Manipulácie a jednostrannosti Zuzany Čaputovej: dekonštrukcia kultu

týždeň a Čaputová

Kampaň Zuzany Čaputovej patrí medzi najdrahšie v politických dejinách Slovenska. Vytvárať jej jednostranne pozitívny obraz napomáhajú nekritickí obdivovatelia a viaceré médiá hlavného prúdu, pričom realita je neraz iná.

Niektoré prvky jej kampane priniesli afekt hraničiaci s gýčom, prázdne frázy a konsenzuálny populizmus, nápadne sa podobajúce na povrchný americký štýl politiky.

Uvedomujeme si, že aj druhý kandidát Maroš Šefčovič pri svojej kampani používa frázy, mení postoje podľa okolností a cez stranu Smer je napojený na jej sponzorov. Týmto skutočnostiam sa však v médiách hlavného prúdu venuje dostatok pozornosti.

Uvedomujeme si taktiež, že obe strany kampane taktizujú, hovoria selektívne a snažia sa emočne nafúknuť tie veci, ktoré im vyhovujú.

Zuzana Čaputová u značnej časti médií hlavného prúdu požíva istú ochranu. Jej manipuláciám a jednostrannostiam sa nielenže takmer nevenujú, môžeme, naopak, identifikovať aj prejavy nekritického obdivu.

Napr. Peter Schutz v denníku SME po prvom kole volieb napísal: „Zuzana Čaputová je viac než víťazka. Je zjavením, ktoré poprelo marketingové krédo, že kto nie je populista, ten si v „postfaktických“ časoch ani neškrtne.“

Týždenník .týždeň vyzdvihoval Čaputovú dokonca na posledných troch titulkách po sebe.

Toto spracovanie prinášame preto, aby sme vyvážili verejný diskurz.

Nebojácna a vytrvalá bojovníčka proti nebezpečným oligarchom

Jej kampaň začala vytváraním kultu o nebojácnej a vytrvalej aktivistke proti „arogantným mocným“.

Tento kult má zastrešiť boj s pezinskou skládkou, v ktorej mal záujmy aj Marián Kočner. V jednom z Čaputovej propagačných videí vystupuje herec podobajúci sa na Kočnera, ktorý s Čaputovou komunikuje spôsobom pripomínajúcim vyhrážanie sa.

Video bolo súčasťou platenej reklamy a iba na Youtube malo viac ako 4,3 milióna videní (video 1 + video 2).

Pri otázkach však Čaputová poprela, že by išlo zo strany Kočnera o vyhrážanie a sedenie pri káve s Kočnerom zjavne skončilo normálne. Rozhovor s Kočnerom dokonca vnímala ako „pokus nájsť kompromis“.

Počas kampane sa ukázalo, že na kauze pezinská skládka pracovala Čaputová ako spolupracovníčka VIA IURIS a dokonca aj v rámci svojej koncipientskej praxe. Nezistili sme, či a do akej miery kauze venovala aj svoj voľný čas ako dobrovoľníčka.

Napriek tomu získala Čaputová v roku 2016 ocenenie Goldman Environmental Prize, ktoré je určené na podporu „grassroots“ iniciatív – teda občianskych aktivít, ktoré sú vedené zdola z občianskej spoločnosti.

Kauzu pezinskej skládky však riešila VIA IURIS, ktorá je financovaná prevažne z peňazí korporácií. Je však nepochybné, že iniciatíva bojovala za správnu vec, mala podporu Pezinčanov a mnohí z nich jej pomáhali aj bez nároku na odmenu.

Časopis Pezinčan (oficiálny mesačník mesta) v roku 2012 informoval o podaní na Európsky súdny dvor ohľadne pezinskej skládky. Toto rozhodnutie nakoniec viedlo k definitívnemu ukončeniu kauzy v prospech Pezinčanov. V článku sa uvádza, ktorí advokáti mesto Pezinok pred ESD zastupovali a ktorí podanie pripravovali – Zuzana Čaputová medzi nimi nie je.

Ako sa zdá, rola, ktorú Čaputová zohrávala v kauze pezinskej skládky, je účelovo nafúknutá pre účely marketingovej kampane. Na našu otázku, či jej skutočná rola na riešení kauzy zodpovedá mediálnemu obrazu, ktorý vytvára kampaň, neodpovedala (otázku sme poslali mailom aj na Facebook 25.3.2019).

V rámci kampane sa Čaputová snaží profilovať ako expert na právny štát, transparentnosť a boj proti korupcii. Keď sa ale ukázali podozrenia o nekalej súťaži vo firme, v ktorej má vlastnícky podiel aj predseda jej strany a priamy sponzor jej kampane Ivan Štefunko, tak nedokázala (nechcela?) zaujať „zásadné stanovisko“. Až neskôr prišla s precíznejšie pripraveným stanoviskom, v ktorom však opomenula niektoré dôležité skutočnosti.

Keď sa objavili pochybnosti ohľadom okolností jej koncipientskej praxe, niektoré z nich zodpovedala, ale k iným dôležitým otázkam sa nevyjadrila.

Čaputovej podporovateľky vytvorili komiks (v rámci série komiksov o úspešných ženách), kde Čaputovú vykresľujú ako „dievča, ktoré sa nebálo“ a rozhodlo sa „bojovať za lepší, šťastnejší a spravodlivejší svet“. Na vzniku komiksu sa podieľala aj Lucia Pašková, ktorá Čaputovej na kampaň poslala 35 000 €. Komiks bol zverejnený krátko pred prvým kolom prezidentských volieb, avšak podľa autoriek ani Čaputovej nie je súčasťou kampane.

Bojuje proti „arogantným mocným“, no stoja za ňou ešte vplyvnejší „mocní“

Hoci sa štylizuje do bojovníčky proti „arogantným mocným“, sú za ňou ešte vplyvnejší „mocní“. Má prepojenia na americkú vládnu moc, resp. oligarchov:

  • V rokoch 1998 – 1999 absolvovala školenie Change Management – USAID (United States Agency for International Development).
  • Advokátka Zuzana Dlugošová, u ktorej robila Čaputová koncipientku, bola poradkyňou Americkej ambasády v Bratislave.
  • Na cenu International Women of Courage Awards ju v roku 2011 nominovala Americká ambasáda v Bratislave.
  • V rokoch 2001 – 2017 pracovala pre nadáciu VIA IURIS, ktorej najväčším sponzorom je Sorosova Nadácia otvorenej spoločnosti.
  • Je členkou Environmental Law Alliance Worldwide (ELAW), ktorú miliónmi dolárov sponzorovali aj americké nadácie C. S. Mott Foundation a MacArthur Foundation; tá prvá z nich je okrem iného zakladajúcou organizáciou CEE Trustu, ktorý na Slovensku financoval Nadáciu otvorenej spoločnosti, Nadáciu Pontis, Ekopolis, Transparency International a aj VIA IURIS.
  • V roku 2016 získala ocenenie Goldman Environmental Prize, s ktorým je spojená aj finančná odmena 175 000 dolárov od nadácie amerických židovských finančníkov Richarda a Rhody Goldmanovej.

Má tiež výraznú podporu Denníka N, ktorý väčšinovo vlastnia majitelia Esetu, pričom jeden z nich, Anton Zajac, financuje Progresívne Slovensko (na kampaň Čaputovej prispelo najviac spomedzi všetkých subjektov) a prispel Čaputovej na kampaň aj priamo. Až po tom, čo sa kampaň rozbehla za peniaze od veľkých darcov, začali Čaputovej po jej výzvach v platených reklamách pribúdať príspevky od drobných darcov.

Okrem toho na strane Zuzany Čaputovej stoja aj noviny SME (vlastnené Pentou a Prvou slovenskou investičnou skupinou) a mierne sa k nej klonia aj aktuality.sk (vlastnené nadnárodnou skupinou Ringer Axel Springer).

Čaputová zavádzala, keď v decembri 2018 tvrdila, že financovanie jej kampane tvoria „väčšinou dary bežných osôb,“ čo jej prišlo „ako pravé a pravdivé“. Povedala, že nemá prísľub žiadneho oligarchu (ani digitálneho), že jej prispeje.

V skutočnosti v tom čase príspevky od „bežných osôb“ tvorili iba nepatrnú časť jej kampane. Od mája do novembra 2018 dostala na svoj transparentný účet spolu 211 737,43 €. Z toho bolo 99 000 € od Progresívneho Slovenska, 55 833 € od Michala Trubana, 20 000 € od podnikateľky Lucie Paškovej a 15 000 € od Ivana Štefunka, čiže príspevky od bežných darcov tvorili ledva 10 %. Ozaj „pravé a pravdivé“.

Po Mistríkovi má druhú najdrahšiu kampaň. Mistrík sa však vzdal v jej prospech, takže navyše ťaží ešte aj z veľkej časti jeho investícií.

Bezobsažné populistické frázy, hra na emócie

Celú kampaň Čaputovej sprevádzajú prázdne frázy, napríklad „Ostávame jednotní a nebojíme sa. Zamerajme sa na slušnosť, ľudskosť a súcit - naše hodnoty nikdy neustúpia lži a nenávisti.“ (zdroj). „Zlo potrebuje k svojmu víťazstvu jedinú vec - aby dobrí ľudia nerobili nič. “ (zdroj) „Nenechajme sa rozdeliť, vydržme, aby sme o týždeň v sobotu ukázali, že prišiel čas na pravdu a nádej na zmenu.“ (zdroj)

Apeluje na „lásku k blížnemu, súcit, ľudskosť a hodnoty ako spravodlivosť a férovosť“ (zdroj, 5:30).

Bizarné v tomto svetle vyznieva jej tvrdenie po prvom kole prezidentských volieb, že človek nemusí voliť populistický slovník, aby oslovil voličov (1:15 vo videu).

Oproti tomu aj oprávnenú kritiku vníma ako „útoky mocných“ či dokonca „prejav strachu z množstva ľudí, ktorí sa spájajú proti nespravodlivosti a arogancii mocných“ (zdroj). Za útoky považuje aj adekvátne otázky; investigatívu do niektorých sporných skutočností ohľadom jej advokátskej praxe označuje priamo za lži (bez doloženia konkrétnych nepravdivých tvrdení).

Často zdôrazňuje, aká potrebná je slušnosť. Veľké množstvo jej voličov je pritom fanúšikmi stránky Zomri, ktorá bežne ľudí s inými názormi označuje za „prako*otov“. Zuzana Čaputová na túto zjavnú neslušnosť nepoukazuje.

Ba čo viac, v jednom statuse na Zomri odkazuje v priateľskom duchu. Stránka Zomri ju podporuje a dokonca v deň volieb mobilizovala v jej prospech aj publikovaním fotiek jej voličov pri volebnom akte.

Tvrdí, že chce byť prezidentkou všetkých, ale hodnoty väčšinovej populácie hádže cez palubu

Vo svojom propagačnom životopise má uvedené, že je na 70 % liberálka, na 50 % konzervatívka a má 100 % národnú hrdosť. Nezachytili sme však u nej žiadne vyjadrenie, ktoré by smerovalo napr. k upevneniu národnej identity či posilneniu suverenity Slovenska.

Ako priznala, dokonca v posledných parlamentných voľbách volila s touto „100-percentnou národnou hrdosťou“ Most-Híd. A Most-Híd túto silnú „národovkyňu“ odporúča voliť v druhom kole.

Aj keď deklaruje 50 % konzervativizmus a tvrdí, že sa usiluje o dôveru ľudí konzervatívnych aj liberálnych, v kultúrno-etických témach zastáva výlučne liberálne postoje (registrované partnerstvá (37:55), adopcie homosexuálmi (38:05), podporuje Istanbulský dohovor, nie je ani proti obmedzeniu bezdôvodných potratov).

Hoci hovorí o tom, že chce preklenúť rozdiely medzi liberálmi a konzervatívcami (zdroj, 5:20), ignorovala opakované pozvania Aliancie za rodinu na diskusiu.

Na priamu otázku, čo by mohla ponúknuť konzervatívnym voličom, namiesto podpory časti ich programu odpovedá prázdnymi frázami, že im ponúka „lásku k blížnemu, súcit, ľudskosť a hodnoty ako spravodlivosť a férovosť“ (zdroj, 5:30). Nezachytili sme jediné vyjadrenie, v ktorom by podporila špecificky konzervatívnu tému.

V rámci geopolitiky sa kloní jednoznačne na stranu NATO, USA a ostro kritizuje Rusko na čele s Putinom, čo neodzrkadľuje hodnoty väčšinovej spoločnosti – tá si praje zotrvať medzi Západom a Ruskom a budovať dobré vzťahy oboma smermi.

Pri kritike Ruska sa kloní aj ku konšpiračným interpretáciám: „Politiku Vladimira Putina považujem za hrozbu nielen pre Slovensko, ale aj pre celú Európu. Vnímam snahu o podkopanie stability, demokracie a jednoty Európskej únie – či už financovaním extrémistických strán, podporou konšpiračných médií alebo nepriateľskými spravodajskými operáciami.“

V skutočnosti bolo máločo z toho presvedčivo dokázané a takýto obraz je vo svetle dostupných faktov neudržateľný.

Kritiku smerom k Spojeným štátom americkým sme u nej nezachytili.

Zároveň je oveľa viac proimigrantská ako väčšinová spoločnosť, hoci sa odmieta vyjadriť k priamym otázkam, či by pripustila na Slovensku väčšie množstvo neeurópskych migrantov.

Celý čas ignorovala aj naše dosť konkrétne otázky k najrôznejším témam, ktoré nepokrývali iné médiá, od financovania cez kultúrne témy až po geopolitku, hoci nám opakovane odpovedali ostatní favoriti volieb, napr. Štefan Harabin či Maroš Šefčovič.

Tvrdí, že chce byť prezidentkou všetkých, ale v skutočnosti spoločnosť polarizuje

Na mnohých miestach zdôraznila, že nebude rozdeľovať, ale bude prezidentkou všetkých občanov.

Bilboard Zuzana Čaputová

Hlavným motívom jej kampane je však „postaviť sa zlu“. Čaputová sa opakovane vyjadrila, že pod zlom myslí zlé javy ako korupcia a nie konkrétnych ľudí.

Z kontextu jej kampane je však jasné, že pod tým „dobrom“ myslí konanie seba, resp. jej spolupracovníkov a voličov. Vyplýva to z jej rétoriky, kde sa prezentuje ako predstaviteľka „boja proti neprávosti“, hodnôt férovosti, ľudskosti, atď.

Tým, že sa tak vymedzuje od ostatných kandidátov, tým ostatným nepriamo ostali vlastnosti protichodné. Možno sledovať, že ľudia toto delenie na „dobrých“ a „zlých“ vnímajú. Pričom jedni sa cítia morálne nadradene a druhí urazene a frustrovane.

Keď si v októbri 2016 od právnickej fakulty UK prevzala ocenenie, do pár dní ho vrátila, lebo ho dostali aj komunista Peter Colotka či politici z obdobia mečiarizmu Ján Cuper či Katarína Tóthová. Dostali ho za dlhoročnú prácu v prospech fakulty, nie za politickú činnosť.

Čaputová však s nimi podľa Denníka N nechcela byť „v jednej spoločnosti“. Títo ľudia ale tiež politicky reprezentujú nemalú časť spoločnosti, pričom v minulosti bola strana HZDS najpopulárnejšou na Slovensku.

Takéto dištančné gesto zo strany Čaputovej nesvedčí iba o polarizovaní, ale vzniká aj otázka, ako by pristupovala napr. k vymenovaniu za profesorov ľudí s iným presvedčením, keď nevie zniesť ani len to, že dostala rovnaké ocenenie ako niekto inak ideologicky nastavený.

Ako jediná z prezidentských kandidátov odpovedala, že by sa po parlamentných voľbách, podobne ako Andrej Kiska, nestretla s predsedom ĽS NS Marianom Kotlebom. To svedčí o tom, že nechce počúvať hlas značnej časti slovenskej spoločnosti, ktorá je nespokojná so súčasným stavom. Je to aj v rozpore so slušnosťou, ľudskosťou i veľmi potrebným dialógom.

Hoci na svojom Facebooku dokázal Čaputovej tím bežne reagovať na komentáre ľudí, nie je nám známe, že by reagovali na otázky alternatívnych médií, hoci pokusy komunikovať zo strany alternatívnych médií boli. Takéto konanie nie je iba prejavom neslušnosti a odmietania dialógu, ale prispieva k polarizácii spoločnosti.

Záver

Pozitívny imidž Zuzany Čaputovej je výsledkom hlavne drahej kampane a je tak do veľkej miery marketingovým produktom.

Poznateľnosť tejto ešte pred pol rokom neznámej „značky“ zabezpečili najmä státisíce eur od bohatých sponzorov.

Základom reklamy je upriamiť pozornosť konzumentov na veci, ktoré chcú vidieť či počuť a následne ich spojiť s obsahom, ktorý chce reklama predať. V tomto prípade sú „lákadlom“, ktoré ľudia chcú počuť, slušnosť, transparentnosť, navrátenie spravodlivosti, fungujúci právny štát a boj proti korupcii.

Obsahom, ktorý sa k tomu pridáva, sú záujmy presadzované transatlantickými a nadnárodnými sponzormi, teda tlak na presadenie multikultúrnej a tradičné hodnoty relativizúcej ideológie, oklieštenie suverenity Slovenska hlbšou integráciou v nadnárodných štruktúrach, vyostrovanie vzťahov s Ruskom a naopak, približovanie Slovenska a EÚ k USA. Všetko v rozpore s hodnotami väčšinovej spoločnosti.

Svedčia o tom Čaputovej vyjadrenia, vyhýbavý postoj ku kľúčovým otázkam, financovanie jej kampane, prepojenia na sektor politických mimovládok a americkú ambasádu a podpora, ktorú dostáva od niektorých médií hlavného prúdu, vlastnených oligarchami.

Témy, ktoré Čaputová tak zdôrazňuje, pritom vôbec s týmto obsahom nesúvisia. Proti korupcii môžeme bojovať, aj ak ostaneme etnicky prevažne slovenskou krajinou. Slušní môžeme byť, aj ak si udržíme vlastnú suverenitu. Právny štát môže fungovať aj bez splnenia LGBT požiadaviek.

Preto je dôležité pri posudzovaní Zuzany Čaputovej prísne aplikovať kritické myslenie a oddeliť marketing od podstaty. Zdá sa však, že v dnešnej, čoraz viac postfaktuálnej, ére je toho schopných čoraz menej voličov.