Politické mimovládky

  • Zvol si info a prednášky na školách: boj proti dezinformáciám alebo politická agenda?

    Vo verejnej diskusii existuje množstvo dezinformácií a manipulácií. Je dobré na ne poukazovať, avšak malo by to byť poctivým a objektívnym spôsobom. Ako sme ale už viackrát písali, niektorí si zamieňajú boj proti dezinformáciám s politickou agitáciou. Poukazuje na to aj rozhovor s Kristínou Blažekovou z projektu Zvol si info pre Denník N.

  • Pristupujú politické mimovládky k ochrane demokracie poctivo?

    Na Slovensku pôsobí množstvo mimovládnych organizácií, ktoré komentujú spoločenské a politické dianie. Veľmi často sú však v konflikte záujmov, pretože sú financované vládami či oligarchami, obvykle zahraničnými. To sa prejavuje aj v tom, že sa vyznačujú rôznymi dvojitými metrami, ako keby nesledovali poctivo určitý princíp, ale skôr presadzovali konkrétny politický záujem. Dá sa to ukázať aj na príklade reakcií niektorých významných z nich na tzv. blokovací zákon.

  • Antidezinformačný projekt Checkbot nekriticky preberá tvrdenia USA, ktorými je aj platený

    Checkbot je facebookový chatovací bot. V prípade, že doň zadáte link nejakého článku, podľa určitých kritérií vám pomôže vyhodnotiť, či ide o „falošnú správu“. Okrem toho na svojej FB stránke pravidelne informuje o údajných dezinformáciách. Projekt je financovaný aj Nadáciou Eset a americkou ambasádou, čo ho stavia do konfliktu záujmov. Ani jeho komunikácia v oblasti ukrajinskej krízy nie je objektívna, čo demonštrujeme konkrétnym príkladom.

  • Prozápadné politické mimovládky sa po dlhšom čase ozvali. Podporili zmluvu s USA

    Od prozápadných a liberálnych mimovládok sme dlho nepočuli, hoci by sa asi patrilo. Často sa vyhlasujú za ochrancov demokracie a ľudských práv. A hoci v rámci boja proti dezinformáciám sme svedkami oslabovania slobody prejavu a v rámci boja proti pandémii zase vidíme niekedy úplne neopodstatnené obmedzovanie takmer všetkých ľudských práv (podrobne sme o tom písali vo viacerých článkoch), zdá sa, že týmto mimovládkam to neprekáža.

  • Republiku si polarizovať nedáme! Heslá novodobých „demokratov“ pripomínajú totalitu

    Politickí mimovládkari, bojovníci proti dezinformáciám či rôzni „liberálni“ politici sa často označujú za ochrancov demokracie. Ak sa však pozrieme na ich slovník a výrazové prostriedky, miestami cítime nápadnú podobnosť s časmi totality. V tomto článku sme pripravili výber toho „najlepšieho“ z hesiel, ktoré sa tvária demokraticky, no mentálne nás vracajú pred rok 1989.

  • Slovinský premiér hovoril o „Sorosových bábkach“. Ako si európski „liberáli“ predstavujú demokraciu?

    Slovinský premiér Janez Janša zverejnil tweet s obrázkom, kde niektorých európskych poslancov označil za „Sorosove bábky“. Niekoľkí z nich sú súčasťou komisie, ktorá má preveriť, či je v Slovinsku dodržiavaná sloboda médií. Viacerí predstavitelia EÚ Janšu ostro kritizovali. Množstvo týchto negatívnych vyhlásení odznelo v hlavnoprúdových médiách, obvykle nekriticky opakujúcich rôzne nálepky (napr. tu, tu, tu, tu, tu).

  • Stratégiu na boj proti dezinformáciám písali aj ľudia z Globsecu, úrad vlády to najprv zamlčal

    O kontroverznom vládnom návrhu stratégie boja proti dezinformáciám sme už písali (je potrebné dodať, že návrh nebol stále schválený, je v štádiu pripomienkovania). Poukázali sme na to, že podľa neho môže byť „dezinformáciou“ aj pravdivá informácia. „Dezinformácie“ majú byť štátnymi orgánmi proaktívne vyhľadávané a všetky okrem nepatrných evidované v centrálnej databáze a posielané tajnej službe. K tomuto hľadaniu sa majú používať aj najnovšie automatizované informačné technológie. Návrh však priamo nepíše nič o cenzúre. Teraz vieme viac o autoroch tohto dokumentu.

  • Pavol Hardoš (Konšpirátori.sk) nás nepravdivo obvinil zo šírenia dezinformácií. Analýza jeho „podrobného posudku“

    Počas viac ako 5 rokov existencie nálepkovali Konšpirátori.sk stovky webov bez akýchkoľvek argumentov. Až nedávno pre niektoré z nich zverejnili „podrobné posudky“. Jeden z nich je venovaný aj nášmu webu. Podľa Pavla Hardoša, autora posudku, naša stránka obsahuje „klamlivé, dezinformačné správy a lživú propagandu, čiže tvrdenia, ktoré sú v rozpore s faktami“, čo však v posudku nijak nedokazuje. Posudok miesto vecných argumentov obsahuje množstvo nálepiek, neurčitých a nedoložených tvrdení a nesúvisiacich skutočností.

  • Transparency International: pri západných vakcínach netransparentné zmluvy neriešila, pri Sputniku V áno

    Transparency International Slovensko kritizuje ministerstvo zdravotníctva za to, že nezverejnilo zmluvu o nákupe vakcíny Sputnik V. TIS má pravdu, takéto dokumenty by mali byť verejné. Obdobný postup v prípade západných vakcín však TIS neriešila. Západné firmy vrátane Sanofi, s ktorou tiež EÚ uzavrela utajenú zmluvu o vakcínach, pritom Transparency International spolufinancujú.

  • Antidezinformačný portál „debunkoval“ náš článok, sám však argumentuje aj nepravdivými tvrdeniami

    Portál Digital Infospace Security Initiative údajne „debunkoval“ jeden z našich článkov. Nepoukázal však na žiadne nepravdivé tvrdenia v ňom. Iný názor označil za „lživý až dezinformačný“. V samotnom odôvodnení „debunkingu“ sa navyše nachádzajú aj fakticky nepravdivé tvrdenia.

  • Konšpirátori.sk – je ich zoznam hodnoverný? (hĺbková analýza)

    Projekt www.konspiratori.sk je jedným z prvých „čiernych zoznamov“ stránok s pochybným obsahom na slovenskom internete. V hlavnoprúdových médiách je prezentovaný takmer výhradne pozitívne, čo ho stavia do pozície určitej autority. Z tohto dôvodu je však potrebné ukázať si aj jeho „odvrátenú stranu“.

  • Infosecurity.sk často myslí a koná totalitaristicky

    Boj proti dezinformáciám je v hlavnom prúde často prezentovaný ako súčasť boja za slobodu a demokraciu. Paradoxné však je, že aj významní aktéri boja proti dezinformáciám sa často demokraticky vôbec nesprávajú.

  • VIA IURIS považuje volebný prieskum za „nebezpečný“ a oprávnenú kritiku za „útoky“

    Skúmaniu politických aktivít mimovládnych organizácií sa venujem už dlhší čas. Rozhodol som sa preto spracovať na túto tému aj rigoróznu prácu. Zaoberám sa v nej hlavne otázkami politizácie mimovládneho sektora (rozoberám pritom rôzne ideológie), aktivitami politických mimovládok, ich možnou kategorizáciou a dopadom ich politizácie na občiansku spoločnosť. Ako menšinovú súčasť rigoróznej práce som plánoval spracovať prieskum volebných preferencií ľudí pracujúcich pre rôzne politické mimovládky. Dotazník som rozposlal 39 organizáciám niekoľko týždňov pred parlamentnými voľbami 2020. Zatiaľ čo niektoré politické mimovládky ma slušne odmietli, zástupca VIA IURIS prieskum označil za „nebezpečný“ a vyzval ostatné oslovené organizácie, aby sa ho nezúčastnili.

  • Vláda vyhlásila veľký boj proti dezinformáciám a hoaxom. Aké sú jej prvé kroky?

    Agenda tzv. boja proti hoaxom a dezinformáciám je zo strany rôznych mimovládnych organizácií akcentovaná už niekoľko rokov. Vláda Igora Matoviča sa k tejto agende plne hlási a od nástupu do úradu vykonala už niekoľko krokov. V tomto článku si ich zhrnieme.

  • Kontroverzné projekty politických mimovládok by nemali byť platené zo štátneho rozpočtu. Stopneme ich v čase koronakrízy?

    Za posledné 3 roky bol zo štátnych prostriedkov Slovenskej republiky udelený politickým mimovládkam viac ako milión eur na témy ako boj proti extrémizmu, konšpiráciám, „obrana demokracie“, podpora LGBT komunity, multikulturalizmu či pomoc migrantom. Spoločenský prínos týchto výdavkov bol veľmi sporný aj v čase rastu ekonomiky. V čase, kedy sa musia uskromniť zamestnanci, živnostníci, zamestnávatelia i verejný sektor, nanovo vystupuje otázka, či by sme ich nemali zrušiť.

  • Index vnímania korupcie na Slovensku podľa Transparency International v kontexte

    Korupcia je jednou z ústredných tém politického boja. Pri pohľade na mediálne výstupy človek získava dojem, že Slovensko v posledných rokoch zažíva bezprecedentnú vlnu korupčných káuz, klientelizmu a prepojenia mafie s vládnou mocou. Je pravda, že súčasné výsledky Slovenska v medzinárodných porovnaniach korupcie nevyzerajú lichotivo. Za iných vlád sme na tom ale neboli zásadne lepšie. V tomto kontexte je zaujímavé pozrieť sa v širšom kontexte na Index vnímania korupcie podľa Transparency International a slovenské výsledky v ňom.

  • Ako to je s volením zo zahraničia? Komu pomáha?

    Aktivistov presadzujúcich volenie do NR SR zo zahraničia podporujú Zuzana Čaputová, Ivan Mikloš, Pavol Demeš či Anton Zajac z Esetu. Materiály kampane propagujú film Sviňa, zhromaženia za Jána a Martinu a divadlo „odhaľujúce predsudky“.

  • „Inkluzívna“ firemná kultúra prichádza na Slovensko, sú za tým aj politické mimovládky

    Nedávno sme písali o tzv. inkluzívnych politikách nadnárodných korporácií. Ukázali sme, že ich súčasťou bývajú aj opatrenia s cieľom zmeniť rasové zloženie zamestnancov a dosiahnuť „plnú reprezentáciu“ menšín. Na Západe sú takéto praktiky bežné. Podobné opatrenia ale prichádzajú už aj na Slovensko. Vedúcu rolu v tom zohrávajú lokálne pobočky nadnárodných korporácií v spolupráci s Nadáciou Pontis. Tvorbou naratívov o multikulturalizme im pomáhajú aj iné politické mimovládky.

  • Občianska kampaň ’98 na Slovensku ako geopolitický nástroj Západu

    V roku 1998 sa práve končilo funkčné obdobie tretej vlády Vladimíra Mečiara a veľká časť obyvateľstva bola nespokojná s jeho mnohými kauzami, ako aj s vážnymi podozreniami zo zneužívania moci. Na druhej strane značná časť obyvateľstva v zásade súhlasila so základným politickým smerovaním, ktoré Mečiar predstavoval. Spoločnosť bola rozdelená a parlamentné voľby 1998 mali rozhodnúť o ďalšom smerovaní. Významný vplyv na výsledok volieb mala aktivita mimovládneho sektora pod názvom Občianska kampaň ’98 (OK’98).

  • Ako Soros ovplyvnil východnú Európu za vyše 30 rokov – zhodnotenie

    V predchádzajúcom článku sme zhrnuli, ako George Soros zasahoval do politického a spoločenského diania vo východnej Európe. Sám to opísal v knihe Zmenka na demokraciu(1991). V tomto článku si zhodnotíme kroky, ktoré presadzoval a prezentoval ako pomoc pre východnú Európu. Ukážeme si, že aj ich následkom boli krajiny východnej Európy prevalcované západným vplyvom v oblasti politickej, ekonomickej aj kultúrnej, čo značne oslabilo možnosti hľadať samostatnejšiu cestu pre tieto krajiny.

Našu prácu robíme vo voľnom čase a bez nároku na honorár. Peniaze však potrebujeme na chod portálu a propagáciu našich výstupov. Budeme vďační, keď nás finančne podporíte na čísle účtu:

SK06 8330 0000 0021 0169 4717

Viac o podpore