V septembri som mal nastúpiť ako interný doktorand na Slovenskej akadémii vied. Hoci som bol právoplatne prijatý, môj nástup na štúdium bol zmarený. Mám dôvodné podozrenie, že to súviselo s mojimi politickými názormi a občianskymi aktivitami. Tu som sa rozhodol zhrnúť fakty.
Prihláška a téma
V júni 2019 som sa prihlásil na interné doktorandské štúdium na odbor školská pedagogika. Štúdium prebieha v spolupráci Trnavskej univerzity a Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied, ktorý figuruje ako externá vzdelávacia inštitúcia.
Ako tému som si po dohode so školiteľom zvolil „Morálne emócie a formovanie etických postojov v pedagogickej praxi (príspevok k etickej výchove)“. Téme morálnych emócií sa venujem už dlhšie.
Názorové rozpory
Ako bude čitateľom nášho portálu známe, už dlhšie sa tiež venujem téme výskumu politického vplyvu niektorých mimovládnych organizácií. Neštítim sa ich ani kritizovať, samozrejme, s použitím relevantných argumentov.
Svoje výstupy publikujem na stránke www.hrot.info, ako aj v relácii „Politické mimovládky“ na Slobodnom vysielači. Svoje názory podkladám faktami, argumentujem vecne a som otvorený polemike.
Už pri podávaní prihlášky som si bol vedomý toho, že ľudia z vedenia ústavu majú na niektoré z týchto skutočností diametrálne odlišné názory. Bývalý riaditeľ priamo spolupracoval s politickými mimovládkami.
Dúfal som, že názorové rozdiely nebudú podkladom na moje neprijatie na štúdium. Osobne som sa skôr tešil na diskusie s ľuďmi s inými názormi, keďže ich považujem často za prínosné.
Bol som právoplatne prijatý na denné štúdium
Prijímacie skúšky sa konali 20. júna 2019 na Trnavskej univerzite. Prijímacia komisia odporučila moje prijatie, pričom ma umiestnila na prvé miesto spomedzi štyroch uchádzačov.
21. júna rozhodol dekan pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity (v súčasnosti už rektor celej Trnavskej univerzity) Prof. PaedDr. René Bilík, CSc. o prijatí na denné štúdium mňa a ešte jednej uchádzačky. Jedna uchádzačka bola prijatá aj na externé štúdium.
Rozhodnutie mi bolo doručené spolu s inštrukciami na zápis. Do dnešného dňa nebolo zmenené ani zrušené, ostáva teda právoplatné.
Moje aktivity sú „v rozpore s hodnotami ústavu“
Až neskôr som sa dozvedel, že ešte pred prijímacími skúškami riaditeľka ústavu Mgr. Barbara Lášticová, PhD. zaslala celej prijímacej komisii mail, v ktorom uviedla, že moje aktivity na Slobodnom vysielači „sú v rozpore s hodnotami ústavu“. Členovia komisie však zjavne toto „odporúčanie“ do úvahy nebrali, keďže ma prijali.
Konal sa ale aj ďalší pokus zabrániť môjmu prijatiu na štúdium. Opäť zjavne súvisel s mojimi názormi a aktivitami. Po tom, čo o mojom prijatí rozhodol dekan, volal mu bývalý riaditeľ ústavu (v súčasnosti zástupca riaditeľky) Doc. PhDr. Gabriel Bianchi, CSc. Telefonicky ho informoval, že mám „zvláštne názory“ a pýtal sa, či je možné zrušenie rozhodnutia o mojom prijatí.
Dekan túto intervenciu odmietol s tým, že názory nie sú predmetom posudzovania pri prijímacom konaní a na zrušenie rozhodnutia neexistuje zákonný dôvod.
Zástupcovia ústavu sa odmietli so mnou stretnúť
Po tom, čo som sa dozvedel o tom, že ľudia z vedenia ústavu majú s mojím prijatím problém, chcel som sa s nimi stretnúť a situáciu vyjasniť.
Moje stanovisko bolo, že aj keď máme na niektoré témy rôzne názory, oceňujem diskusiu a pri štúdiu si budem plniť svoje povinnosti a snažiť sa mať korektné vzťahy so všetkými. A že vítam, ak sa môžem stretnúť s inými svetonázormi.
Poprosil som svojho školiteľa o sprostredkovanie stretnutia, ktoré však zástupcovia ústavu odmietli.
Môj nástup na štúdium bol nakoniec zmarený inak
Prijímacia komisia ani dekan teda nevyhoveli snahám o intervenciu ľudí z vedenia ústavu zabrániť môjmu prijatiu. Zrejme preto sa ľudia z vedenia ústavu uchýlili k inému postupu, aby zabránili môjmu nástupu na štúdium.
Koncom augusta, iba pár dní pred zápisom, mi bol doručený list z Trnavskej univerzity. Bolo v ňom napísané, že ústav nesúhlasí s financovaním môjho štipendia. Ústav sa totiž rozhodol otvoriť iný študijný odbor v spolupráci s Fakultou sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského a na ten alokovať finančné prostriedky, ktoré mali byť určené pre moje doktorandské štipendium. Moje štúdium teda nemajú z čoho zaplatiť a študovať tam nemôžem.
Neponúkli mi ani prestup na externé štúdium, ktoré by ústav nič nestálo (naopak, „zarobil“ by na školnom, keďže externí študenti musia školné platiť), hoci študentku, ktorá sa hlásila na externé štúdium, prijali.
List v rovnakom duchu bol doručený aj druhej uchádzačke, ktorá bola prijatá na denné štúdium spolu so mnou. Na štúdium teda tiež nemohla nastúpiť.
Čo je však dôležité, zmluva, na základe ktorej sa otvoril nový študijný odbor, vstúpila do platnosti až 8. júla 2019, teda viac ako 2 týždne po mojom prijatí.
Pre objektivitu treba síce povedať, že ústav plánoval otvorenie tohto odboru už dlhšie a v júli 2019 bol proces len dotiahnutý do konca (prvý podpis na zmluve je z mája 2019).
Je však značne neobvyklé a ťažko vysvetliteľné, ak ústav vypíše témy na študijný program, uskutočnia sa prijímacie skúšky, uchádzači sú prijatí a následne je tento program prakticky zrušený (na ten rok) v prospech novo otvoreného študijného programu.
Trnavská univerzita mi ponúkla aspoň externé štúdium
Trnavská univerzita v liste uviedla tiež to, že sa snažili rozhodnutie zástupcov ústavu zmeniť, ale tí trvali na svojom. Trnavská univerzita mi preto ponúkla nástup na externé štúdium ako náhradu, čo som prijal.
Záver
Na základe uvedeného mám dôvodné podozrenie, že ľudia z vedenia Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied sa snažili aktívne zabrániť môjmu prijatiu na štúdium pre moje politické názory a občianske aktivity.
Netvrdím, že každý musí s mojimi názormi súhlasiť. Prejavujem ich však kultivovane a som otvorený diskusii. Podstatou demokracie je diskutovať a pripúšťať do diskusie rôzne názory, čo by malo platiť špeciálne na univerzitách a vedeckých ustanovizniach.
Tento názor, zdá sa, zdieľajú aj ľudia z vedenia ústavu. Dr. Lášticová v rozhovore pre denník Pravda zdôraznila, že na školách je dôležité „akceptovať odlišné názory a hodnoty“. „Je potrebné, aby demokracia na školách bola aj zažitá, nielen zahrnutá v osnovách,“ dodala.
Podobne Doc. Bianchi sa venuje výskumu „deliberatívnej demokracie“. Často píše a hovorí o tolerancii (zdroj, zdroj, zdroj, zdroj). A v jednom článku vyzdvihuje schopnosť „vedieť počúvať argumenty a tolerovať mnohorakosť subjektívnych názorov“.
A jednými z kľúčových výskumných tém celého ústavu sú inklúzia a občianska participácia.
Skutočnosť, že moje občianske aktivity – navyše také, ktoré so štúdium vôbec nesúvisia – by mali byť dôvodom pre moje neprijatie na štúdium, považujem za porušenie jednej zo základných zásad demokracie.
Osobný dodatok
Na záver sa chcem poďakovať ľuďom z Trnavskej univerzity, ktorí sa ma zastali, správali sa ku mne korektne a vďaka ktorým môžem študovať aspoň externe.
Mrzí ma však, že v súčasnosti sa z vedy aj spoločnosti vytráca korektná diskusia. Nejde totiž iba o môj prípad, ktorý nie je zďaleka jediný. Môjmu kolegovi z relácie Petrovi Marmanovi začali bez relevantného vysvetlenia obmedzovať výučbu, na čo z katedry sám odišiel.
Eduard Chmelár napísal, že po tom, čo nastúpil ako docent na Akadémii policajného zboru v Bratislave, „denník N sa urputne až horúčkovito usiloval niečo na mňa nájsť a keď to nenašiel, tak si aspoň kopol“ (článok Denníka N). Stránka Zomri vzápätí reagovala „vtipom“, kde uviedli „K...t tak toto bude aká výučba, obušok z vreca von!“.
Obmedzovanie diskusie vytláčaním určitých názorov snahou ich delegitimizovať či nálepkovať sa stáva novou spoločenskou normou. A to má zásadný dopad na celú spoločnosť. Vedie to k autocenzúre a názorová pluralita sa postupne vytráca, čo podkopáva základy demokracie, ale aj fungovania vedy ako nepredpojatého skúmania reality.
Aj preto som sa rozhodol informovať o praktikách, ktoré vnímam ako problematické.
Zdroj obrázku: Facebooková stránka Ústavu výskumu sociálnej komunikácie