atď.

Každý z týchto prívlastkov je sčasti pravdivý, ale časť skutočností zamlčiava. Podľa toho, ktoré z týchto označení používame, resp. používame častejšie, realitu nielen popisujeme, ale aj ju v mysliach čitateľov vytvárame, resp. deformujeme.

Zároveň tým vzniká predpoklad daný pojem kontextualizovať do určitého už predpojatého rámca (o čom píšem nižšie).

Uveďme si zopár príkladov:

  • Ak veľmi často hovoríme o „korporátnych médiách“, v mysliach čitateľov bude silnejšie vystupovať súvislosť, že tieto médiá sú vlastnené korporáciami, a preto nejakým spôsobom podliehajú ich záujmom. Budú ich teda hodnotiť skôr negatívne, lebo sa im bude zrejme zdať, že to, čo sa v nich píše, môže byť motivované viac obchodnými záujmami ako snahou objektívne informovať čitateľa.
  • Ak budeme, naopak, hovoriť o „serióznych médiách“, v mysliach čitateľov bude silnejšie vystupovať skutočnosť, že novinári v týchto médiách si overujú skutočnosti, o ktorých píšu, a v prípade chyby zverejnia opravu. Budú ich teda hodnotiť skôr pozitívne, ako zdroj, na ktorý sa môžu spoľahnúť. Pritom môže ísť o tie isté médiá ako v predchádzajúcom bode.
  • Ak veľmi často hovoríme o „dezinformačných médiách“, pozornosť čitateľov sa bude sústreďovať na to, že tomu, čo sa v daných médiách píše, nemožno v princípe veriť. Budú ich preto hodnotiť skôr negatívne, pretože budú zrejme mať dojem, že tieto médiá ich chcú oklamať.
  • Ak budeme, naopak, hovoriť o „nezávislých alternatívnych médiách“, pozornosť čitateľov sa bude sústreďovať na to, že v týchto médiách sa dočítame názory, ktoré v bežných médiách dostupné nie sú. Budú ich preto hodnotiť skôr pozitívne, ako isté doplnenie či spestrenie verejnej diskusie. Pritom môže ísť o tie isté médiá ako v predchádzajúcom bode.

Prvou rovinou manipulácie pojmami je teda to, že už len samotnou konštrukciou pojmu, a následným výberom toho, ktoré pojmy sa používajú a ako často, sa zdôrazňujú určité súvislosti viac ako iné.

Nie je, samozrejme, možné uviesť všetky prívlastky určitého javu. A aj keby to šlo, väčšinou by to nebolo ani účelné či praktické.

O manipuláciu však ide v tom prípade, ak je akcentovanie príliš jednostranné bez primeraného dôvodu, čitateľ na to nie je upozornený, no hlavne, ak je zámerom autora textu vytvoriť jednostranné vnímanie.

Primeraným dôvodom na jednostrannú akcentáciu môže byť napríklad vyváženie inej jednostrannosti, ktorá má vo verejnej diskusii oveľa väčší priestor.

Ďalším relevantným dôvodom môže byť charakter žánru, napr. pri komentároch bude málokto očakávať úplnú vyváženosť.

Aj v týchto prípadoch by si však mal autor uvedomovať komplexnosť problematiky a ideálne aspoň stručne uviesť, že téma je komplexnejšia, pričom on sa venuje len jej užšej časti.

Spôsob 2: tendenčná kontextualizácia pojmu do naratívu (kognitívne asociácie)

Selektívnym akcentovaním pojmu sa zdôrazňuje istá skutočnosť. Túto skutočnosť je však následne možné zapracovať do širších rámcov, súvislostí, kauzálnych reťazcov a tým vytvoriť tendenčné naratívy.

Napr. pojem „korporátne médiá“ zdôrazňuje, že dané médiá sú napojené na korporácie, pojem „dezinformačné médiá“ zase to, že zverejňujú dezinformácie.

Avšak pojem „korporátne médiá“ sám o sebe nehovorí nič o tom, na aké korporácie sú napojené, akým spôsobom, aké ciele dané korporácie majú a podobne. Pojem „dezinformačné médiá“ zase nič nehovorí o tom, o aké dezinformácie ide, v prospech koho sú a prečo to dané médium robí.

Príkladmi naratívov, ktoré sa k týmto pojmom môžu pripájať, sú:

  • Médiá vlastnia chamtivé korporácie, ktorých primárnym motívom je zvyšovať vlastné zisky, nie ukazovať ľuďom pravdu. Preto určité názory, ktoré by viedli k zníženiu výnosnosti predaja či zhoršeniu reputácie vlastníkov (napr. kritika globálnej oligarchie, farmapriemyslu, prehnaného konzumu a pod.) v nich nemajú primeraný či žiadny priestor.
  • Nedemokratické režimy ako napr. ten v Rusku a v Číne majú záujem šíriť v Európskej únii a západnom svete nepravdivé či prekrútené informácie, ktoré narušujú dôveru ľudí v legitimitu a úspešnosť tamojších vlád. Deje sa to napr. zdôrazňovaním toho, že Západ je v kríze, globalizácia zlyhala, rozkladá tradičné hodnoty a pod. Rusko a Čína tak oslabujú svojich geopolitických konkurentov a zvyšujú aj legitimitu vlastných režimov. Dezinformačné médiá tieto naratívy preberajú. Či už je dôvodom naivita, neprofesionalita alebo priame finančné napojenie na tieto štáty, stávajú sa nástrojom cudzej propagandy.

Neustálym opakovaním a zdôrazňovaním sa tieto naratívy úzko spájajú s daným pojmom a automaticky sa pri použití pojmu u čitateľa zjavujú.

Pri použití pojmu „korporátne médiá“ či „dezinformačné médiá“ sa tak u čitateľa často automaticky (a obvykle podvedome) evokuje celý príslušný naratív a celý príslušný kauzálny reťazec. Tým sa formuje to, ako čitateľ následne vníma a hodnotí spoločenskú realitu.

Ak sa bude často hovoriť o „korporátnych médiách“ v súvislosti s vyššie uvedeným naratívom, čitatelia budú mimoriadne citlivo až podozrievavo vnímať konanie korporácií a hodnotiť ho zrejme až prehnane kriticky.

Ak sa bude, naopak, často hovoriť o dezinformačných médiách v súvislosti s vyššie uvedeným naratívom, čitatelia budú mimoriadne citlivo až podozrievavo vnímať aktivity Ruska a Číny a hodnotiť ich zrejme až prehnane kriticky.

Veľmi dôležité je uvedomiť si to, že z naratívov vyplývajú aj konatívy, teda presvedčenia o tom, čo treba robiť. Uveďme si to na príkladoch:

  • Ak bude v mysliach ľudí silne vystupovať skutočnosť, že nadnárodné korporácie sa správajú nemorálne, budú mať tendenciu napr. volať po regulácii ich ziskov, voliť „antisystémové“ strany, hľadať ekonomické modely alternatívne ku globálnemu kapitalizmu a podobne.
  • Ak bude v mysliach ľudí silne vystupovať skutočnosť, že Rusko a Čína šíria za pomoci domácich dezinformačných médií zavádzajúcu propagandu, budú mať tendenciu napr. volať po monitorovaní dezinformácií, sprísnení kontroly obsahu na sociálnych sieťach, budú voliť skôr hlavnoprúdové strany orientované na NATO a EÚ a podobne.

Spôsob 3: tendenčné emočné sýtenie pojmu (emocionálne asociácie)

Okrem vyššie uvedených naratívov sa s pojmami spája aj istý emocionálny podtón či asociácie. Podobne ako v prípade kognitívnych asociácií, ani emocionálne asociácie nie sú priamo súčasťou pojmu samotného, ale môžu sa s ním úzko spájať a pri počutí pojmu sa môžu u ľudí často vyjaviť (obvykle v závislosti od ich svetonázoru).

Vzhľadom na kultúrne vzorce, prevládajúce spoločenské hodnoty a relatívne jednotný systém vzdelávania však emocionálne asociácie možno vo väčšine situácií pomerne ľahko predvídať. A ten, kto to dokáže, to môže využiť na manipuláciu.

Emočné asociácie okolo pojmov sa vytvárajú už ich prepájaním s istými naratívmi, keďže tieto naratívy sú málokedy neutrálne. Aby sme pokračovali v našom príklade, naratív o chamtivých korporáciách zneužívajúcich médiá, ako aj naratív o nedemokratických režimoch šíriacich propagandu, predstavujú pre drvivú väčšinu ľudí aj negatívne emočné sýtenie.

Stačí, ak ho popíšeme v čisto vecnej rovine, a ani jeden z týchto naratívov nenechá väčšinu ľudí chladnými. K týmto naratívom ale bývajú pripájané tiež priame hodnotiace, emočne nabité vyjadrenia napr. cez emočne podfarbené nadpisy:

  • „Americká vláda bola vždy nástrojom chamtivých korporácií“ (zdroj)
  • „Nesvätá trojica: ako chamtivosť Wall Streetu, korporátnej ameriky a amerického kongresu ničí Ameriku a strednú triedu“ (zdroj)
  • „Ako ruská propaganda manipuluje slobodný svet sto rokov po boľševickej revolúcii“ (zdroj)
  • „Ako Rusko pomáhalo vytvoriť prezidenta Trumpa – peniaze oligarchov, vzťahy s mafiou, toxické stretnutia lobistov a poradcov“ (zdroj)

Pokiaľ čitateľ prišiel s takýmito nadpismi či podobnými vyjadreniami často do kontaktu, pri použití pojmov „korporátne médiá“ či „dezinformačné médiá“ sa v ňom spravidla evokujú určité emócie. V prvom prípade to môžu byť pocity nespravodlivosti, bezmocnosti či hnevu, v druhom prípade podobne znechutenie, pohoršenie či hnev – akurát namierený voči iným aktérom.

Je potrebné dodať, že ten istý pojem môže mať rôzne – aj protichodné – emočné asociácie pre rôzne skupiny ľudí. A z nich môžu vyplývať úplne opačné konatívy.

Napríklad pojem migrácia. Je neutrálnym pojmom označujúcim presun (zväčša) ľudí z jedného miesta na druhé, avšak:

  • u mnohých ľudí asociuje hordy cudzincov, ktorí pretvoria Európu na neželaný obraz, čo v nich spôsobí pocity ohrozenia a strachu (emocionálna asociácia); to sa môže napojiť na širší naratív o tom, ako Európska únia v spolupráci s mimovládnymi organizáciami chce islamizovať Európu, resp. tomuto javu nedostatočne bránia (kognitívna asociácia), a z toho vyplývajúci konatív, že je potrebné voliť antisystémové strany;
  • mnohým ďalším sa však vyjavia obrazy rodín s deťmi utekajúcimi pred hrôzami vojny či až takmer istou smrťou, čo v nich spôsobí pocity súcitu (emocionálna asociácia); to sa môže napojiť na širší naratív o tom, ako západné krajiny dlhodobo profitovali z ekonomického vykorisťovania tretieho sveta, čo tiež prispelo k zlej sociálnej situácií a z toho vyplývajúcim konfliktom v týchto krajinách (kognitívna asociácia), a z toho vyplývajúci konatív, že týmto ľuďom je potrebné pomôcť a umožniť im natrvalo žiť v Európskej únii.

Manipulatívne je jednostranné a účelové vytváranie emočných asociácií na isté pojmy. Emočnými asociáciami možno manipulovať ale aj inak: účelovým prepájaním nie celkom súvisiacich javov až nálepkovaním.

Spôsob 4: účelové prepájanie a nálepkovanie

V praxi všetko so všetkým do nejakej miery súvisí. Medzi dvomi ľubovoľnými javmi možno takmer vždy nájsť podobnosti, ale i rozdielnosti. A podľa toho ich môžeme, ale nemusíme zaradiť do spoločného pojmu.

Je jasné, že žiadny pojem nie je dokonalý a voči väčšine definícií možno mať oprávnené námietky. Ak sú však definície či obsahy pojmov účelovo zužované alebo rozširované tak, aby to niekomu vyhovovalo, ide o manipuláciu.

Účelové zužovanie pojmov

Príkladom zužovania môže byť používanie pojmu „demokratická opozícia“. V niektorých prípadoch boli pod týmto pojmom myslené len niektoré navzájom si blízke opozičné strany (PS/Spolu, Za ľudí, SaS, KDH, OĽaNO). Iné opozičné strany, ktoré síce neodmietali parlamentnú demokraciu, ale ideologicky s nimi nie až tak súzneli (napr. Sme rodina) súčasťou „demokratickej opozície“ neboli (v iných prípadoch použitia tohto pojmu tam ale Sme rodina zaradená bola, viď tu alebo tu). Iným príkladom zužovania pojmu je označenie „jediný slovenský prezident“, ktoré nacionalisti často používajú na označenie Jozefa Tisa.

V oboch prípadoch si určitá skupina uzurpuje definovanie pojmu „demokracia“ resp. „slovenskosť“ spôsobom, ktorý jednostranne vyhovuje ich ideológii.

Účelové rozširovanie pojmov

Pojmy sa účelovo dajú nielen zužovať, ale aj rozširovať.

Napr. pojem antisemitizmus zahŕňa veľmi široké spektrum javov: v najextrémnejšom prípade ide o etnické čistky či až genocídu Židov, ale v najmiernejšom prípade môže byť za antisemitizmus označená aj len opodstatnená kritika politiky Izraela.

Ak potom niekoho označíte za antisemitu, nie je jasné, čo je tým myslené. Aj obyčajný kritik Izraela (dokonca Žid) sa tak v mysli čitateľa môže ocitnúť v tej istej kategórií ako masový vrah. Tým do istej miery delegitimizujete jeho názory bez ohľadu na argumenty.

Príkladom z druhej strany môže byť pojem „protislovenský“. Tým možno označiť, podobne ako antisemitizmom, veľmi veľa foriem správania, v najextrémnejších prípadoch neuznávanie existencie Slovákov či násilné pomaďarčovanie, ale v najmiernejšom prípade môže byť za „protislovenské“ označené to, keď novinár či protikorupčný aktivista oprávnene poukazuje na kauzy vlády, ktorá sa považuje za „národne orientovanú“.

Samozrejme, široké zastrešujúce pojmy sú dôležité. Aby sme sa však vyhli ich manipulatívnemu používaniu, je dôležité používať pojmy čo najneutrálnejšie (nesýtiť ich nadmieru subjektívnymi emóciami), používať veľmi všeobecné pojmy len vtedy, ak je to naozaj potrebné a zároveň vždy v konkrétnom prípade uviesť, ktorý prejav širokého pojmu je myslený alebo na túto skutočnosť aspoň odkázať.

Nálepkovanie

Ďalším príkladom tendenčného prepájania dvoch pojmov je nálepkovanie, ktoré je v podstate špecifickým prípadom účelového rozširovania pojmu.

Podstatou nálepkovania je, že prepojí nejaký relatívne neznámy pojem (alebo osobu či organizáciu) s iným relatívne známejším pojmom, pričom okolo známejšieho pojmu už existujú vytvorené negatívne kognitívne a emocionálne asociácie. Nejaký menej známy fenomén je tak tendenčne diskreditovaný cez domnelú (alebo skutočnú, ale nepodstatnú) podobnosť so známejším fenoménom.

Vezmime si ako príklad pojem fašizmus. Označuje istú ideológiu či hnutie, ktoré existovalo v prvej polovici dvadsiateho storočia v mnohých krajinách Európy – teda niečo, čo je už minulosťou.

Mnohé fenomény súčasnosti však zdieľajú s fašizmom určité podobné znaky: národná hrdosť, silný štát, podpora pracujúcich, intenzívny boj proti mafii, predstava jednej pravdy či potláčanie slobody slova.

Zároveň sa však pri počutí slova „fašizmus“ mnohým ľuďom vyjavia hrozivé obrazy vojny či koncentračných táborov. Ten, kto bude v očiach verejnosti za „fašistu“, bude s týmito hrôzami spätý a implicitne vnímaný ako ten, kto ich chce znovu privodiť, prípadne ich ospravedlňuje alebo sa k nim hlási.

Slovo toho, kto je onálepkovaný ako „fašista“, bude mať preto menšiu váhu – ľudia nebudú ani tak vnímať jeho argumenty, skôr sa im vyjavia silné emočné asociácie na slovo fašizmus a budú mať často tendenciu predpokladať, že to, čo ten človek hovorí, bude či môže viesť k vojne alebo holokaustu.

Príklady nálepkovania

Uveďme si, opäť, niekoľko príkladov:

  • Michal Havran nazval Richarda Sulíka „trápnučkým fašistom“ za to, že Sulík poukazoval na to, že sa dnes veľa bojuje za práva rôznych menšín a „s výsledkom, že biely, pracujúci, heterosexuálny a dane platiaci americký muž je v Amerike najväčším chudákom.“
  • Ivan Lehotský v Hlavných správach zase označil „slniečkarov“ za liberálnych fašistov preto, lebo ide podľa neho o „fanatických šíriteľov jedinej „liberálnej“ pravdy a spravodlivosti“.
  • Mimovládne organizácie v otvorenom liste NR SR ohľadom navrhovaného sprísnenia interrupcií označili návrh tohto zákona za „fašistický“.
  • Martin Šimečka v komentári pre Denník N si za „referenčný rámec fašizmu“ vybral Vladimíra Putina.
  • Peter Bárdy (šéfredaktor Aktuality.sk) sa vyjadril, že ak niekto nevie, či sa stal holokaust, je to fašista.
  • Keď ministerka kultúry Ľubica Laššáková stopla dotácie pre LGBT projekty, vznikla proti nej petícia (podpísali ju viaceré známe osobnosti verejného života), kde bol tento krok označený za pripomínajúci „politiku so znakmi fašistickej, resp. klérofašistickej ideológie“.
  • Keď Ursula van der Leyen chcela v rámci európskej komisie vytvoriť (resp. premenovať existujúci) post komisára pre „ochranu nášho európskeho spôsobu života“, objavili sa obvinenia, že je to „fašistické“.

Je faktom, že vo všetkých týchto prípadoch sa isté spojitosti s fašizmom nájsť dajú. Ak však porovnanie vykonáme komplexne, sú veľmi malé. A vo všetkých týchto prípadoch by sme našli aj mnohé znaky, ktoré sú v zjavnom rozpore s fašizmom.

Keď sme si nálepkovanie ukázali na konkrétnych príkladoch, skúsme teraz bližšie vystihnúť jeho podstatu cez tri charakteristiky. Ukážeme si ich opäť na príklade, tentokrát nálepkovania nášho portálu hrot.info ako „konšpirátora“ (takto nás onálepkovali projekty konspiratori.sk a blbec.online):

  1. Nálepka je obsahovo neprimeraná. Oba projekty vedú zoznam webov s údajným sporným či pochybným obsahom. Obsah, ktorý sa dostane na našu stránku, je však dôsledne kontrolovaný a v prípade chyby uverejníme opravu. Konspiratori.sk ani blbec.online nedoložili žiadny príklad sporného obsahu na našej stránke, napriek tomu nás nálepkovali.
  2. Nálepka už má istú negatívnu emocionálnu či kognitívnu asociáciu. V hlavnom prúde je bežné, že médiá sa delia na „seriózne“ a „konšpiračné“. Konšpiračné médiá majú povesť amaterizmu, porušovania novinárskej etiky, sú vnímané ako nehodnoverné. Často sa s nimi spájajú naratívy o šírení cudzej propagandy, ako sme písali vyššie.
  3. Ten, kto je „nálepkovaný“, väčšinou nálepku odmieta, resp. ju aspoň sám nepoužíva. Ak by daný pojem používal aj sám, ťažko by mohlo ísť o manipulatívne označenie. Konkrétne v našom prípade sa za „konšpiračné médium“ neoznačujeme. Naopak, s takýmto označením nesúhlasíme.

Riziká prirovnaní

Ako sme už písali vyššie, takmer každý jav možno prepojiť s nejakým iným javom. Často však z takýchto prirovnaní možno vyvodiť úplne opačné závery.

Napríklad boj proti dezinformáciám mnohí považujú za fašistický – lebo podľa nich cez predstavu „jednej pravdy“ potláča šírenie iných názorov. Mnohí ho však považujú za protifašistický – lebo sa snaží v spoločnosti potlačiť naratívy či postoje podobné tým, ktoré podľa nich historicky viedli k vzniku fašizmu.

Treba si uvedomiť, že v podstate všetky prirovnania sú nepresné – preto ide o prirovnania. Vhodne zvolené porovnania nám však často môžu pomôcť správne pochopiť novú skutočnosť. Ak je nová skutočnosť vysvetľovaná pomocou nejakej staršej skutočnosti (prirovnaním k nej), ktorú už poznáme, lepšie pochopíme túto novú skutočnosť.

Rôzne porovnávania a analógie však môžu často skĺznuť do samoúčelnosti a manipulácie. Preto pri prepájaní javov, ktoré spolu priamo nesúvisia, treba byť veľmi opatrný a dôsledne ich odôvodniť. Ak je bez bližšieho odôvodnenia použitý emočne nabitý výraz, s veľkou pravdepodobnosťou môže ísť o nálepkovanie.

Ako sa brániť?

Obrana voči manipuláciám je v podstate len jedna: uvedomiť si, kedy vás niekto chce manipulovať a v tom momente vedome odmietnuť obsah naviazaný na manipuláciu a v ideálnom prípade ho nahradiť pravdivým obsahom (ak ho poznáte).

Ak by sme to mali v zmysle vyššie uvedeného konkretizovať, znamenalo by to zhruba nasledovné:

  1. Všímajte si, súčasťou ktorých pojmov je potenciálne manipulatívny prívlastok. Napr. demokratická opozícia, slobodné médiá, nelegálni migranti a pod. (vyššie popísaný bod 1).
  2. Všímajte si, či tieto pojmy nie sú využívané na budovanie jednostranných naratívov, ktoré sú často opakované (vyššie popísaný bod 2).
  3. Všímajte si, či tieto pojmy nie sú účelovo emočne sýtené, napr. cez emočne podfarbené nadpisy (vyššie popísaný bod 3).
  4. Pri posudzovaní prirovnaní buďte opatrný a všímajte si, či nejde o nepodloženú nálepku (vyššie popísaný bod 4). Namiesto toho, aby ste „verili“ prisúdeniu určitého pojmu, snažte sa dopracovať ku konkrétnemu dôvodu, prečo bol použitý.
  5. Majte na pamäti, že svet je zložitý a nie čiernobiely.
  6. Čítajte rôzne zdroje. Ich rozpory konfrontujte s cieľom nájsť pravdu. Nesnažte sa vytvoriť si konečný názor príliš rýchlo. Pochopenie príde prirodzene s tým, ako sa budete v problematike hlbšie orientovať.

Metódy na odhaľovanie manipulácií sa môžu zdať zložité a namáhavé, čo aj často sú. Ak im však budete venovať pozornosť aspoň z času na čas, napr. na texte, ktorý je pre vás dôležitý, postupne si ich osvojíte a zautomatizujete.

Časom začnete vzorce manipulácií vnímať úplne prirodzene a bez námahy a stane sa to aj zaujímavým či zábavným. Navyše vám môžu pomôcť aj pri odhaľovaní iných typov manipulácií (napr. v medziľudských vzťahoch).

Ak by sa nám aj do odhaľovania manipulácií nechcelo, v princípe tak či tak na výber nemáme a robiť to musíme, pretože manipulácie na nás každodenne číhajú zo všetkých strán.

Je tiež veľmi dôležité si uvedomiť, že vyššie popísané manipulácie sa vyskytujú v prakticky všetkých médiách, hlavnoprúdových aj alternatívnych. Nejaké možno nájdete aj vo vašom obľúbenom médiu. To však už signalizuje, že ste spravili pokrok, pretože ho aspoň sčasti vnímate kriticky a racionálne.

Pamätajte tiež, že dnešná doba poskytuje ľahký a rýchly prístup k obrovskému množstvu nielen informácií, ale aj naratívov a teórií. Mnohé z nich je ľahké si osvojiť a propagovať ďalej. Ich kvalita je však v drvivom množstve prípadov veľmi neúplná až pochybná. Podstatnejšie je učiť sa pravdu poznávať postupne, no skutočne, než dospieť k „rýchlemu výsledku“, ktorého kvalita je mizivá.

Záver

V článku sme popísali štyri druhy manipulácie pojmami. Každý z týchto spôsobov pritom vychádza z primeraného a dôležitého mentálneho úkonu, ktorý je nevyhnutný pre tvorbu poznania.

Na to, aby sme získali poznanie, je potrebné určité skutočnosti zdôrazniť (a tým pádom iné posunúť do úzadia); zahrnúť ich do širších súvislostí a naratívov; vnímať ich aj emočne a vhodne ich pomenovať a prepojiť ich s inými javmi.

Ak sa to však robí tendenčne, vznikajú manipulatívne praktiky selektívneho akcentovania, tendenčnej kontextualizácie, tendenčného emočného sýtenia a účelového prepájania (rozširovania a zužovania pojmov a nálepkovania).

Hranica medzi týmito javmi môže byť niekedy krehká. Totiž nikto – žiadny človek, novinár, politik, dokonca ani vedec či filozof – nemôže poňať poznanie v celej jeho šírke a prakticky vždy sa zameriava na istý čiastkový problém. Tým môže aj nevedomky problematiku príliš zúžiť a vytvoriť jednostrannosť v poznaní, čo sa spravidla prakticky vždy deje.

Okrem objektivity pisateľa je tu však aj príjemca informácie, teda čitateľ. A aj títo sú spravidla subjektívni a ovplyvnení emóciami. Preto dosiahnuť v pojmoch úplnú neutralitu je prakticky nemožné. Aj ak by boli pojmy na popis určitej pálčivej problematiky definované úplne neutrálne, ľudia by si k nim vytvorili emočné asociácie podľa svojich preferencií.

Ak však v spoločnosti vládne skutočná sloboda a pluralita názorov, ľudia s rôznymi jednostrannými názormi sa navzájom vyvážia a opravia, čo prospeje všetkým. Spoločnosť tak bude v dlhodobom smerovaní inklinovať k „zdravému stredu“ celostného poznania.

Jednostranné názory v takomto prípade už nepredstavujú nebezpečenstvo, ale skôr bližšie rozpracovania dielčích pohľadov na určité problematiky. Tie sú však dopĺňané inými názormi, čo umožňuje vytvoriť syntetické, celostné poznanie.

Cieľom diskurzu teda nie je ani tak zaviesť úplne neutrálne pojmy, ale uvedomovať si ich mnohorakosť, byť si vedomý skreslení a hlavne toho, keď niekto pojmami zámerne manipuluje. Základným predpokladom tohto všetkého je v praxi slobodná a pluralitná spoločenská diskusia a kultivovanie skutočného kritického myslenia a cítenia.

Zdroj obrázku: Mighty Optical Illusions; obrázok je ilustračný, nevieme, či zobrazuje reálnu alebo fiktívnu situáciu

Našu prácu robíme vo voľnom čase a bez nároku na honorár. Peniaze však potrebujeme na chod portálu a propagáciu našich výstupov. Budeme vďační, keď nás finančne podporíte na čísle účtu:

SK06 8330 0000 0021 0169 4717

Viac o podpore