Dezinformácie a hoaxy neprospievajú kvalite verejnej diskusie a je dobré, keď sa na ne poukazuje a keď sú odhaľované. V rámci portálu Hrot.info sme sami založili facebookovú stránku Nezavádzaj, ktorá existuje za týmto účelom a na ktorej sme demaskovali viacero nepravdivých alebo zavádzajúcich tvrdení naprieč politickou a mediálnou scénou.
Problémom však je, keď je boj proti dezinformáciám alebo hoaxom vedený neserióznym, pochybným alebo neprofesionálnym spôsobom. Najmä ak sa toho dopúšťajú projekty, ktoré dostávajú veľký priestor v médiách alebo sa na ne odvolávajú štátne orgány, pretože to môže mať za následok reputačné poškodenie samotného, inak potrebného, demaskovania hoaxov a dezinformácií v očiach nemalej časti verejnosti.
Už v minulosti sme poukázali na nedôveryhodnosť a neserióznosť projektu Blbec.online.
Ďalším príkladom je očividne aj projekt Konšpirátori.sk, ktorý zaradil na svoj zoznam problematických webov aj náš portál, čomu sa však budeme bližšie venovať v budúcnosti.
Ukážky manipulácií Konšpirátorov.sk
V tomto článku sa podrobnejšie pozrieme na rozsiahle 11-stranové stanovisko tohto projektu k zaradeniu Denníka S medzi problematické stránky a jeho neskoršiemu preradeniu do tzv. šedej zóny. Popíšeme vybrané závažné manipulácie a protirečivosti tohto textu.
V zásade budeme postupovať podľa našej už skôr načrtnutej metodiky na demaskovanie hoaxov a manipulácií.
Ukážeme si aj, že metodika Konšpirátorov.sk nestojí na serióznych základoch a je značne pochybná.
V nasledujúcom texte uvedieme kurzívou vybrané tvrdenia článku „Prečo niektoré weby boli a už nie sú na zozname Konšpirátorov“, pri ktorých bude vysvetlená ich manipulatívna podstata.
Ako sa web dostane na náš zoznam?
Jednoducho – niekto ho nahlási cez náš formulár. Akonáhle sa zhromaždí viacero nahlásených webov, tie potom “v balíku” putujú členom nezávislej odbornej komisie, ktorí ich jednotlivo posúdia a oznámkujú. Podľa výsledného priemeru ich známok daný web zaradíme buď na zoznam problematických webov, do tzv. šedej zóny, alebo do tzv. bezpečnej zóny.
Viacerí členovia hodnotiacej komisie sú pravidelní prispievatelia, zamestnanci, manažéri, či dokonca spolumajitelia médií (to posledné je prípad len Alexeja Fulmeka, ktorý je čestným členom komisie, a tak weby nehodnotí, projekt však podporuje).
Ak hodnotia iné médiá, vyjadrujú sa k svojej obchodnej konkurencii, pričom často ide o médiá, s ktorými sú v hodnotovom či svetonázorovom spore. Takéto hodnotenie nespĺňa známky nezávislosti. A do akej miery je komisia odborná, si môžu ľudia urobiť názor aj na základe tejto reakcie.
Ich známky samozrejme archivujeme, ale známky jednotlivých členov komisie nezverejňujeme.
Máme na to dobrý dôvod: Dezinformačné médiá (a Denník S) sa totiž snažia útočiť na jednotlivých členov komisie a rozporovať ich hodnotenia. Všetci členovia komisie pritom robia túto nezávideniahodnú prácu zadarmo a vo svojom voľnom čase a my im neplánujeme pridávať ďalšiu robotu v podobe nekonečného naťahovania sa s konšpirátormi, prečo tento im dal 8 a tento 6.
Akákoľvek takáto iniciatíva by mala stáť na transparentnosti. To znamená, že hodnotenie by malo byť jasne odargumentovateľné podľa jasnej metodiky. Toto nie sú subjektívne recenzie filmu. Toto sú hodnotenia, ktoré dané médiá nálepkujú diskreditačnými označeniami, ktoré sú spôsobilé ich značne znevýhodniť na mediálnom trhu.
Tu sa jednoducho nebavíme o nominálnych, ale o kardinálnych premenných hovoriacich o kvalite.
Je to podobné, ako keby ste o konkurenčnom pekárovi hovorili, že často dodáva plesnivý chlieb a nemali na to argumenty, resp. dôkazy.
Naťahovaniu sa s „konšpirátormi“ by sa vyhli, keby ich hodnotenie bolo transparentné, podložené argumentmi a podľa jasných kritérií.
Taktiež zavádzajúco do spojitosti dávajú „útočenie na členov komisie“ a „rozporovanie ich hodnotení“, pričom ide o dve úplne iné veci, z ktorých druhá je súčasťou kritického myslenia, ktoré viacerí členovia komisie Konšpirátori.sk, paradoxne, vyučujú ako lektori.
Členovia komisie sú transparentne zverejnení na našom webe a je na každom jednom človeku, aby si zvážil, či jeho alebo jej úsudku dôveruje, alebo nie.
Na obhajobu označení, ktoré používa projekt Konšpirátori.sk, sú potrebné konkrétne argumenty, nie ničím nepodložené názory autorít, ktorých kredit je navyše do značnej miery postavený na disproporčnom priestore, ktorý dostávajú v „nekonšpirátorských“ médiách, čo zároveň vytvára ich pozitívnu reputáciu.
Päť kritérií a jeden príživník s pochybnou minulosťou
Weby komisia hodnotí podľa piatich kritérií. Tie zahŕňajú nielen hrubozrnné šírenie hoaxov či konšpiračných teórií, ale aj to, ako daný web uplatňuje pravidlá novinárskej etiky, či mieša názorové a spravodajské články, či šíri strach alebo nenávisť voči rôznym skupinám ľudí, alebo či pravidelne produkuje clickbaity so zavádzajúcim obsahom.
Ak akékoľvek kritérium spĺňal Denník S, prečo je to také problematické uviesť? A čo náš portál Hrot.info, ktorý bol tiež zaradený na zoznam neprávom?
Tu je dôležité povedať, že komisia nehodnotí iba konkrétne články, aj keď obsah webov je nepochybne kľúčový. Výsledné hodnotenie však nie je iba o jednom konkrétnom článku či článkoch, ale o celkových vzorcoch narábania daného média s informáciami a spôsobe ich podania.
Akékoľvek pochybné „celkové vzorce narábania daného média s informáciami a spôsobe ich podania“ sa dá dokázať na vybranej vzorke článkov. Prečo v ich 11-stranovej reakcii sa o tom nič nedozvedáme? Ak sa toto kritérium má vzťahovať na akýkoľvek web, je potrebné to jasne odôvodniť.
Obsah webu sa skladá z článkov, články sa skladajú z tvrdení. Ak je v jednom článku viac závadných tvrdení, článok ako celok sa stáva pochybným. Ak je na webe viac článkov pochybných, web ako celok sa stáva pochybným.
Jednotlivé prejavy sa zovšeobecňujú na celok. Nazýva sa to metódou indukcie.
Typ projektu, akým je Konšpirátori.sk, nemôže v žiadnom prípade postupovať opačným spôsobom, čiže metódou dedukcie.
To môže urobiť práve kontrolór ich hodnotenia. To znamená, že ak web označia za problematický, znamená to, že ak niekto nahliadne do náhodne vybranej vzorky článkov, mal by nájsť množstvo pochybností. Denník S, aj náš portál Hrot.info, požaduje sériu takýchto konkrétnych dôkazov. Stále neboli dodané a namiesto toho Konšpirátori.sk uverejnili iba siahodlhý text plný manipulácií.
Pri tejto príležitosti chceme vysvetliť Denníku S a aj ostatným, že Konšpirátori.sk nie sú predĺžená ruka ich editorského tímu. Našou úlohou nie je upozorňovať vydavateľov na konkrétne chyby v článkoch. My nie sme fact-checkingový projekt.
Nikto od projektu Konšpirátori.sk úlohu predĺženej ruky editorského tímu neočakáva. Ak ale považujú akýkoľvek web za pochybný, nemôže byť žiadny problém to demonštrovať na konkrétnych prípadoch, aby si o závažnostiach pochybení mohol urobiť každý vlastný úsudok.
Tu to ale vyzerá, že vznikol záver bez akýchkoľvek relevantných premís, čo je v rozpore s kritickým myslením, logikou a racionalitou.
Dôvodom zaradenia teda nemusí byť len samotný obsah, ale aj to, v akom kontexte sa objavuje, a či sa daný web nesnaží manipulovať čitateľa aj inak.
V prípade Denníka S to môže byť napríklad parazitovanie na značke Denníka N, s ktorým si ho veľa ľudí mýli. Keby sa chcel Denník S tváriť, že s Denníkom N nič nemá a celé je to len náhoda, potom si musí dávať pozor na to, čo jeho zástupcovia rozprávajú verejne. Jeho šéfredaktor Peter Števkov totiž v rozhovore pre Trend priznal, že od začiatku išlo o recesiu na margo Denníka N.
Ak šéfredaktor Denníka S povedal, že názov bol spočiatku recesiou na Denník N, skôr to svedčí o tom, že sa chcú voči Denníku N vymedziť, než s ním byť spájaní.
V čom presne má spočívať „parazitovanie na značke“ zo strany Denníka S? Sú nejaké dôkazy o tom, že by si ich čitatelia mýlili s Denníkom N? Asi sotva, keďže sa líšia vo vizuále, logu, autoroch, hodnotovom zameraní atď.
Spomeňme si tiež na prvé kolo posledných prezidentských volieb. Denník SME v deň volieb – v čase moratória – zverejnil na svojej titulnej strane napodobeninu volebného lístka so zoznamom kandidátov. Avšak tých, ktorí z volieb odstúpili, vypustil, a tým sa poprehadzovali čísla jednotlivých kandidátov oproti reálne použitým vytlačeným volebným lístkom. Béla Bugár a Zuzana Čaputová tým dotknutí neboli. Maroš Šefčovič, Štefan Harabin, Eduard Chmelár a ostatní áno.
Niektorí dotknutí sa ozvali a skritizovali to. Aká bola reakcia ľudí v diskusii? Výsmech. A na sociálnych sieťach vznikali protiotázky, či majú snáď takých hlúpych voličov, ktorí si nevedia prečítať zoznam mien a zahlasovať podľa toho.
A tu nám zrazu idú Konšpirátori.sk podsúvať, že čitatelia Denníka N by ho mohli mať problém odlíšiť od webu Denníka S? Naozaj ich chcú takto degradovať?
Recesia na margo Denníka N a parazitovanie na značke sú dve výrazne odlišné veci. Aj z toho dôvodu, že parazitovanie na značke sa v rámci podnikania považuje za nekalú súťaž. V článku Konšpirátori.sk preukázali manipulatívne preklasifikovanie recesie na parazitovanie, čím si postavili slameného panáka.
Parazitovanie na značke Denníka N je aj dôvod, prečo Facebook zrušil stránku Denníka S na svojej sociálnej sieti. Denník N podáva na Denník S žalobu a ochranu svojich práv bude riešiť súdnou cestou. Denník S sa v prípade nášho projektu oháňa právnymi dohrami, mal by však najprv počkať na ukončenie sporu s Denníkom N.
Nevieme, na čom stojí žaloba Denníka N, ani ako o nej rozhodne prípadný súd. To však nevytvára žiadny dôvod na to, aby Denník S čakal s obhajobou svojich práv pred Konšpirátormi.sk. A už vôbec to neznižuje povinnosť Konšpirátorov.sk podložiť svoje dehonestujúce nálepky argumentmi.
Treba si teda uvedomiť, že manipulovanie a dezinformovanie neprebieha iba publikovaním hoaxov či krútením faktov, ale napríklad aj snahou čitateľa zmiasť tým, že ide o iné, väčšie médium.
Toto je už podsúvanie zlého úmyslu, čo je, paradoxne, častým prejavom konšpiračného myslenia.
Predstavte si, že by Zem a vek zrazu začal písať po anglicky a premenoval by sa na Washington Host. Asi by to nebolo fér a mnohých čitateľov denníka Washington Post by to poplietlo.
Špekulácia podsúvajúca predpoklad, že čitatelia Washington Post by neboli schopní odlíšiť obsah Zem a vek od obsahu Washington Post.
Ide aj o mylnú analógiu, lebo Denník N a Denník S stoja z väčšej časti na generickom označení v podobe všeobecného podstatného mena denník, čo je náležité označenie oboch médií, keďže publikujú dosť obsahu na dennej báze. To, čo majú unikátne, je nasledujúce písmeno N a S. Ak dáme preč charakter média, že ide o denník, tak tieto dva subjekty sa svojím názvom líšia na 100 %.
Okrem toho majú odlišné logo, odlišné farby, odlišné weby s odlišnou štruktúrou obsahu a, samozrejme, úplne odlišné ideové rámcovanie.
O parazitovaní na mene by sme mohli skôr uvažovať, keby sme tu napr. mali Denník I (veľké i) a parazitujúci projekt Denník l (malé písmeno L), čo pri mnohých typoch písma je takmer na nerozoznanie. Alebo by popri Denníku N vznikol Denník M a logom, farbami i štruktúrou by kopíroval originál.
Ďalším pomerne dôležitým kritériom je aj pozadie autorov webu. Šéfredaktorom Denníka S je Peter Števkov, predtým pôsobiaci v Parlamentných listoch a šéfeditorom Tomáš Dugovič, ktorý prispieval aj do konšpiračného mesačníka Zem a vek. Tváriť sa, že nemám nič spoločné s dezinfo scénou, keď som predtým pomáhal dnes už odsúdenému antisemitovi Rostasovi “zatĺkať klin Židov medzi Slovanmi”, sa nedá zľahčovať tým, že išlo len o nejakú študentskú brigádu, aj keď sa to páni z Denníka S snažia takto bagatelizovať.
V danom odseku vieme identifikovať hneď niekoľko hrubých a účelových manipulácií:
- To, kde a ako autori webov písali v minulosti, nie je v žiadnom z piatich kritérií, podľa ktorých projekty komisia hodnotí. Prečo si tu toto „pomerne dôležité kritérium“ zrazu za pochodu Konšpirátori.sk formulujú?
- To, že autori v minulosti písali aj pre iné médiá s horšou kvalitou či reputáciou, neznamená, že šírili konšpirácie. A aj spomínaný článok predsa písal Rostas a nie Dugovič.
- Ak niekto pracuje v určitom médiu, neznamená to, že súhlasí so všetkým, čo v ňom bolo, je a bude napísané a povedané a cez takéto osoby nemožno prenášať reputáciu jedného projektu na iný.
- Úplne sa tu ignoruje, že ľudia sa vyvíjajú, aj svetonázorovo, aj kvalitou práce. Úplne sa tu opomína skutočnosť, že kvalita práce je spravidla rokmi vďaka skúsenostiam, vzdelaniu a zvyšovaniu rozhľadu výrazne vyššia. To platí pri amatérskom, ale aj profesionálnom písaní. Ak by sme napr. našli u dvoch novinárov napr. z denníka SME nejaké pochybné tvrdenia v starých článkoch, ktoré ani nevyšli na SME, je to snáď nejaký dôvod na to, že SME začneme považovať za konšpiračné médium a spustíme proti nemu obchodnú vojnu?
- Tibor Eliot Rostas bol síce odsúdený, ale rozsudok ešte nie je právoplatný, teda v rámci prezumpcie neviny sa na neho stále pozerá ako na nevinného.
Toto všetko môžu byť relevantné dôvody, pre ktoré členovia komisie hlasovali tak, ako hlasovali.
Ako sme si práve ukázali, nič z toho nemôže byť relevantným dôvodom, kvôli ktorým členovia komisie hlasovali tak, ako hlasovali. A celé je to argumentačné pochybenie v podobe útoku ad hominem.
Ak je priemerná známka vyššia ako 6, dostane sa na zoznam problematických webov. Na týchto weboch firmám neodporúčame inzerovať, pretože to podľa nás predstavuje reputačné riziko. Viacerí z nás pracujú v komunikácii a marketingu a toto sú veci, ktoré firmy intenzívne riešia. Len máloktorý zodpovedný inzerent chce vidieť svoju značku vedľa článku, ktorý napr. popiera holokaust.
Popierať holokaust je trestný čin, takže také články u nás veľmi nevychádzajú. Ide o manipulatívny príklad v podobe extrémneho príkladu. Dá sa totiž predpokladať, že iba úplné minimum obsahu niektorých webov na ich zozname „konšpirátorov“ by mohli byť nejakým trestným činom.
Ak je skóre medzi 4 až 6, putuje do tzv. šedej zóny. V nej sú weby, ktoré nepredstavujú významné reputačné riziko pre inzerentov, avšak komisia ich činnosti venuje zvýšenú pozornosť.
Čiže na jednej strane tu vidíme tvrdenia, že komisia nemá čas a rieši veci iba na popud a zrazu tu má čas aktívne venovať zvýšenú pozornosť webom, ktoré publikujú obrovské kvantum článkov na dennej báze? Kde tu je konzistentnosť?
A ak predstavujú nevýznamné reputačné riziko, tak stále poriadne nevieme v čom. Aké sú kritéria pre „šedú zónu“ okrem dubiózneho známkovania?
Skóre pod 4 spadá do stránok s overeným obsahom alebo tzv. bezpečnej zóny. Tu nájdete weby, ktoré boli hodnotené, ale neboli vyhodnotené ako problematické.
Na zozname tzv. bezpečnej zóny sa nachádza aj portál Aktuality.sk. Ich článok v prospech konšpiračnej teórie Chemtrails je u nich prítomný od roku 2011 – je dohľadateľný cez Google na výraz chemtrails, takže za tie roky si ho muselo prečítať obrovské množstvo ľudí.
Tak vážny prehrešok je na Aktualitách pomerne ojedinelý. Ak by sa taký článok však vyskytol na Denníku S či Hrot.info, mohli by sme predpokladať, že by bol používaný ako argument opakovane a viac na označenie nás za pomätených konšpirátorov by ani nepotrebovali.
Na webe Diva, ktorý je subdoménou Aktuality.sk je publikovaný článok z roku 2011 s názvom „Očkovanie je obrovský podvod a na HIV existuje liek, tvrdí popredný ex-farmaceut“ a obsah sa nesie presne v tom duchu.
Môžeme kvôli týmto dvom textom tvrdiť, že medzi Aktualitami a Zem a vek je dosť tenká čiara? (Nepopierame pritom, že Zem a vek vo svojich článkoch často manipuluje rôznym spôsobom.)
Ak by si dovolil niekto na základe týchto textov napádať napr. tvorbu či reputáciu Jána Kuciaka, ktorý písal práve pre Aktuality.sk, zrejme by to označili minimálne za zvrátené.
Naše kritériá sú jasné, ale nie sú rigidné ani binárne a nikto ich týmto spôsobom ani nastaviť nedokáže.
Samozrejme, že pravidlá a proces hodnotenia sa dajú nastaviť oveľa jednoznačnejšie a serióznejšie, čomu sa plánujeme venovať v inom článku.
Nič okrem rešpektovania zákonov a dobrých mravov nebráni komukoľvek vytvárať vlastné rebríčky kvality v akejkoľvek sfére ľudského snaženia.
Už treba iba vysvetliť, ako je v súlade s dobrými mravmi označiť web za konšpiračný, ak na ňom žiadna konšpirácia nebola vydokladovaná.
Na náš web za štyri roky zavítalo viac ako 250 000 návštevníkov a náš zoznam používa vyše 10 000 slovenských a českých inzerentov. Považujeme to za signál našej opodstatnenosti a dôkaz toho, že to asi nerobíme úplne zle.
Ak daný zoznam používa vyše 10 000 slovenských a českých inzerentov, je to akurát signál toho, aké obrovské škody dokáže projekt Konšpirátori.sk spôsobiť, ak na zoznam zaradí aj weby, ktoré príslušné kritériá nespĺňajú.
Pri akomkoľvek číselnom hodnotení vznikajú hraničné situácie. A práve Denník S je toho dobrým príkladom. (..) Na zoznam sa teda dostal veľmi tesne a skončil takmer na jeho úplnom konci. Z hľadiska problematickosti teda nikdy nebol najstrašnejším prípadom na slovenskom internete.
Podstatné je ale predsa to, že sa bez odôvodnenia ocitol na zozname, ktorý vyše 10 000 inzerentov využíva, aby sa u nich nezobrazovala reklama.
Ak Denníku S za niečo dlžíme ospravedlnenie, tak je to za to, že ich mail sa stratil v došlej pošte (na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. nám chodí mesačne vyše 100 mailov) a reagovali sme na neho až po týždni. Denník S však už medzičasom rozbehol poľovačku na jednotlivých členov komisie, konkrétne na Juraja Smatanu a Tomáša Zálešáka, a pýtal sa na ich individuálne hodnotenia.
Ak niekto iného neprávom a bez upovedomenia zaradí na zoznam „konšpirátorov“, následkom čoho môže mať poškodený pokles príjmov a zároveň tvorca zoznamu nereaguje na otázky, je celkom prirodzená snaha kontaktovať ďalšie osoby, ktoré sú s daným činom explicitne spojené, aby došlo k prípadnej náprave. Podľa Konšpirátorov.sk je takáto reakcia poľovačkou. Ako by potom označili konanie, keby sa poškodení rovno bránili trestnými oznámeniami a žalobami?
Zmätený Baránek a kampaň proti nám
Napriek tomu, že proces prehodnotenia Denníka S sa už rozbehol a Denník S o tom vedel z našej mailovej komunikácie, jeho redaktori rozbehli pásmo žlčovitých článkov na našu adresu.
Išlo v prvom rade o poukazovanie na to, že na to zaradenie neexistuje dôvod. To, že sa rozbehol proces prehodnocovania, predsa negarantuje žiaden výsledok v ich prospech. A ku škode a krivde došlo predovšetkým tým, že sa ocitli na zozname konšpirátorov.
Aj napriek tomu, že sa cítili právom ukrivdení, označovať ich reakcie za „žlčovité“ považujem za manipulatívne zveličovanie. Tie články si môže každý prečítať a posúdiť tu, tu a tu.
Ich domnelým vrcholom bol takmer monty-pythonovský rozhovor s majiteľom prieskumnej agentúry Polis Jánom Baránkom, v ktorom si protirečil na toľkých miestach, že aj priemerne zdatnému redaktorovi by napadlo oponovať. V čom všetkom si Baránek protirečil, zavádzal alebo len úprimne nerozumel svetu okolo neho, podrobne rozobral člen našej komisie Pavol Hardoš v statuse.
Keď označujete iných bez dôkazu za konšpirátorov a vťahujete ich tak do obchodnej vojny na poli masmédií, dá sa chápať, že niektorí ľudia budú pobúrení a v reakcii budú expresívni. A o tom, kto si tu viac protirečí a v ako zásadných veciach, si môžu urobiť čitatelia úsudok, keď si prečítajú všetky vzájomné reakcie a kriticky ich zhodnotia.
Ale podobne ako pokazené hodiny, aj pán Baránek občas povie pravdu.
Je prirovnávať vyjadrenia politického analytika Baránka k pokazeným hodinám, ktoré idú iba dvakrát denne presne, primerané pre subjekt, ktorý sa stavia do pozície experta na posudzovanie kvality informácií?
Transparentne ukazujeme našich členov a zoznam webov zostavujeme podľa jasných kritérií a postupov.
Minimálne prípady webov Denník S a Hrot.info ukazujú, že daný zoznam webov nie je zostavovaný podľa jasných kritérií a postupov.
Je na každom návštevníkovi nášho webu, aby sa sám rozhodol, či názorom našej “hŕstky” verí, alebo nie. Pokojne nás môže naďalej ignorovať.
Ak sa niekto pasuje do pozície profesionálov na posudzovanie kvality informácií a zároveň tvrdí, že je limitovaný časom a kapacitami, ako potom môže bežný návštevník odhaliť, že v zozname vyše 170 webov sa vyskytuje zopár prípadov, ktoré sú tam vyslovene neopodstatnene? Tu sa práve ukazuje, že prílišná moc v podobe veľkého zásahu publika nie je sprevádzaná zodpovednosťou, ale zneužívaním.
Tu sa zneužíva morálny kapitál, ktorý Konšpirátori.sk získali mediálnym pokrytím a bojom aj proti naozajstným dezinformáciám a hoaxom, na boj proti názorovým oponentom.
Po prehodnotení komisiou dostal Denník S priemernú známku 5,6, čím vypadol zo zoznamu problematických webov a skončil v tzv. šedej zóne. Členovia a členky komisie sa teda priklonili k nižšiemu hodnoteniu napriek tomu, že už boli pod paľbou často neopodstatnenej kritiky zo strany Denníka S.
Už iba uviesť, pod akou neopodstatnenou kritikou boli členovia a členky komisie a ako sa tá „paľba“ prejavovala. Nešlo náhodou len o snahu Denníka S získať viac informácií o tom, prečo bol neprávom zaradený na zoznam konšpirátorov, čo ho mohlo reputačne aj finančne poškodiť?
Celý náš projekt stojí na ústavou garantovanej slobode slova. Tak ako má Denník S (alebo hocikto iný) právo písať, čo chce (pokiaľ neporušuje zákon), my máme právo poukazovať na to, že to čo píšu podľa nás nie je OK. Môže sa nám to navzájom nepáčiť, ale o tom je sloboda slova a pluralita názorov.
Podstata problému smerovania projektu Konšpirátori.sk nie je v slobode slova.
Cieľom i dôsledkom tohto zoznamu je, aby sa webom na zozname zhoršili príjmy z reklamy. Cieľom je ich poškodiť ekonomicky i reputačne. Je alibizmom schovávať to za slobodu vyjadrovania svojho názoru.
Takže podstata kritiky spočíva v tom, že ide o potenciálne nekalú súťaž a obchodnú vojnu jedného tábora médií voči iným. Vzhľadom na viacerých členov komisie projektu je tu evidentný konflikt záujmov.
Je však omylom domnievať sa, že by právo na slobodu slova znamenalo aj právo na všeobecný rešpekt alebo právo byť považovaný za dôveryhodného.
Toto zrejme nikto z dotknutých strán predsa netvrdí. Ide o slameného panáka.
Každý hovorí, že má právo na svoj názor – tak prečo by sme ho práve my mať nemali?
Lebo projekt Konšpirátori.sk nie je iba o názore. Ak sa na zozname ocitne niekto, kto tam nepatrí, má to znaky trestného činu ohovárania a možno aj trestného činu poškodzovania cudzích práv.
Prečo si Konpširátori.sk nestoja za svojím pôvodným hodnotením Denníka S? Naozaj sa medzi jednotlivými hodnoteniami ich práca tak zásadne zmenila, že dostali citeľne nižšiu známku? Nemôže to byť náhodou dôkazom silne povrchného hodnotenia webov vo veľkých dávkach členmi komisie, ktoré jednoducho nemožno označiť ako odborné a zdôvodnené? Nedošlo k prehodnoteniu iba preto, lebo v prípade právneho sporu by Konšpirátori.sk boli v zlej pozícii?
Je naším odborným, kolektívnym názorom, že niektoré weby nie sú dôveryhodné z dôvodov ich profesionality a práce s faktami. Ľudia, ktorých náš názor vyslovene škrie len priznávajú, že náš názor má opodstatnenú váhu.
Ak niekto neprofesionálne narába s faktami, je to veľmi ľahko dokázateľné. Ak to Konšpirátori.sk dokázať nevedia, je to dôvod na to, aby to ľudí škrelo. A ak to dokázať nevedia, tým mlčky priznávajú, že ich názor asi nestojí na faktoch, čiže patrí do postfaktualistického sveta.
Spôsob, akým Denník S celú “kauzu” svojho zaradenia a vyradenia z nášho zoznamu prezentuje, ukazuje len to, že aj keď možno nešíri hrubozrnné hoaxy, od poctivej žurnalistiky má tiež dosť ďaleko. Ale o jej posudzovaní náš projekt nie je, a preto Denník S naďalej ostáva iba v šedej zóne.
„[M]ožno nešíri hrubozrné hoaxy“? Tak šíri alebo nešíri? Šíri aspoň nehrubozrné hoaxy? Aký je medzi nimi rozdiel? Nesúvisí poctivá žurnalistika aj s profesionálnym narábaním s faktami? Projekt Konšpirátori.sk nie je o posudzovaní poctivej žurnalistiky? Poznajú Konšpirátori.sk vôbec obsah piateho bodu svojich kritérií hodnotenia? Ten je predsa dosť explicitne o zásadách poctivej žurnalistiky.
Posledná vec, s ktorou Denník S šermuje je akási právna dohra celej veci. Veľmi by nás zaujímalo, čo vzíde z ich údajných porád s právnikmi. Budú nás žalovať za to, že Denník S nie je na zozname? Žijeme síce v zaujímavej krajine, ale nevieme si predstaviť súd, ktorý by také niečo začal seriózne prejednávať.
Stačí si pozrieť skutkovú podstatu trestného činu ohovárania, skutkové podstaty rôznych typov nekalých súťaží a je hneď jasné, o aké protiprávne konania by tu mohlo ísť.
Toto sú nateraz posledné slová ku “kauze” Denníka S, ktorý má ďalej plné právo písať si, čo uzná za vhodné. Budeme len radi, keď toto právo konečne prizná aj nám.
Denník S im toto právo mohol asi sotva niekedy nepriznať.
Ďalej sa Denníkom S zaoberať nemienime – jedine v prípade opätovného prehodnotenia ich obsahu odbornou komisiu.
V predmetnom článku sa vyššie zároveň uvádza, že v „šedej zóne“ sú:
„weby, ktoré nepredstavujú významné reputačné riziko pre inzerentov, avšak komisia ich činnosti venuje zvýšenú pozornosť.“
Tak nebudú sa nimi zaoberať alebo im budú venovať zvýšenú pozornosť? Nie je jasné, ktoré vyjadrenie platí, ale je jasné, že si tieto dve tvrdenia odporujú.
Máme štyri roky a to je aj čas bilancovať. Uvedomujeme si, že akékoľvek skórovanie a radenie webov je vo svojej podstate presné iba do istej miery a v hraničných situáciách má svoje úskalia. Každý, kto niekedy musel redukovať komplexný fenomén do číselnej podoby, či už ústnu odpoveď žiaka, alebo mieru nedôveryhodnosti webu, chápe, že sú hraničné situácie, kde nejestvuje jednoznačne správne/nesprávne hodnotenie. Taktiež komisia je vo svojom hodnotení rôznorodá, vychádza z rôznych skúseností a domén poznania a priemer je vždy len priemerom. Niekde však čiaru nakresliť musíte.
Tvoriť zoznam konšpirátorov, mať 5 kritérií na pochybné weby a zaraďovať tam weby, na ktorom žiadne konšpirácie nie sú zaznamenané a ktoré žiadne z tých piatich kritérií nespĺňajú, je veľmi zvláštnym prípadom „hraničnej situácie“ či „kreslenia čiary“.
V žiadnom prípade netvrdíme, že náš projekt je bezchybný a ľudia za ním majú patent na rozum. Sami hodnotitelia sa môžu rozhodnúť, že niektorý web nebudú známkovať, pokiaľ sa necítia kompetentní ho posudzovať. Napokon každý rebríček je len taký dobrý, aké sú zvolené kritéria a ľudia, ktorí ich uplatňujú. Celý čas však apelujeme aj na zdravý úsudok každého z vás. My ponúkame len pomôcku, prvotný nástroj pre “poznávaciu ostražitosť” v online priestore.
Odporúčať inzerentom, aby chránili svoju reputáciu pred konšpirátormi tým, že ekonomicky poškodia aj nekonšpirátorov, nie je pomôcka pre „poznávaciu ostražitosť“, ale jednak prejav fake news a zároveň môže ísť o protiprávne konanie v podobe nekalej súťaže či dokonca trestných činov ohovárania a poškodzovania cudzích práv.
Sme si vedomí našich rezerv a nedostatkov, ale nenašli sme zatiaľ lepší systém, ktorý by nám dovoľoval hodnotiť weby z hľadiska rizika pre reputáciu inzerentov efektívnejšie. Keby sme mali veľa ľudí a veľa peňazí, robili by sme to možno inak. Radi by sme ku každému z webov na zozname dávali podrobné stanoviská, ale:
1. nevieme, či by to pomohlo a nespustilo by to len nekonečné výmeny s konšpirátormi a,
Ako sa dajú spúšťať „nekonečné výmeny s konšpirátormi“? Konšpiračné teórie sú sporné z povahy veci. Bremeno dôkazu leží na konšpirátoroch. Okrem toho je mnoho konšpiračných teórií schematických, často sa opakujúcich a je dostatok zdrojov, ktoré ich dôsledne vyvracajú. Stačí na ne iba odkázať.
Pokiaľ by Konšpirátori.sk chceli zostavovať zoznam webov s častými a silnými manipuláciami a uviedli by jasné argumenty, tak by nemuseli do týchto „nekonečných výmen“ vstupovať, pretože zaradenie webov by už bolo dostatočne odôvodnené.
2. nemôžeme to žiadať od komisie, ktorá to robí zadarmo vo svojom voľnom čase. (Ak je medzi čitateľmi tohto blogu dobrovoľník, ktorý je ochotný spracovať nepriestrelné posudky pre 177 webov na našom zozname, nech sa prihlási.)
Pripúšťame, že situácia okolo Denníka S môže byť pre externého pozorovateľa neprehľadná, ale chceme všetkých ubezpečiť, že si uvedomujeme našu spoločenskú zodpovednosť a každým jedným nahláseným webom sa svedomito zaoberáme.
Najprv sa v tomto článku prezentujú ako profesionáli, neskôr tvrdia, že od komisie, ktorá robí zadarmo, nemožno predsa požadovať dodržiavanie základných štandardov profesionality a vzápätí ubezpečujú, že sa prípadom každého webu zaoberajú svedomito.
Zaujímavé, koľko zvratov sa v jednom článku nachádza.
Vydokladovanie prehreškov, na základe ktorých vzniká hanlivá nálepka, je úplným základom čo len náznaku profesionality. Akékoľvek čo i len trochu profesionálne hodnotenie sa predsa musí zakladať na evidencii dôkazov, z ktorých následne hodnotiaci záver vzniká. V opačnom prípade ide buď o dojmológiu alebo úplnú svojvôľu.
Máme opravné prostriedky, ktoré zafungovali aj v prípade Denníka S. Preto nevidíme žiadny dôvod na ospravedlnenie či ľútosť. Požaduje niekto ospravedlnenie či ľútosť od recenzenta filmov? Má sa Google ospravedlniť za to, že vašej obľúbenej krčme dali ľudia iba 3 hviezdičky?
Konšpirátori sa neprezentujú ako subjektívny názor na niečo takmer neobjektivizovateľné. Prezentujú sa ako zoznam webov so sporným obsahom, ktorý vzniká na základe „odborného posúdenia webov podľa jasne stanovených kritérií“ od „nezávislej a odbornej komisie“ a „platforma, ktorá sprostredkúva názory odborníkov z rôznych oblastí“.
Vyhlásiť o nejakom médiu, že je konšpiračné, je podobné, ako keby niekto o súkromnej nemocnici povedal, že nedodržiava hygienické štandardy alebo o nejakom autoservise, že mechanici nedoťahujú vždy správne všetky skrutky.
Takéto vyhlásenia môžu veľmi uškodiť, až pôsobiť devastačne. O to viac, o čo väčšia autorita ich robí a s o čo väčším zásahom publika.
V prípade, že sú dané vyjadrenia pravdivé, môžu byť pre prípadných čitateľov, pacientov či klientov užitočné pre manažovanie vlastného rizika. Ak sú nepravdivé, sú obrovskou krivdou a vážnym zásahom do cudzích práv a právom chránených záujmov.
Pričom bremeno dôkazu je vždy na strane toho, kto obviňuje z niečoho zlého. Konšpirátori.sk odmietajú toto bremeno dôkazu nielen uniesť, ale čo i len niesť. Ak však iné weby nedokladajú svoje tvrdenia, riskujú, že budú, paradoxne, projektom Konšpirátori.sk zaradené na zoznam konšpirátorov.
Recenzie filmov sú vecou subjektívneho vkusu. Hodnotitelia krčiem na Googli sa nestavajú do pozície odborných autorít. Konšpirátori.sk však svojich hodnotiteľov prezentujú ako nezávislých odborníkov. Navyše Google iba vytvára technický priestor pre takéto hodnotenia používateľov a nemôže byť nijako spájaný s ich obsahom a nezastrešuje ich svojou značkou.
Všetko sú to manipulácie v podobe mylných analógií.
Celkové zhodnotenie a širší obraz
Čo je teda vlastne projekt Konšpirátori.sk? Odborným hodnotením nezávislej komisie o dôveryhodnosti webov, subjektívnym názorom na úrovni filmovej recenzie či hodnotenia krčmy na Googli alebo hodnotením akejsi „reputácie“ webov? V tomto článku na blogu Konšpirátori.sk argumentujú ad hoc všetkými spôsobmi.
Z 11-stranovej reakcie, ktorá chcela vysvetliť „[drobnú kontroverziu], ktorú sa snaží rozdúchavať Denník S,“ sme sa nedozvedeli žiadny relevantný dôvod ich zaradenia ani na zoznam konšpirátorov ani na zoznam „šedej zóny“. Uviedli však množstvo účelových ad hoc manipulácií, ktoré sme sa snažili v tomto článku demaskovať.
Konšpirátori.sk svoju reakciu štylizujú do podoby, ako by boli obeťou „poľovania“ a upierania práv zo strany Denníka S. Ukázali sme si, že skôr opak je pravdou.
Dozvedeli sme sa, že členovia komisie zrejme posielajú len známku a žiadne podstatné vyjadrenie či dôkazy.
Ak dajú piati členovia komisie známku 3 (teda web považujú za hodnoverný) a dvaja zaujato známku 10 (teda považujú web za veľmi nehodnoverný), web získa skóre 5 a putuje do „šedej zóny“, v rozpore s názorom väčšiny hodnotiacich.
Ak dajú piati členovia známku 4 a traja známku 10, web získa skóre 6,25 a putuje na zoznam konšpirátorov s blokovaním časti príjmu z reklamy, hoci väčšina hodnotiacich ho vnímala na hrane hodnoverného a „šedej zóny“.
Keďže, ako sme uviedli, viacerí členovia sú v evidentnom konflikte záujmov, táto metóda je riziková na zneužitie a vážne skreslenia.
Na čom teda toto hodnotenie stojí? Konšpirátori.sk nám ozrejmujú, že iba na autorite ich komisie. Argument autority je však učebnicovou ukážkou logickej falácie a pri takej vážnej veci je až šokujúce, že je aj „argumentom“ jediným.
Na pozadí celého projektu pritom možno vidieť obchodnú vojnu alebo, v tom lepšom prípade, jasné konanie v konflikte záujmov.
Podľa OR SR je vydavateľ SME Petit Press, a. s. 71 % majiteľom firmy NetSuccess, s. r. o., ktorá pôvodne stála pri zrode celej iniciatívy. Po žalobe zo strany Hlavných správ stránku Konšpirátori.sk oficiálne prevzalo do prevádzky občianske združenie, čím sa toto prepojenie o niečo málo prekrylo, hoci personálna kontinuita ostala zachovaná.
To, že „konšpiračné weby“ sú ukrátené o príjmy z inzercie, môže v hraničných prípadoch pre nich pôsobiť likvidačne voči ich mediálnej konkurencii. Naopak, priestor pre reklamu sa vďaka takémuto bojkotu inzerčných miest stáva drahším, keďže si rozdeľuje viac reklamy na menší počet. Čiže weby mimo zoznamu môžu zarobiť viac.
O to dôležitejší by mal byť tlak na transparentnosť celého procesu a zostavenie primeranej, kvalitnej a transparentnej metodiky posudzovania s verejne prístupnými podkladmi pre celkové hodnotenie.
Ešte vážnejšia vec ako predpoklad, že tu ide o obchodnú vojnu, je skutočnosť, že takéto a podobné dehonestujúce zoznamy pôsobia pre tvorcov týchto webov často vylučujúco. Dotazované autority v rôznych kauzách či témach sa často rozhodnú neodpovedať na otázky, aby nelegitimizovali pochybné projekty.
Naša redakcia má s rôznym konaním takéhoto druhu už skúsenosti. A o podobných skúsenostiach píše aj podobne dotknutý Denník S.
Keďže väčšina médií je nejakým spôsobom ideovo vyhranená, k verejným aktérom, s ktorými nejaké médium sympatizuje, nemusí pri ich kontrole postupovať dostatočne svedomito. Na to je práve kľúčová pluralita médií.
Vylúčenie či ignorácia časti médií môže spôsobiť, že časť verejných aktérov bude pod menšou mediálnou, resp. verejnou kontrolou.
Tým je ohrozená ochrana slobôd a demokracie či všeobecný verejný záujem.
(13. 5. 2020 zmenená analógia zubára či gynekológa s AIDS na nemocnicu a autoservis)