Politické mimovládky

  • Republiku si polarizovať nedáme! Heslá novodobých „demokratov“ pripomínajú totalitu

    Politickí mimovládkari, bojovníci proti dezinformáciám či rôzni „liberálni“ politici sa často označujú za ochrancov demokracie. Ak sa však pozrieme na ich slovník a výrazové prostriedky, miestami cítime nápadnú podobnosť s časmi totality. V tomto článku sme pripravili výber toho „najlepšieho“ z hesiel, ktoré sa tvária demokraticky, no mentálne nás vracajú pred rok 1989.

  • Slovinský premiér hovoril o „Sorosových bábkach“. Ako si európski „liberáli“ predstavujú demokraciu?

    Slovinský premiér Janez Janša zverejnil tweet s obrázkom, kde niektorých európskych poslancov označil za „Sorosove bábky“. Niekoľkí z nich sú súčasťou komisie, ktorá má preveriť, či je v Slovinsku dodržiavaná sloboda médií. Viacerí predstavitelia EÚ Janšu ostro kritizovali. Množstvo týchto negatívnych vyhlásení odznelo v hlavnoprúdových médiách, obvykle nekriticky opakujúcich rôzne nálepky (napr. tu, tu, tu, tu, tu).

  • Stratégiu na boj proti dezinformáciám písali aj ľudia z Globsecu, úrad vlády to najprv zamlčal

    O kontroverznom vládnom návrhu stratégie boja proti dezinformáciám sme už písali (je potrebné dodať, že návrh nebol stále schválený, je v štádiu pripomienkovania). Poukázali sme na to, že podľa neho môže byť „dezinformáciou“ aj pravdivá informácia. „Dezinformácie“ majú byť štátnymi orgánmi proaktívne vyhľadávané a všetky okrem nepatrných evidované v centrálnej databáze a posielané tajnej službe. K tomuto hľadaniu sa majú používať aj najnovšie automatizované informačné technológie. Návrh však priamo nepíše nič o cenzúre. Teraz vieme viac o autoroch tohto dokumentu.

  • Pavol Hardoš (Konšpirátori.sk) nás nepravdivo obvinil zo šírenia dezinformácií. Analýza jeho „podrobného posudku“

    Počas viac ako 5 rokov existencie nálepkovali Konšpirátori.sk stovky webov bez akýchkoľvek argumentov. Až nedávno pre niektoré z nich zverejnili „podrobné posudky“. Jeden z nich je venovaný aj nášmu webu. Podľa Pavla Hardoša, autora posudku, naša stránka obsahuje „klamlivé, dezinformačné správy a lživú propagandu, čiže tvrdenia, ktoré sú v rozpore s faktami“, čo však v posudku nijak nedokazuje. Posudok miesto vecných argumentov obsahuje množstvo nálepiek, neurčitých a nedoložených tvrdení a nesúvisiacich skutočností.

  • Transparency International: pri západných vakcínach netransparentné zmluvy neriešila, pri Sputniku V áno

    Transparency International Slovensko kritizuje ministerstvo zdravotníctva za to, že nezverejnilo zmluvu o nákupe vakcíny Sputnik V. TIS má pravdu, takéto dokumenty by mali byť verejné. Obdobný postup v prípade západných vakcín však TIS neriešila. Západné firmy vrátane Sanofi, s ktorou tiež EÚ uzavrela utajenú zmluvu o vakcínach, pritom Transparency International spolufinancujú.

  • Antidezinformačný portál „debunkoval“ náš článok, sám však argumentuje aj nepravdivými tvrdeniami

    Portál Digital Infospace Security Initiative údajne „debunkoval“ jeden z našich článkov. Nepoukázal však na žiadne nepravdivé tvrdenia v ňom. Iný názor označil za „lživý až dezinformačný“. V samotnom odôvodnení „debunkingu“ sa navyše nachádzajú aj fakticky nepravdivé tvrdenia.

  • Konšpirátori.sk – je ich zoznam hodnoverný? (hĺbková analýza)

    Projekt www.konspiratori.sk je jedným z prvých „čiernych zoznamov“ stránok s pochybným obsahom na slovenskom internete. V hlavnoprúdových médiách je prezentovaný takmer výhradne pozitívne, čo ho stavia do pozície určitej autority. Z tohto dôvodu je však potrebné ukázať si aj jeho „odvrátenú stranu“.

  • Infosecurity.sk často myslí a koná totalitaristicky

    Boj proti dezinformáciám je v hlavnom prúde často prezentovaný ako súčasť boja za slobodu a demokraciu. Paradoxné však je, že aj významní aktéri boja proti dezinformáciám sa často demokraticky vôbec nesprávajú.

  • VIA IURIS považuje volebný prieskum za „nebezpečný“ a oprávnenú kritiku za „útoky“

    Skúmaniu politických aktivít mimovládnych organizácií sa venujem už dlhší čas. Rozhodol som sa preto spracovať na túto tému aj rigoróznu prácu. Zaoberám sa v nej hlavne otázkami politizácie mimovládneho sektora (rozoberám pritom rôzne ideológie), aktivitami politických mimovládok, ich možnou kategorizáciou a dopadom ich politizácie na občiansku spoločnosť. Ako menšinovú súčasť rigoróznej práce som plánoval spracovať prieskum volebných preferencií ľudí pracujúcich pre rôzne politické mimovládky. Dotazník som rozposlal 39 organizáciám niekoľko týždňov pred parlamentnými voľbami 2020. Zatiaľ čo niektoré politické mimovládky ma slušne odmietli, zástupca VIA IURIS prieskum označil za „nebezpečný“ a vyzval ostatné oslovené organizácie, aby sa ho nezúčastnili.

  • Vláda vyhlásila veľký boj proti dezinformáciám a hoaxom. Aké sú jej prvé kroky?

    Agenda tzv. boja proti hoaxom a dezinformáciám je zo strany rôznych mimovládnych organizácií akcentovaná už niekoľko rokov. Vláda Igora Matoviča sa k tejto agende plne hlási a od nástupu do úradu vykonala už niekoľko krokov. V tomto článku si ich zhrnieme.

  • Kontroverzné projekty politických mimovládok by nemali byť platené zo štátneho rozpočtu. Stopneme ich v čase koronakrízy?

    Za posledné 3 roky bol zo štátnych prostriedkov Slovenskej republiky udelený politickým mimovládkam viac ako milión eur na témy ako boj proti extrémizmu, konšpiráciám, „obrana demokracie“, podpora LGBT komunity, multikulturalizmu či pomoc migrantom. Spoločenský prínos týchto výdavkov bol veľmi sporný aj v čase rastu ekonomiky. V čase, kedy sa musia uskromniť zamestnanci, živnostníci, zamestnávatelia i verejný sektor, nanovo vystupuje otázka, či by sme ich nemali zrušiť.

  • Index vnímania korupcie na Slovensku podľa Transparency International v kontexte

    Korupcia je jednou z ústredných tém politického boja. Pri pohľade na mediálne výstupy človek získava dojem, že Slovensko v posledných rokoch zažíva bezprecedentnú vlnu korupčných káuz, klientelizmu a prepojenia mafie s vládnou mocou. Je pravda, že súčasné výsledky Slovenska v medzinárodných porovnaniach korupcie nevyzerajú lichotivo. Za iných vlád sme na tom ale neboli zásadne lepšie. V tomto kontexte je zaujímavé pozrieť sa v širšom kontexte na Index vnímania korupcie podľa Transparency International a slovenské výsledky v ňom.

  • Ako to je s volením zo zahraničia? Komu pomáha?

    Aktivistov presadzujúcich volenie do NR SR zo zahraničia podporujú Zuzana Čaputová, Ivan Mikloš, Pavol Demeš či Anton Zajac z Esetu. Materiály kampane propagujú film Sviňa, zhromaženia za Jána a Martinu a divadlo „odhaľujúce predsudky“.

  • „Inkluzívna“ firemná kultúra prichádza na Slovensko, sú za tým aj politické mimovládky

    Nedávno sme písali o tzv. inkluzívnych politikách nadnárodných korporácií. Ukázali sme, že ich súčasťou bývajú aj opatrenia s cieľom zmeniť rasové zloženie zamestnancov a dosiahnuť „plnú reprezentáciu“ menšín. Na Západe sú takéto praktiky bežné. Podobné opatrenia ale prichádzajú už aj na Slovensko. Vedúcu rolu v tom zohrávajú lokálne pobočky nadnárodných korporácií v spolupráci s Nadáciou Pontis. Tvorbou naratívov o multikulturalizme im pomáhajú aj iné politické mimovládky.

  • Občianska kampaň ’98 na Slovensku ako geopolitický nástroj Západu

    V roku 1998 sa práve končilo funkčné obdobie tretej vlády Vladimíra Mečiara a veľká časť obyvateľstva bola nespokojná s jeho mnohými kauzami, ako aj s vážnymi podozreniami zo zneužívania moci. Na druhej strane značná časť obyvateľstva v zásade súhlasila so základným politickým smerovaním, ktoré Mečiar predstavoval. Spoločnosť bola rozdelená a parlamentné voľby 1998 mali rozhodnúť o ďalšom smerovaní. Významný vplyv na výsledok volieb mala aktivita mimovládneho sektora pod názvom Občianska kampaň ’98 (OK’98).

  • Ako Soros ovplyvnil východnú Európu za vyše 30 rokov – zhodnotenie

    V predchádzajúcom článku sme zhrnuli, ako George Soros zasahoval do politického a spoločenského diania vo východnej Európe. Sám to opísal v knihe Zmenka na demokraciu(1991). V tomto článku si zhodnotíme kroky, ktoré presadzoval a prezentoval ako pomoc pre východnú Európu. Ukážeme si, že aj ich následkom boli krajiny východnej Európy prevalcované západným vplyvom v oblasti politickej, ekonomickej aj kultúrnej, čo značne oslabilo možnosti hľadať samostatnejšiu cestu pre tieto krajiny.

  • Soros sám píše, ako ovplyvňuje politiku vo východnej Európe. Tu je zhrnutie

    V roku 1989, v čase pádu socializmu, sa diala dôležitá geopolitická a ekonomická premena krajín východnej Európy. Existovalo niekoľko ciest, ktorými sa môžu vydať (napr. nekritické prevzatie západného systému, uzavretie sa či stredná cesta atď.). Nie je žiadnym tajomstvom, že George Soros už od začiatku 80. rokov podporoval rôznych disidentov, ktorí sa klonili práve k ceste západnej liberálnej demokracie. Sám o tom píše v knihe Zmenka na demokraciu (1991). V tomto článku zhŕňame to, čo píše sám Soros ovplyvňovaní geopolitických pomerov vo východnej Európe zo svojej strany.

  • Spojenci politických mimovládok 4: politici a preberanie moci

    V sérii článkov o spojencoch politických mimovládok sme sa zaoberali už materskými organizáciami niektorých z nich, zahraničnými ambasádami, médiami, korporáciami, Európskou úniou, známymi osobnosťami či akademikmi. Všetci títo aktéri predstavujú podporu v politickom boji pre istý názorový tábor. Pripravujú pôdu na to, aby sa ľudia s určitým hodnotovým ukotvením mohli ujať vlády v štáte. V tomto článku si konkrétne ukážeme, ako sú politické mimovládky napojené na politické strany a ako celá sieť ich spojencov napomáha zvýšeniu šance úspechu politikov, ktorých program je blízky ideológii politických mimovládok.

  • Spojenci politických mimovládok 3: EÚ, umelci a akademici

    V sérii článkov sa venujeme spojencom politických mimovládok. V tomto článku si ukážeme, ako inštitúcie Európskej únie a európske finančné toky podporujú značnú časť agendy politických mimovládok. Popíšeme tiež spôsoby, ktorými si politické mimovládky vytvárajú spojencov na akademickej pôde a aj to, ako sa politizuje časť umeleckej obce.

  • Spojenci politických mimovládok 2: korporácie a médiá

    V sérii článkov sa venujeme spojencom politických mimovládok. V tomto článku si bližšie povieme o korporáciách a médiách. Korporácie dodávajú mimovládnemu sektoru financie (dôležitý nástroj sú tu 2 % z dane) a samé zavádzajú politiky pre inklúziu menšín či podporujú LGBT agendu. Veľmi dôležitým spojencom sú médiá hlavného prúdu, v ktorých majú politické mimovládky veľmi pozitívny obraz a nevyskytol sa takmer žiadny prípad, kedy by médiá ako Aktuality, SME či Denník N šli s politickými mimovládkami do polemiky. Zároveň popisujeme aj personálne či majetkové prepojenia niektorých dôležitých médií na politické mimovládky, resp. ich sponzorov.

Našu prácu robíme vo voľnom čase a bez nároku na honorár. Peniaze však potrebujeme na chod portálu a propagáciu našich výstupov. Budeme vďační, keď nás finančne podporíte na čísle účtu:

SK06 8330 0000 0021 0169 4717

Viac o podpore