Pavol Hardoš (Konšpirátori.sk) nás nepravdivo obvinil zo šírenia dezinformácií. Analýza jeho „podrobného posudku“

Počas viac ako 5 rokov existencie nálepkovali Konšpirátori.sk stovky webov bez akýchkoľvek argumentov. Až nedávno pre niektoré z nich zverejnili „podrobné posudky“. Jeden z nich je venovaný aj nášmu webu. Podľa Pavla Hardoša, autora posudku, naša stránka obsahuje „klamlivé, dezinformačné správy a lživú propagandu, čiže tvrdenia, ktoré sú v rozpore s faktami“, čo však v posudku nijak nedokazuje. Posudok miesto vecných argumentov obsahuje množstvo nálepiek, neurčitých a nedoložených tvrdení a nesúvisiacich skutočností.

Zhrnutie

V prvom rade treba upozorniť na niekoľko skutočností:

  • Konšpirátorí.sk uvádzajú 5 kritérií, podľa ktorých vraj zaraďujú weby na svoj zoznam. Posudok sa odvoláva len na jedno: „klamlivé, dezinformačné správy a lživú propagandu, čiže tvrdenia, ktoré sú v rozpore s faktami“. V samotnom posudku však žiadne také tvrdenie z nášho webu nie je uvedené.
  • Veľká časť posudku je vyskladaná z vágnych a nedoložených vyjadrení typu, že sa „nedržíme vždy argumentačnej poctivosti“, „balansujeme na hrane“, máme „manipulatívny a zavádzajúci spôsob práce“ či „subtílne manipulujeme so zdrojmi a argumentmi“ a pod.
  • Kde sa autor snaží poukázať na konkrétne vyjadrenia, v skutočnosti nie sú vôbec problematické a predstavujú iba odlišné názory. (Podrobne to dokladujem nižšie.)
  • Hardoš sa odvoláva na predchádzajúce vyjadrenie Konšpirátori.sk k nášmu webu (bolo tu, link je už nefunkčný) a údajný debunking iniciatívy DISI jedného nášho článku. Tieto výstupy však v skutočnosti neobsahujú žiadne vecné námietky voči nášmu obsahu a jeden z nich obsahuje preukázateľne nepravdivé tvrdenia, ktoré neboli odstránené ani po tom, čo sme daný web na to upozornili. Rozoberáme to v samostatných článkoch (DISI, Konšpirátori.sk).
  • Pri samotnom posudku je uvedené, že je len „osobným vyjadrením konkrétneho člena komisia [sic]“, „bol vypracovaný až po nezávislom hodnotení webu jednotlivými členmi komisie a nevyjadruje názor celej komisie“. Inak povedané, podľa všetkého ani „podrobný posudok“ nepredstavuje skutočný dôvod zaradenia na zoznam (keďže o tom rozhoduje celá komisia). Stále teda netušíme, prečo na zozname Konšpirátorov.sk sme.

Po akomsi všeobecnom úvode sa posudok ďalej vyjadruje k dvom článkom; v oboch prípadoch som autorom ja. Ďalej sa vyjadruje aj k iným mojim prácam, pričom väčšina z nich s naším webom nijako nesúvisí. Nižšie podrobnejšie reagujem na jednotlivé tvrdenia z posudku. Koho detaily až tak nezaujímajú, môže rovno preskočiť na záver.

Článok 1

Prvým podľa Hardoša problematickým článkom je zhrnutie výskumu Tomáša Profanta, ktorý ukázal, že diskusie v médiách sú často veľmi jednostranné. Tu uvádza Hardoš dva argumenty. Najprv píše:

„Už z nadpisu je však badateľná manipulácia a nad-interpretácia výskumu – z Profantovej práce nemožno robiť závery o vyváženosti diskusií v médiách ako takých (štúdia bola o verejných diskusiách o médiách).“

V článku jasne píšem: „V rámci interpretácie výsledkov si treba uvedomiť, že ide len o časť diskusií z určitého časového obdobia, čiže ich nie je možné úplne zovšeobecniť.“ V nadpise je pre stručnosť uvedená všeobecná formulácia pomocou slovíčka často. O diskusie v médiách nepochybne ide, takže nadpis je namieste.

V hlavnom prúde sa úplne bežne používajú ešte menej presné zovšeobecnenia, napr. „Slovenskí Rómovia žijú ako v Afrike“ (je jasné, že tým nie sú myslení všetci) alebo podobne tu či tu. Tieto médiá Konšpirátori.sk uvádzajú na zozname „webov s overeným obsahom“. U nás je to zrazu problém.

Ďalej Hardoš píše:

„V štúdii taktiež nemožno nájsť žiadnu oporu pre tvrdenie, že novinári „škodia demokracii“ tým, že nedávajú priestor nedôveryhodným médiám z tzv. alternatívy.“

Tvrdenie, že organizátori diskusií „v roku 2018 svojou prácou škodili slovenskej demokracii" napísal priamo autor štúdie Tomáš Profant v Denníku N, ktorým zhŕňal tento výskum.

V názve článku netvrdím, že tvrdenie sa nachádza priamo vo výskumnej štúdii, ale že je súčasťou výskumu. Vyjadrenia hlavného výskumníka a jeho interpretácia zistení je nepochybne súčasťou výskumu.

Hardoš teda v súvislosti s týmto článkom neuvádza žiadne „klamlivé, dezinformačné správy a lživú propagandu, čiže tvrdenia, ktoré sú v rozpore s faktami“.

Článok 2

Hardoš ďalej reaguje na môj článok, kde som kritizoval odsúdenie M. Mazureka. Hardoš ma tu kritizuje za to, že Mazurekove prejavy som označil „iba" za neslušné. Podľa Hardoša sú nenávistné. Názor mu neberiem, ale moje tvrdenie rozhodne nie je v rozpore s faktami. Ide o hodnotiaci úsudok.

Ďalej Hardoš polemizuje s mojím tvrdením, že Mazurekove výroky nie sú zjavne rasistické. Osobne som presvedčený, že hanlivo sa vyjadriť o časti nejakej etnickej skupiny nie je automaticky rasistické. (Mazurek podľa medializovaných výrokov nehovoril o všetkých Rómoch, ale o „cigánskych asociáloch“ a deťoch zo špeciálnej školy.) Hardoš môže nesúhlasiť – v poriadku. Platí to isté ako v predošlom bode.

Ďalej Hardoš píše, že zľahčujem Mazurekove výroky. Keby to tak aj bolo, nejde o kritérium pre zaradenie na zoznam Konšpirátori.sk. Ohľadom Mazurekových výrokov však uvádzam, že sú „jednostranné a manipulatívne“.

Ďalej Hardoš tvrdí, že je v článku „manipulatívne podsúvanie, že rozhodnutie súdu nemohlo byť nezávislé“. V skutočnosti vôbec netvrdím, že rozhodnutie súdu nemohlo byť nezávislé. Poukazujem však na to, že mediálny, politický či spoločenský tlak môže na sudcov pôsobiť.

Už v predchádzajúcej reakcii na Konšpirátori.sk sme doložili existenciu takýchto tlakov, a síce konkrétnymi prípadmi z hlavnoprúdových médií. Aký dopad majú na sudcu, ťažko s istotou určiť, ale riziko to je.

Hardoš ďalej reaguje na to, že uvádzam Noaha Carla a Jamesa Watsona ako príklady vedcov, ktorí boli potrestaní za kontroverzné výroky. V článku píšem, že v skutočnosti šírili názory, ktoré sú bežnou súčasťou vedeckej diskusie.

Podľa Hardoša však šírili „pseudovedecké a rasistické tézy“ a „hovorili o rasách, čo nie je v súčasnej serióznej vede akceptovaná kategória pre delenie do skupín na základe génov“. Hardoš neuvádza, o aké pseudovedecké výroky má konkrétne ísť.

Carl sa stal kontroverzný tým, že pripustil, že medzi rôznymi skupinami ľudí môžu existovať genetické rozdiely v inteligencii (netvrdil, že to tak s istotou je). Vzniesť takúto hypotézu je úplne korektná súčasť vedeckej diskusie.

Watson sa zase „previnil“ tvrdením, že černosi majú inú inteligenciu ako belosi. Nižšie namerané IQ černochov oproti belochom je záverom desiatok štúdií (aj tu). Niekto nemusí súhlasiť s tým, ako sa interpretujú (príčiny rozdielov, validita merania, validita konštruktu inteligencie a pod.), to je však opäť v rovine akademickej diskusie.

Je pravda, že mnoho vedcov pojem rasy ako relevantný faktor klasifikácie ľudí odmieta. Iní ho však bežne používajú a takéto články sa aj dnes vyskytujú v impaktovaných, teda prestížnych, vedeckých časopisoch (napr. tu alebo tu). Ide teda opäť o relevantnú súčasť vedeckej diskusie, nie pseudovedu.

Naopak, pseudovedecké je skôr bez uvedenia konkrétnych argumentov spochybňovať serióznosť tvrdení publikovaných v recenzovaných vedeckých časopisoch, teda to, čo robí Hardoš.

Ani ohľadom tohto článku Hardoš nijak neukázal, že šírime „klamlivé, dezinformačné správy a lživú propagandu, čiže tvrdenia, ktoré sú v rozpore s faktami“.

Záverečné práce a unáhlený záver

Ďalej sa už Hardoš venuje konkrétne iba mojej osobe. Vraj každé médium môže byť len také hodnoverné, ako ľudia, ktorí ho tvoria. Ja konkrétne som podľa Hardoša „prípadovou štúdiou nehodnovernosti“.

Hardoš ďalej rozoberá moju bakalársku, magisterskú a ŠVOČ prácu, moju štúdiu o IQ Rómov, moju reláciu o politických mimovládkach. Ohľadom ani jedného z týchto výstupov neuvádza nič problematické. Žiadne hoaxy, žiadne dezinformácie, žiadne faktografické chyby.

Riešiť výstupy jedného z redaktorov spred rokov, navyše nezávadné, kedy dané médium ani neexistovalo a dané výstupy ani nikdy nepublikovalo, a tým argumentovať na nedôveryhodnosť média, je samo o sebe vcelku irelevantné.

Všeobecne k záverečným prácam možno povedať, že hoci sú staré 10 rokov a viac, stále ich považujem za kvalitne spracované a stojím si za nimi. Boli riadne obhájené na Univerzite Komenského a kladne hodnotené komisiou s veľmi dobrými či výbornými známkami.

Samozrejme, mnohé veci by som dnes napísal inak, niektoré témy by som už asi neriešil a pri niektorých otázkach sa moje názory medzičasom rôznym smerom posunuli, ako to po rokoch prirodzene býva.

Ohľadom bakalárskej práce (kde som sa venoval Židovskému kódexu) Hardoš uvádza, že sa opieram „aj o ľudáckych historikov ako František Vnuk a Milan S. Ďurica a tiež, že reprodukuje[m] antisemitský diskurz o „dôvodoch“ prenasledovania Židov“.

V práci však citujem širokú paletu zdrojov historikov s rôznymi názormi (Kamenec, Kováč, Lipták, Nižňanský atď.). Jasne tiež uvádzam, že značná časť zdrojov je poznačená ideologickou orientáciou ich autorov. Historikov ako Vnuk a Ďurica označujem ako protisovských a upozorňujem aj na ich politické motívy. Michodom, výstupy historikov Vnuka a Ďuricu sú dodnes používané a citované mnohými historikmi.

Skúmanie dôvodov antisemitizmu nie je antisemitské, ale tvorí dôležitú súčasť poznania. Navyše jasne uvádzam, že mojím cieľom je vykresliť vnímanie Židov v danom čase a nie skúmať, či dané obvinenia voči nim boli pravdivé.

ŠVOČ, rozoberajúca tému zákazu popierania holokaustu a akademickej slobody, vraj „obsahuje nekritické prijatie prác popieračov holokaustu ako relevantných“. Hardoš však neuvádza žiadny prípad nepravdivého alebo problematického tvrdenia, ktoré by som prebral.

V práci neriešim otázku, či sa holokaust stal, ale otázku slobody prejavu. Keďže revizionisti boli za svoje názory často postihovaní, sú ich názory k tejto téme relevantné. Preto citujem ich názory na to, ako sa holokaust politicky zneužíva či ich poukázanie na to, že existujú aj ľavicoví či židovskí revizionisti. Nie je to teda tak, že by som sa ich argumentmi snažil ukázať, že holokaust sa nestal. Okrem toho, samozrejme, citujem pramene z oboch strán diskusie.

Ohľadom relácie Politické mimovládky Hardoš tvrdí, že sa snažíme „prezentovať zavádzajúce delenie na nepolitické a politické mimovládne organizácie“. V relácii však jasne uvádzame, čo pod politickou mimovládkou myslíme a ešte viac som to precizoval vo svojej rigoróznej práci. Opäť ide o rozpor v úrovni interpretácie, nie faktografickú chybu.

Výhrady k Inštitútu pre paradigmatické reformy

Hardoš sa vyjadruje aj k Inštitútu pre paradigmatické reformy (IPPR), ktorého som podpredsedom (predsedom je kolega Jozef Jurík, ktorý tiež píše pre Hrot). Hardoš píše, že IPPR je „pseudovedecký a nezmyselne pomenovaný“. Neuvádza však žiadny príklad pseudovedy, ktorej sme sa mali dopustiť.

Hardoš tvrdí, že javy ako globálny kapitalizmus, konzumná kultúra, utopický multikulturalizmus a iné, ktoré označujeme za paradigmy, paradigmami nie sú, nedajú sa reformovať a je to z našej strane „pseudointelektualizmus“.

My však jasne uvádzame, čo pod paradigmou rozumieme. Paradigma znamená aj „súbor predpokladov vytvárajúcich rámec na existenciu istého javu“ (zdroj), „vzorec myslenia“ či „konceptuálny rámec“ (zdroj). V tomto zmysle sú kapitalizmus aj multikulturalizmus paradigmami (resp. je s nimi spojená istá paradigma), pretože majú isté predpoklady a základné východiská. A základné predpoklady a východiská sa dajú zmeniť či upraviť, teda reformovať.

Ak chce Hardoš slovo paradigma používať inak – v poriadku. Má to opäť od dezinformácie ďaleko, nehovoriac o tom, že toto tvrdenie sa ani nenachádza na portáli Hrot.info.

Hardoš ďalej naznačuje, že je nesprávne, aby sa IPPR nazývalo „supraideologické a apolitické“. Opäť je to pojmová vec. Supraideologickí sme v tom zmysle, že sa snažíme o integratívny prístup a jasne uvádzame, že každá paradigma je v niečom pravdivá, v niečom neúplná. Nestotožňujeme sa s konkrétnou ideológiou, ale snažíme sa ich prepájať.

Súhlasím však s tým, že je nepresné IPPR označovať ako „apolitické“. Daný výraz sme (pred niekoľkými rokmi, keď sme text písali) mysleli tak, že nie sme prepojení na žiadnu politickú stranu. Jeho význam však možno chápať širšie (tak to robím aj v relácii Politické mimovládky). Keďže sa vyjadrujeme k politicky kontroverzným témam neraz aj z určitého hodnotového hľadiska, považujeme toto slovo za nepresné. Preto sme ho z nášho popisu už odstránili.

Na záver Hardoš konštatuje, že uvedené skutočnosti zo mňa nerobia „celkom dôveryhodného účastníka demokratického diskurzu.“ Zdrojom mojej „nedôveryhodnosti“ sú však zjavne len iné názory, keďže žiadny argumentačný či faktografický prešľap nedokladuje.

Čierno-biele myslenie vs. hľadanie pravdy

S Konšpirátori.sk sme už mali niekoľko výmen (tu, tu, tu). Je z nich zjavné, že sa tu stretávajú dva svety. Primárny rozdiel však nie je ideologický, resp. hodnotový. Rozdiel siaha oveľa hlbšie, čo možno ilustrovať na viacerých príkladoch.

Náš portál kritizuje hlavne hlavný prúd. Opakovane však poukazujeme na to, že manipulujú aj alternatívne médiá. Vnímame limity oboch a snažíme sa skladať zložitý obrázok celostného poznania. Ľuďom odporúčame robiť si názory na základe pestrej palety zdrojov.

Naopak, na Konšpirátori.sk nájdeme úplne čierno-biele členenie mediálneho sveta na „weby s overeným obsahom“, „weby s neserióznym obsahom“ a „šedú zónu“. Hoci mnohé weby, ktoré uvádzajú, sú naozaj neseriózne, tieto sú hádzané do jednej skupiny aj s relatívne či úplne serióznymi.

Zo strany Konšpirátori.sk sa tu úplne ignoruje, že v prakticky každom zdroji je kus pravdy a kus zavádzania či klamstva. Hoci sa môžu líšiť pomery, kľúčom je práve nájsť pravdu tam, kde je, nie paušalizovať.

Na našom portáli sa púšťame aj do ostrejších polemík. Argumentujeme však vecne, adresne a naše tvrdenia podkladáme zdrojmi. S našimi názormi nemusíte súhlasiť, ale viete, na čom stoja.

Naopak, Konšpirátori.sk 5 rokov nálepkujú množstvo webov bez akýchkoľvek argumentov. Teraz doplnili zopár posudkov, ale z tohto článku vidíte, že kvalita minimálne niektorých je pochybná.

Pri podrobnej analýze ich portálu sme zistili, že Konšpirátori.sk uvádzajú viacero preukázateľne nepravdivých tvrdení. Upozornili sme ich na to s konkrétnymi odkazmi. Nereagovali a dané veci neopravili.

Úplne odlišný je aj náš postoj k diskusii. Podľa nás je diskusia ľudí s rozličnými svetonázormi osožná pre nich samotných, ale i verejný diskurz a celú spoločnosť. Keď sme písali rozsiahlu analýzu portálu Konšpirátori.sk, oslovili sme ich, dali sme im možnosť reagovať s tým, že ich reakciu uvedieme v plnom znení. Samozrejme, v článku sme uviedli aj pozitíva projektu a dali sme konkrétne odporúčania pre zlepšenie. Ignorovali nás.

V kontraste s týmto, Konšpirátori.sk nás úplne bez argumentov zaradili na svoj zoznam pochybných webov a ani nám o tom nenapísali. Keď sme sa ich pýtali, v čom je náš obsah závadný, najprv nás viac ako dva týždne ignorovali a potom napísali, že dôvody neuvedú. No a v detailnom posudku o našom webe sa dočítame, že nie som „celkom dôveryhodný účastník demokratického diskurzu“. Nie je však uvedený žiadny faktický prešľap, ktorého som sa dopustil. Logicky je to tak pre moje názory.

Z uvedeného možno usúdiť, že Konšpirátori.sk neuniesli dôkazné bremeno a neodôvodnili, prečo je náš web zaradený na ich zozname.

Poznámka: oslovili sme aj projekt Konšpirátori.sk a dali im možnosť vyjadriť sa k tomuto článku (so zárukou, že odpoveď uvedieme v plnom znení, ak nebude neprimerane dlhá k textu článku). Konšpirátori.sk nereagovali. O ich prípadnú odpoveď článok doplníme.

Zdroj obrázku: blog projektu Konšpirátori.sk na stránke Denníku N, Konšpirátori.sk; úprava hrot.info

Našu prácu robíme vo voľnom čase a bez nároku na honorár. Peniaze však potrebujeme na chod portálu a propagáciu našich výstupov. Budeme vďační, keď nás finančne podporíte na čísle účtu:

SK06 8330 0000 0021 0169 4717

Viac o podpore