Antidezinformačný portál „debunkoval“ náš článok, sám však argumentuje aj nepravdivými tvrdeniami

Portál Digital Infospace Security Initiative údajne „debunkoval“ jeden z našich článkov. Nepoukázal však na žiadne nepravdivé tvrdenia v ňom. Iný názor označil za „lživý až dezinformačný“. V samotnom odôvodnení „debunkingu“ sa navyše nachádzajú aj fakticky nepravdivé tvrdenia.

Náš článok

V predmetnom článku som písal o tom, že v novej klasifikácii chorôb podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) došlo k zmene definície niektorých porúch vrátane pedofílie. Predtým bol pedofilom každý, kto mal sexuálnu preferenciu pre deti. Podľa novej definície WHO však bude pedofilom len ten, kto v tomto smere konal alebo je svojimi nutkaniami, fantáziami či túžbami značne znepokojený.

V praxi tak nastáva absurdná situácia, že človek, ktorý je sexuálne priťahovaný deťmi a považuje to za správne, je z pohľadu WHO zdravý (ak v tomto smere nekoná), zatiaľ čo keby to považoval za nesprávne a vyčítal si to, je už chorý. Poukázal som tiež na to, že takáto zmena definície je odborne sporná, vytvára priestor pre normalizáciu pedofílie, a preto je spoločenský nebezpečná.

Reakcia DISI

Digital Infospace Security Initiative je antidezinformačnou iniciatívou, ktorá je spoločným projektom Inštitútu strategických politík (STRATPOL), Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku a portálu Infosecurity.sk (bližšie sme o nich písali napr. tu alebo tu).

Náš článok sa vyskytol v sekcii debunks portálu DISI. Úvodný obrázok nášho článku je tam prečiarknutý červeným krížom, čo vyvoláva dojem, že náš článok je falošnou správou, ktorá bola vyvrátená, hoci to DISI priamo neuvádza.

Nasleduje analýza autora Tomáša Horehája, ktorá hodnotí náš článok. Článku však nie je vytknutá žiadna faktická chyba, ani to, že by v ňom bol uvedený nelogický záver. Budem reagovať na jednotlivé argumenty uvedené v analýze.

Debunkovanie „debunkingu“

Projekt Konšpirátori.sk, ktorý monitoruje slovenskú informačnú sféru a upozorňuje na stránky s “neserióznym, klamlivým, podvodným, konšpiračným alebo propagandistickým obsahom“, ohodnotil portál hrot.info číslom 6.6 z 10, teda ako skôr problematický a nespoľahlivý zdroj.

Tento argument je absurdný, keďže portál Konšpirátori.sk neuviedol žiadny argument, prečo nás na svoj zoznam zaradili.

Naopak, my sme na ich stránkach našli nepravdivé informácie, upozornili ich na to, no Konšpirátori nám neodpovedali ani chyby neopravili. Navyše, portál Konšpirátori.sk na svojom zozname uviedol aj iné seriózne stránky, pričom ani ich zaradenie na zoznam nijako neodôvodnil.

Autor následne čitateľovi podsúva subjektívne myšlienky, keď píše, že “inak povedané, ak má dospelý človek fantázie, túžby a nutkania sexuálneho charakteru smerom k deťom, podľa ICD-11 ešte nejde o poruchu pedofílie.” Je potrebné si uvedomiť, že ICD-10, ani ICD-11 nie sú jedinými diagnostickými nástrojmi slúžiacimi na diagnostikovanie pedofílie, ako poruchy v sexualite.

Nejde o žiadnu subjektívnu myšlienku, ale tvrdenie logicky vyplývajúce z definície ICD. Taktiež nikde v článku netvrdím, že ICD je jediným nástrojom na diagnostikovanie pedofiílie.

Podľa Diagnostického a štatistického manuálu Duševných Porúch (ďalej len “DSM-5”) špecifickými diagnostickými kritériami pedofílie: prítomnosť sexuálnych fantázií, túžob alebo nutkaní, ktoré v sebe zahŕňajú sexuálnu aktivitu s pred pubertálnym dieťaťom po dobu viac ako 6 mesiacov alebo ak trpiaci konal na základe týchto nutkaní alebo trpí značným znepokojením z nich.

Článok, na ktorý sa autor odvoláva, však uvádza niečo iné. Na s. 406 sa jasne uvádza, že ani podľa DSM-5 „prežívanie pravidelnej sexuálnej príťažlivosti voči deťom samo o sebe nie je dôkazom poruchy, pokiaľ táto príťažlivosť zároveň nespôsobuje znepokojenie alebo iné závažné ťažkosti“.

Autor informácie tvrdí, že novou klasifikáciou v ICD-11 došlo k radikálnej zmene diagnostických kritérií poruchy pedofílie. Smerodajným má byť vraj aktívne konanie dospelého človeka na základe týchto túžob a nutkaní. Nejde o úplne pravdivú informáciu, keďže ani diagnostické kritériá ICD-11, ani DSM-5 nevyžadujú, aby človek bol sexuálne aktívny voči konkrétnemu pred pubertálnemu dieťaťu.

V článku vôbec netvrdím, že človek na to, aby bol diagnostikovaný ako pedofil, musí byť sexuálne aktívny voči konkrétnemu predpubertálnemu dieťaťu.

Doslova píšem: „O pedofilnú poruchu by šlo až vtedy, keby podľa týchto nutkaní aj konal (...) prípadne vtedy, ak by mu tieto fantázie či nutkania spôsobovali znepokojenie.“ Obe tieto kritériá sa nachádzajú priamo v definícii ICD.

Na diagnostikovanie postačuje aj samotná prítomnosť týchto myšlienok, túžob, či nutkaní, nie je pritom podstatné, či sa človek konania na základe nich zdržuje alebo nie.

ICD-11 jasne uvádza, že „aby bola pedofilná porucha diagnostikovaná, jedinec musel podľa týchto myšlienok, predstáv alebo nutkaní konať alebo byť nimi značne znepokojený“. V DSM-5 je to podobne, viď vyššie uvedený citát.

Ďalším protiargumentom je skutočnosť, že pokiaľ je niekto sexuálne priťahovaný deťmi, automaticky to neznamená, že tieto nutkania nedokáže kontrolovať, ako vyplýva zo štúdie Národnej kriminálnej agentúry vo Veľkej Británii. Je preto namieste uvedomiť si, že nie každý pedofil je zároveň páchateľom trestného činu sexuálneho zneužívania a nie každý páchateľ musí byť automaticky pedofilom.

Toto nie je žiadnym protiargumentom voči článku, pretože nikde nepíšem, že sa pedofili nikdy nevedia kontrolovať ani to, že každý, kto zneužíva deti, je pedofil.

Autor článku využíva niekoľko manipulačných techník. V prvom rade sa dopúšťa selekcie informácií, ktoré potvrdzujú len jeho pohľad na vec, ignorujúc pritom ostatné argumenty, ktoré hovoria v jeho neprospech – tzv. Cherry-picking.

Článok obsahuje vlastne dve tézy. Že sa zmenila definícia pedofílie podľa ICD, čo je fakt, a že to vytvára priestor pre normalizáciu či až akceptáciu pedofílie, čo logický dôsledok. Článok obsahuje tiež zhodnotenie, že je to „škandalózne až spoločensky nebezpečné“, pričom takéto zhodnotenia sú bežnou súčasťou komentárov.

Samozrejme, problematika by sa dala poňať z mnohých iných uhlov pohľadu. A nie každý musí súhlasiť s mojím zhodnotením. To je však niečo úplne iné ako cherry picking.

V závere článku sa autor zamýšľa nad etickými, morálnymi a právnymi otázkami, a označuje konanie WHO za spoločensky škodlivé, ba priam nebezpečné. Tvrdí tak, že “malými” zmenami v ICD-11 dôjde nevyhnutne k reťazovej spoločenskej reakcii s negatívnym dopadom, čím sa dopúšťa argumentu šikmou plochou.

To nikde v článku netvrdím. V závere píšem, že predefinovanie pedofílie vytvára priestor pre jej normalizáciu a časom potenciálne aj pre jej akceptáciu. To je jasný logický záver, pretože tvrdenie, že WHO nepovažuje sexuálnu príťažlivosť k deťom samú o sebe za chorobu, nepochybne dodá argument takýmto snahám.

Otázne je, samozrejme, v akej miere a v akom časovom horizonte sa budú prejavovať. V článku neuvádzam žiadnu predikciu v tomto smere.

Text je doplnený o obrázok zobrazujúci gesto malého dievčaťa, ktorým ukazuje “STOP” a je typickým príkladom clickbaitu.

Je ťažké nájsť ilustračný obrázok pre tému pedofílie, je však prirodzené, že ním zrejme bude fotografia nešťastného dieťaťa. Takéto obrázky sa pri téme pedofílie bežne vyskytujú aj v hlavnoprúdových médiách, napr. Guardian alebo Conversation.

Článok sa snaží v čitateľovi vyvolať negatívne emócie namierené proti WHO, ako aj ľuďom diagnostikovaným s niektorou z parafílnych porúch.

Ide o úplne nepodložené pripisovanie úmyslu. Cieľom článku je poukázať na kontroverznosť, nepodloženosť a potenciálnu spoločenskú nebezpečnosť predefinovania pedofílie.

Navyše, „snaha vyvolať negatívne emócie“ je úplne absurdné kritérium pre nejaký „debunking“. V podstate každá, aj oprávnená a korektná, kritika môže vyvolávať v čitateľoch negatívne emócie.

Podsúvanie v podnadpisoch

Autor „debunku“ zároveň v rámci podnadpisov podsúva veci, ktoré článok netvrdí. Podnadpisy pritom sprostredkúvajú základné odkazy a človek ich číta skôr ako samotný text v celosti, preto je dôležité, aby neboli zavádzajúce.

Jeden podnadpis znie „Pedofil ≠ “zvrhlý” človek“. Ja však nikde v článku nehodnotím pedofilov ako takých, nehovorím, že sú zvrhlí.

Práve naopak, vo facebookovom statuse, ktorým som článok uviedol, priamo píšem: „Je jasné, že ľudia si svoju sexuálnu orientáciu v drvivej väčšine prípadov nevyberajú. Nejde o to ich stigmatizovať alebo odsudzovať za niečo, čo si nevybrali.“

V inom článku tiež píšem o queer ľuďoch, kam patria aj pedofili, že „je zrejmé, že väčšina z týchto ľudí si svoj osud nevybrala a majú v mnohom ťažký život. Spoločnosť ako taká by sa ich ideálne mala snažiť skôr pochopiť, ako odsudzovať.“

Iný podnadpis znie „WHO nie je ideologickou organizáciou“, čo však v článku taktiež nikde netvrdím. Píšem, že WHO je významnou odbornou autoritou, ktorá vyjadruje aj istý spoločensko-politický konsenzus a že je ťažké oddeliť odbornú rovinu od ideologickej.

Záver

Boj proti dezinformáciám je vo svojej podstate nepochybne dobrou vecou, ak sa sústreďuje na vyvracanie nepravdivých skutočností. Ľudia si tak môžu overiť pravdivosť napr. rôznych bombastických správ, ktoré sa šíria v mailovej komunikácii alebo si ich vypočujú v krčme či práci.

Problém, na ktorý opakovane upozorňujeme, je však ten, že za „dezinformácie“ bývajú úplne bežne považované aj iné názory a to aj vtedy, ak sú solídne odargumentované. Tu spomenutý „debunk“ zo strany DISI je toho ďalším príkladom.

Zdroj obrázku: https://disi.stratpol.sk/

Našu prácu robíme vo voľnom čase a bez nároku na honorár. Peniaze však potrebujeme na chod portálu a propagáciu našich výstupov. Budeme vďační, keď nás finančne podporíte na čísle účtu:

SK06 8330 0000 0021 0169 4717

Viac o podpore