InfoSecurity a podobné dezinformačné jednostranne prozápadné projekty tu tlačia konšpirátorský naratív o tom, ako u nás Putin zasahuje a šíri ruskú propagandu vrátane slovenského Facebooku, najmä v čase volieb.
Dodnes však nevysvetlili, prečo napr. Putinovi vyhovovalo víťazstvo Zuzany Čaputovej v prezidentských voľbách, keď s tým nič neurobil. Nebola predsa verejne komunikovaná žiadna odhalená aktivita na podporu Harabina, Kotlebu či Šefčoviča a taktiež nebola komunikovaná žiadna aktivita z ruskej strany na očierňovanie Čaputovej. Ale dosť irónie.
Poďme k veci. Vďaka chybe, ktorú mal Facebook začiatkom roka, sa dalo zistiť, kto upravoval príspevky na facebookovej stránke, z čoho sa odvodzuje, kto vytvára alebo upravuje obsah danej stránky.
Victor Breiner z InfoSecurity tak teraz na webe Aktuality.sk zverejnil, kto spravuje rusofilnú facebookovú stránku Milujeme Rusko.
Stránka Milujeme Rusko zverejňuje fotky a videá ruských športovcov, umelcov, politikov, modeliek, architektúry, historické snímky z obdobia Sovietskeho zväzu, humorne ladené videá a podobne. Neraz aj politické komentáre v prospech Vladimíra Putina.
Prakticky všetky príspevky majú pozitívny a miestami aj propagandistický nádych. Často sa tam vyskytuje aj humor, ktorý je niekedy aj na úkor Rusov, keď o nich zobrazuje negatívne stereotypy (napr. ten, že Rusi sú alkoholici).
Hoaxy a „hoaxy“
Vraj na nej identifikovali aj dva hoaxy, no pri celkovom počte príspevkov (vyše 5000) to nie je nič strašné.
Prvý identifikovaný hoax pochádza z februára tohto roku, v ktorom zverejnili falošnú správu od ruskej štátnej tlačovej agentúry Sputnik. Obsahovala fotografie kresťanského kostola v Sýrii zničeného Islamským štátom s popisom, že ide o ukrajinské kostoly zničené ukrajinským delostrelectvom.
Daný príspevok sme na stránke Milujeme Rusko nenašli, tak sme sa spýtali adminov, či ho vymazali a či sa ospravedlnili. Odpovedali, že daný príspevok zmazali okamžite po uvedomení editorov, že ide o nepravdivú informáciu. Nepravdivé informácie vraj na stránke mať nemienia a nikdy im ani o to nešlo.
Samozrejme, pre maximálnu korektnosť by bolo vhodné sa aj ospravedlniť a upovedomiť sledovateľov stránky, ktorí boli falošnej správe vystavení, že išlo o falošnú správu.
Druhý údajný hoax mal podľa InfoSecurity spočívať v tom, že zverejnili zhruba 5 rokov starú fotografiu, ktorá mala zobrazovať výsledky bombardovania ukrajinskej armády. Jeden z adminov stránky sám v komentári zdôraznil, že v príspevku netvrdili, že to je nová udalosť z júna tohto roka.
Možno to, samozrejme, považovať za zavádzanie, keďže tak poňatý príspevok môže vyvolať zdanie, že sa to udialo aktuálne (hoci na obrázku evidentne nie je jar ani leto).
Na základe týchto dvoch identifikovaných problémových prípadov spomedzi stoviek príspevkov za posledné mesiace hodnotiť celý projekt ako závadný, je vážnou zaujatosťou. Zvlášť, keď uvážime, že stránka Milujeme Rusko nedeklaruje žiadnu ambíciu byť serióznym médiom.
Je to podobné ako označovať Aktuality, do ktorých prispieva svojimi článkami aj Victor Breiner, za konšpiračný chemtrails portál kvôli tomu, že majú doteraz publikovaný takýto nezmyselný článok podporujúci konšpiračnú teóriu chemtrails.
Obsah facebookovej stránky Milujeme Rusko síce pôsobí na mnohých miestach dosť insitne, ale keďže u nás v mediálnom priestore prevažujú skôr opačné postoje, rozhodne nepôsobí z príspevkov pridaných za posledné obdobie spoločensky škodlivo.
Naopak názov Breinerovho článku, podľa ktorého šíria „sofistikovanú ruskú propagandu“, je nielen podobne insitný, ale najmä nepodložený a manipulatívny.
InfoSecurity účelovo porušuje právo na súkromie
Autor článku Victor Breiner tvrdí, že „[a]nonymita a právo na súkromie patrí k základnej výbave a prvotným predpokladom každej zdravej demokratickej spoločnosti. Súkromie, teda aj demokracia sama, však ešte nikdy neboli v takej kríze, v akej sú dnes.“
Zároveň na konci textu uvádza, že „[v] prípade, že anonymná Facebooková stránka šíri dezinformácie, nenávistné prejavy, podieľa sa na polarizácii spoločnosti či erózii spoločenskej súdržnosti, alebo je dôvodne podozrivá z naplnenia skutkovej podstaty trestného činu alebo priestupku, resp. existuje podozrenie na jej spojenie s cudzou mocou, považuje Infosecurity.sk za legitímne, v prípade, že ju má k dispozícii, zverejniť identitu jej administrátora.“
Problémom je, že prakticky pri každej stránke, ktorá šíri akékoľvek názory, môžeme hovoriť, že sa podieľa na polarizácii spoločnosti. A ako dokazujeme aj projektom Nezavádzaj!, voči šíreniu manipulácií či nepravdivých tvrdení nie je prakticky nikto úplne imúnny.
U mnohých stránok šíriacich jednostranný (možno tiež povedať propagandistický) obsah je ohľadom spojenia s cudzou mocou nielen podozrenie, ale priamo tieto stránky spojenie s cudzou mocou priznávajú. Ako príklady možno uviesť Sebavedomé Slovensko či STRATPOL.
Po prejdení si desiatok posledných príspevkov FB stránky Milujeme Rusko som neidentifikoval nič nenávistné, ani nič len trochu podozrivé z hľadiska trestnej činnosti.
Svojvoľné kritériá, aké si InfoSecurity vytýčila na ospravedlnenie zasahovania ľuďom do súkromia, sú vyslovene vágne, príliš široké a zjavne účelové. Spĺňa ich v podstate každá anonymná facebooková stránka, ktorá sa čo i len okrajovo venuje politike.
InfoSecurity tak vo výsledku porušuje právo na súkromie ľudí prudko selektívne.
Čiže InfoSecurity nielenže je súčasťou nimi pomenovanej krízy demokracie či súkromia, ale ich predovšetkým priamo aktívne svojou cieľavedomou činnosťou podkopáva.
Partnerom InfoSecurity je anonymný a dezinformačný Blbec.online
Partnerom projektu InfoSecurity je dezinformačný Blbec.online, ktorý aj spolupracoval na predmetnom Breinerovom článku. Blbec.online predstavuje technickú platformu, ktorá monitoruje celú škálu facebookových stránok. V prvom rade také, ktoré jej názorovo nepasujú.
V mnohých prípadoch im udeľuje rôzne zveličujúce alebo úplne nezmyselné nálepky. Napr. aj náš web zaradil medzi konšpirátorov bez jediného argumentu, ktorý sme si od nich pýtali, a podobne náš projekt Nezavádzaj! zaradil medzi manipulátorov. Ľudí s inými názormi priamo označuje za „terče“.
Platforma Blbec.online ukladá rozsiahly obsah z Facebooku do svojej databázy. Čiže ak napr. človek zmaže nejaký komentár na Blbcom monitorovanej FB stránke, lebo si jeho obsah napr. rozmyslel, na webe Blbec.online je archivovaný nastálo bez akéhokoľvek dosahu.
Tzv. právo na zabudnutie odvodené od práva na súkromie nie je nič, čo by si Blbec.online ctil. Zároveň, ak sa cez verejný obsah Facebooku preženú nejaké osobné údaje, ktoré sú medzitým vymazané, Blbec.online ich archivuje a poskytuje ich registrovaným používateľom. Bez akéhokoľvek súhlasu dotknutých osôb, ktorý nariadenie GDPR explicitne požaduje.
Blbec.online je z povahy svojho fungovania na hrane alebo až za hranou nášho právneho poriadku. A pôsobí, ako ináč, plne anonymne.
InfoSecurity by tak malo informovať verejnosť, kto stojí práve za týmto dezinformačným projektom, ktorý neodôvodnene nálepkuje stránky s iným názorom a je dôvodne podozrivý, že nie je v súlade s právnym poriadkom. Namiesto toho s ním spolupracuje. Vcelku bizarné.
InfoSecurity a anonymný Blbec.online sú skrátka „ideálni“ parťáci na obranu demokracie a súkromia ľudí. Už len škoda, že opak je pravdou.
Ešte väčšou kuriozitou je, že na údaje z projektu Blbec.online, ktorých obsah môže byť v rozpore s notoricky známym nariadením Európskej únie GDPR, sa odvoláva oficiálny materiál Ministerstva obrany, ktorý bol dokonca podporený z Európskeho sociálneho fondu.
Konšpiračná teória Victora Breinera sa nepotvrdila, aj tak ju ale šíri
Späť ale k článku Victora Breinera. Konšpirátorský naratív, ktorý šíri InfoSecurity a podobné platformy, spočíva v tom, že ruská vláda tu financuje ľudí alebo operujú priamo z Ruska a šíria tu ruskú provládnu propagandu.
Z úvodu Breinerovho článku je evidentné, že zlieva dve výrazne odlišné skutočnosti do jedného. Uvádza totiž, že „Ruská federácia na našom území už niekoľko rokov vedie informačné operácie a to predovšetkým prostredníctvom svojich proxy (v zastúpení). Ich bezprostrednou súčasťou je práve aj kultúrna diplomacia. Napríklad v podaní anonymnej facebookovej stránky Milujeme Rusko…“
Victor Breiner z InfoSecurity však ale porušením práva na súkromie dvoch správcov predmetnej stránky ukázal, že ním šírená konšpiračná teória sa v danom prípade práve nepotvrdila. Odkryli identity dvoch adminov, pričom ide o dvoch mladých chalanov bez akéhokoľvek náznaku, že by boli akokoľvek napojení na ruské vládne zdroje.
Je obrovský rozdiel, ak „kultúrnu diplomaciu“ robia v online priestore maskovane priamo inštitúcie napojené na vládu cudzieho štátu alebo to robia nadšenci, ktorí voči inej kultúre či vláde prechovávajú vysoké sympatie (sú rusofilní, amerikanofilní ap.).
Ak to druhé je akási neškodná občianska vášeň, to prvé predstavuje potenciálne nebezpečenstvo, ktoré by malo byť skúmané a odkrývané.
V racionálnom svete by mal takým vážnym obvineniam, aké predkladajú InfoSecurity a im podobní konšpirátori predchádzať dôkaz. Práve postfaktualistický prístup si dôkazy nepýta a rôzne dezinformácie či konšpiračné teórie podľa chuti iba tupo preberá.
Čo je tiež zaujímavé, Breiner adminom Milujeme Rusko ani nepoložil priamu otázku, či sú akokoľvek prepojení s ruskou vládou, hoci ich z toho v článku bez jediného dôkazu obviňuje.
Priamo som sa ich teda na to opýtal. Odpoveď bola, že správcovia stránky nezobrali nikdy za žiadny príspevok ani cent a je to ich dobrovoľná iniciatíva v rámci voľného času. A že nemajú žiadne personálne prepojenia na ruské subjekty.
Nebezpečné nálepkovanie, diskreditácia a stigmatizácia
Stránka Milujeme Rusko je zjavne dielom mladých chalanov, o ktorých nebol predložený žiadny dôkaz, že by boli napojení na ruskú vládu. Obsah stránky je minimálne v poslednom období z drvivej väčšiny úplne neškodnou prezentáciou Ruska.
Obsah je síce spravidla jednostranne proruský a miestami insitný až propagandistický. Čo však čakať od anonymnej facebookovej stránky, vytvorenej zrejme amatérmi v adolescentnom veku zjavne ako koníček vo voľnom čase, ktorá sa ani neprezentuje ako seriózne médium, pričom z názvu je jasné, o aký obsah ide.
Victor Breiner z InfoSecurity túto stránku označil za „sofistikovanú ruskú propagandu“ a v článku ju priamo uvádza ako príklad informačných operácií vedených Ruskou federáciou. Nedodal nijaký dôkaz o prepojení stránky či jej tvorcov na ruskú vládu.
Miesto toho dvoch mladých chalanov onálepkoval a vystavil ich možnému internetovému lynču iba preto, že im je sympatická ruská kultúra a tento svoj názor aj verejne prezentujú.
Je to mimoriadne neetické konanie a zrejme aj vážny zásah do práv týchto dvoch osôb.
V súčasnej spoločenskej klíme, kde je čoraz bežnejšie znevýhodnenie v škole či práci za iný názor, im to potenciálne môže spôsobiť doživotné problémy presadiť sa.
Článok na Aktualitách a InfoSecurity pri zadaní ich mien do Googlu vyskakuje už v prvej desiatke. Dnes je pritom bežné, že zamestnávatelia si uchádzačov o zamestnanie vyhľadávajú na internete. A môžeme očakávať, že postihy za prejavené „nekorektné“ názory sa budú v najbližších rokoch sprísňovať.
Na antidezinformačnej stránke Dezinformácie, hoaxy, propaganda už administrátor riešil, do akej školy jeden z administrátorov chodil a Victor Breiner v diskusii doplnil: „Z otvorených zdrojov o ňom máme viac údajov.“
Aký význam či akú pridanú hodnotu pre odhaľovanie pravdy majú takéto informácie a ich zverejňovanie? Takéto zhromažďovanie informácií o ľuďoch, ktorí svojím verejným prejavom nepáchajú žiadnu protiprávnu činnosť, sa začína nápadne podobať totalitnému režimu. Až na to, že ho nerobia priamo štátne orgány, ale v tomto prípade rôzni mimovládni aktéri.
Aj z tohto dôvodu by u ľudí, ktorí prezentujú iné ako hlavnoprúdové názory, malo byť súkromie prísne strážené.
Na druhej strane, iné stránky, ktoré tiež šíria jednostranný obsah a sú preukázateľne prepojené na cudziu moc (Sebavedomé Slovensko, STRATPOL), úplne neopodstatnene nálepkujú ľudí s inými názormi a označujú ich za terče (blbec.online) alebo s hojným používaním vulgarizmov, znevažovania a dehumanizácie polarizujú spoločnosť (Zomri), však zo svojej snahy InfoSecurity vynecháva.
Ba čo viac, s viacerými z nich spolupracuje.
Zo strany InfoSecurity nejde o náhodu, ale systémovú chybu
Pár dní po zásahu do súkromia správcom Milujeme Rusko publikoval Victor Breiner ďalší článok, v ktorom do podobnej štylizácie postavil mladého politika Michala Barteka, ktorý zakotvil u Pellegriniho, ktorý plánuje založiť novú politickú stranu HLAS-SD.
Breiner v úvode článku uvádza:
„Hybridná vojna, to nie sú iba informačné operácie, dezinformácie a propaganda, ale aj postupná infiltrácia do štruktúr štátu, ideálne na všetkých úrovniach. Administratíva, silové zložky, parlament, vláda.“
„Deje sa to napríklad aj tým, že si cudzia moc buduje vzťahy s mladými ľuďmi, ktorí môžu v stredno- či dlhodobom horizonte potenciálne zastávať zaujímavé pozície a funkcie v štáte.“
To je riadne bizarné, lebo takýto popis do veľkej miery pasuje na životné príbehy prezidentky Zuzany Čaputovej ako aj ministra obrany Jaroslava Naďa. Cudzou mocou tu však nie je Rusko, ale USA.
Aké „dôkazy“ predkladá však Breiner voči Bartekovi?
- Fotografiu, na ktorej je Bartek so zástupcom vojenského pridelenca Ruskej federácie na Slovensku, pričom ho Bartek označuje za priateľa.
- A ako ďalší dôkaz má byť skutočnosť, že Bartek sleduje na Facebooku rôzne proruské skupiny či niektoré alternatívne médiá popri tých hlavnoprúdových.
To je všetko.
Toto majú byť Breinerove dôkazy akéhosi spolčenia sa s cudzou mocou. Niečo neuveriteľné.
Prečo to robia?
Prečo vlastne tak veľmi týmto nekriticky prozápadným dezinformačným činiteľom prekáža takáto pozitívna prezentácia Ruska, ruského národa a občas aj ruskej vlády? Prečo im vadí, že niekto sa priateli s Rusmi? Dá sa o tom iba špekulovať.
InfoSecurity si definovalo svoj zmysel ako boj proti hybridným hrozbám. Ak zmysel niekoho práce má byť v boji proti nejakému javu, ktorý buď neexistuje alebo je v predstave niekoho extrémne zveličený, tak bude mať prirodzene tendenciu vidieť ho aj tam, kde nie je.
O to absurdnejšie vyznieva, že na tomto zápase sa ide nadštandardne podieľať aj štát (najnovšie NBÚ), na ktorého chod sa skladáme všetci.
Ako sme si v článku ukázali, zápas InfoSecurity proti „hybridným hrozbám“ je v praxi zredukovaný na pranierovanie ľudí za to, že sympatizujú s inou civilizáciou ako tou západnou. A to je mimoriadne úbohé, konšpirátorské, dezinformačné a odsúdeniahodné.