V posledných týždňoch vo verejnej diskusii vyvstala téma, či má byť organizácia Globsec podporovaná zo štátnych zdrojov. Tému otvorila SNS na koaličnej rade a Robert Fico súhlasí, Hlas je údajne proti. Odpoveď na túto otázku je pritom taká jasná, až prekvapuje, že už dávno nie je rozhodnutá. Nejde totiž o politickú, ale skôr o principiálnu otázku.

Investigatívne centrum Jána Kuciaka zverejnilo článok o stránkach, ktoré považuje za súčasť „ekosystému prokremeľských, konšpiračných a radikálnych pravicových dezinformácií“. V ich zozname je zaradená aj stránka Hrot.info – bez akýchkoľvek argumentov. Článok pôsobí skôr bulvárne a neprináša zásadné nové zistenia. Podrobne ho rozoberáme.

Dezinformačné iniciatívy často oprávnene upozorňujú na mnoho pochybných stránok. Na druhej strane sa však niekedy samé dopúšťajú zavádzania, či dokonca nepodloženého konšpirovania. Ojedinele uvedú aj nepravdivé tvrdenia. Samo o sebe to nie je nič neodpustiteľné, keďže takéto chyby sa môžu stať aj neúmyselne. Seriózny aktér verejného diskurzu by sa však mal opraviť, keď na to príde.

Vo verejnej diskusii existuje množstvo dezinformácií a manipulácií. Je dobré na ne poukazovať, avšak malo by to byť poctivým a objektívnym spôsobom. Ako sme ale už viackrát písali, niektorí si zamieňajú boj proti dezinformáciám s politickou agitáciou. Poukazuje na to aj rozhovor s Kristínou Blažekovou z projektu Zvol si info pre Denník N.

Na Slovensku pôsobí množstvo mimovládnych organizácií, ktoré komentujú spoločenské a politické dianie. Veľmi často sú však v konflikte záujmov, pretože sú financované vládami či oligarchami, obvykle zahraničnými. To sa prejavuje aj v tom, že sa vyznačujú rôznymi dvojitými metrami, ako keby nesledovali poctivo určitý princíp, ale skôr presadzovali konkrétny politický záujem. Dá sa to ukázať aj na príklade reakcií niektorých významných z nich na tzv. blokovací zákon.

Checkbot je facebookový chatovací bot. V prípade, že doň zadáte link nejakého článku, podľa určitých kritérií vám pomôže vyhodnotiť, či ide o „falošnú správu“. Okrem toho na svojej FB stránke pravidelne informuje o údajných dezinformáciách. Projekt je financovaný aj Nadáciou Eset a americkou ambasádou, čo ho stavia do konfliktu záujmov. Ani jeho komunikácia v oblasti ukrajinskej krízy nie je objektívna, čo demonštrujeme konkrétnym príkladom.

Od prozápadných a liberálnych mimovládok sme dlho nepočuli, hoci by sa asi patrilo. Často sa vyhlasujú za ochrancov demokracie a ľudských práv. A hoci v rámci boja proti dezinformáciám sme svedkami oslabovania slobody prejavu a v rámci boja proti pandémii zase vidíme niekedy úplne neopodstatnené obmedzovanie takmer všetkých ľudských práv (podrobne sme o tom písali vo viacerých článkoch), zdá sa, že týmto mimovládkam to neprekáža.

Politickí mimovládkari, bojovníci proti dezinformáciám či rôzni „liberálni“ politici sa často označujú za ochrancov demokracie. Ak sa však pozrieme na ich slovník a výrazové prostriedky, miestami cítime nápadnú podobnosť s časmi totality. V tomto článku sme pripravili výber toho „najlepšieho“ z hesiel, ktoré sa tvária demokraticky, no mentálne nás vracajú pred rok 1989.

Slovinský premiér Janez Janša zverejnil tweet s obrázkom, kde niektorých európskych poslancov označil za „Sorosove bábky“. Niekoľkí z nich sú súčasťou komisie, ktorá má preveriť, či je v Slovinsku dodržiavaná sloboda médií. Viacerí predstavitelia EÚ Janšu ostro kritizovali. Množstvo týchto negatívnych vyhlásení odznelo v hlavnoprúdových médiách, obvykle nekriticky opakujúcich rôzne nálepky (napr. tu, tu, tu, tu, tu).

O kontroverznom vládnom návrhu stratégie boja proti dezinformáciám sme už písali (je potrebné dodať, že návrh nebol stále schválený, je v štádiu pripomienkovania). Poukázali sme na to, že podľa neho môže byť „dezinformáciou“ aj pravdivá informácia. „Dezinformácie“ majú byť štátnymi orgánmi proaktívne vyhľadávané a všetky okrem nepatrných evidované v centrálnej databáze a posielané tajnej službe. K tomuto hľadaniu sa majú používať aj najnovšie automatizované informačné technológie. Návrh však priamo nepíše nič o cenzúre. Teraz vieme viac o autoroch tohto dokumentu.

Počas viac ako 5 rokov existencie nálepkovali Konšpirátori.sk stovky webov bez akýchkoľvek argumentov. Až nedávno pre niektoré z nich zverejnili „podrobné posudky“. Jeden z nich je venovaný aj nášmu webu. Podľa Pavla Hardoša, autora posudku, naša stránka obsahuje „klamlivé, dezinformačné správy a lživú propagandu, čiže tvrdenia, ktoré sú v rozpore s faktami“, čo však v posudku nijak nedokazuje. Posudok miesto vecných argumentov obsahuje množstvo nálepiek, neurčitých a nedoložených tvrdení a nesúvisiacich skutočností.

Transparency International Slovensko kritizuje ministerstvo zdravotníctva za to, že nezverejnilo zmluvu o nákupe vakcíny Sputnik V. TIS má pravdu, takéto dokumenty by mali byť verejné. Obdobný postup v prípade západných vakcín však TIS neriešila. Západné firmy vrátane Sanofi, s ktorou tiež EÚ uzavrela utajenú zmluvu o vakcínach, pritom Transparency International spolufinancujú.

Portál Digital Infospace Security Initiative údajne „debunkoval“ jeden z našich článkov. Nepoukázal však na žiadne nepravdivé tvrdenia v ňom. Iný názor označil za „lživý až dezinformačný“. V samotnom odôvodnení „debunkingu“ sa navyše nachádzajú aj fakticky nepravdivé tvrdenia.

Projekt www.konspiratori.sk je jedným z prvých „čiernych zoznamov“ stránok s pochybným obsahom na slovenskom internete. V hlavnoprúdových médiách je prezentovaný takmer výhradne pozitívne, čo ho stavia do pozície určitej autority. Z tohto dôvodu je však potrebné ukázať si aj jeho „odvrátenú stranu“.

Boj proti dezinformáciám je v hlavnom prúde často prezentovaný ako súčasť boja za slobodu a demokraciu. Paradoxné však je, že aj významní aktéri boja proti dezinformáciám sa často demokraticky vôbec nesprávajú.

Skúmaniu politických aktivít mimovládnych organizácií sa venujem už dlhší čas. Rozhodol som sa preto spracovať na túto tému aj rigoróznu prácu. Zaoberám sa v nej hlavne otázkami politizácie mimovládneho sektora (rozoberám pritom rôzne ideológie), aktivitami politických mimovládok, ich možnou kategorizáciou a dopadom ich politizácie na občiansku spoločnosť. Ako menšinovú súčasť rigoróznej práce som plánoval spracovať prieskum volebných preferencií ľudí pracujúcich pre rôzne politické mimovládky. Dotazník som rozposlal 39 organizáciám niekoľko týždňov pred parlamentnými voľbami 2020. Zatiaľ čo niektoré politické mimovládky ma slušne odmietli, zástupca VIA IURIS prieskum označil za „nebezpečný“ a vyzval ostatné oslovené organizácie, aby sa ho nezúčastnili.

Agenda tzv. boja proti hoaxom a dezinformáciám je zo strany rôznych mimovládnych organizácií akcentovaná už niekoľko rokov. Vláda Igora Matoviča sa k tejto agende plne hlási a od nástupu do úradu vykonala už niekoľko krokov. V tomto článku si ich zhrnieme.

Za posledné 3 roky bol zo štátnych prostriedkov Slovenskej republiky udelený politickým mimovládkam viac ako milión eur na témy ako boj proti extrémizmu, konšpiráciám, „obrana demokracie“, podpora LGBT komunity, multikulturalizmu či pomoc migrantom. Spoločenský prínos týchto výdavkov bol veľmi sporný aj v čase rastu ekonomiky. V čase, kedy sa musia uskromniť zamestnanci, živnostníci, zamestnávatelia i verejný sektor, nanovo vystupuje otázka, či by sme ich nemali zrušiť.

Korupcia je jednou z ústredných tém politického boja. Pri pohľade na mediálne výstupy človek získava dojem, že Slovensko v posledných rokoch zažíva bezprecedentnú vlnu korupčných káuz, klientelizmu a prepojenia mafie s vládnou mocou. Je pravda, že súčasné výsledky Slovenska v medzinárodných porovnaniach korupcie nevyzerajú lichotivo. Za iných vlád sme na tom ale neboli zásadne lepšie. V tomto kontexte je zaujímavé pozrieť sa v širšom kontexte na Index vnímania korupcie podľa Transparency International a slovenské výsledky v ňom.

Aktivistov presadzujúcich volenie do NR SR zo zahraničia podporujú Zuzana Čaputová, Ivan Mikloš, Pavol Demeš či Anton Zajac z Esetu. Materiály kampane propagujú film Sviňa, zhromaženia za Jána a Martinu a divadlo „odhaľujúce predsudky“.