Financovanie politiky veľkopodnikateľmi je kontroverzné. Je pochopiteľné, že ak podnikateľ vloží peniaze do kampane určitého kandidáta, získava na neho určitú páku, ktorú môže využiť vo svoj prospech. Prakticky vždy ide o konflikt záujmov.

Kedy sa v ZSSR konali prvé skutočné voľby? Bola Líbya za Kaddáfího diktatúrou alebo priamou demokraciou? Koľko referend ročne sa uskutoční vo Švajčiarsku? Odpovede na tieto a množstvo iných otázok dáva najnovšia kniha Romana Michelka, Alternatívne politické systémy, ktorá vyšla v edícii DAV DVA.

Podľa najnovšieho prieskumu by voľby vyhral Smer-SD s 15,6 % hlasov. Je to vcelku fenomén. Strana, ktorú masmédiá skompromitovali spôsobom, že sa očakával u Fica a Smeru osud podobný Mečiarovi a ĽS-HZDS, je zrazu na prvom mieste. V prípade volieb by tak Čaputová mala poveriť Fica zostavením novej vlády. Čím to je?

Minulotýždňové rozhodnutie (nález) Ústavného súdu SR o nesúlade predmetu referenda o predčasných parlamentných voľbách sa stalo zrejme politickou udalosťou tohto leta. K téme bolo už veľa povedaného, pozrime sa však aj na trochu prehliadané aspekty celej veci.

Nejde o to, že Trump by bol slušný a racionálny. Ak však niekto chce brániť vedu, mal by to robiť konzistentne, inak svojím politikárčením môže spôsobiť viac škody ako osohu.

Jednou z foriem účasti na politickom živote v demokratickej spoločnosti je členstvo v politických stranách a hnutiach. V mnohých krajinách dnes dochádza k úpadku tejto formy angažovanosti. Inak tomu nie je ani na Slovensku, kde sú strany s desiatkami tisícok členov dávnou minulosťou a nové strany nevedia získať masovú členskú základňu. O čom to vypovedá?

K sobotňajším voľbám bolo povedané už veľa, ale isto nie všetko.

Výsledky volieb sú už všeobecne známe a prebiehajú rokovania o zložení novej vládnej koalície. Zároveň je to čas analýz a zhodnotení volebných výsledkov. Prinášame niekoľko poznámok k týmto výsledkom, ktoré nadväzujú na naše skoršie výstupy.

Zúfalý pokus zastaviť odliv voličov zo strany Smer-SD a SNS v podobe silno populistických a drahých opatrení mal prejsť v tichosti. Prezidentka to mala vetovať a medzitým by sa zloženie parlamentu vymenilo. Pokus o nezodpovedné zmeny by skončili v koši.

Aktivistov presadzujúcich volenie do NR SR zo zahraničia podporujú Zuzana Čaputová, Ivan Mikloš, Pavol Demeš či Anton Zajac z Esetu. Materiály kampane propagujú film Sviňa, zhromaženia za Jána a Martinu a divadlo „odhaľujúce predsudky“.

Rektor Univerzity Komenského Marek Števček spolu s rektorom Slovenskej technickej univerzity Miroslavom Fikarom tento týždeň formou videa vyzvali študentov, aby šli voliť. Za tým účelom sa im rozhodli na piatok 28. februára udeliť „mimoriadne rektorské volebné voľno“, pretože dať svoj hlas je „mimoriadne dôležité“.

Smer-SD prišiel na poslednú chvíľu pred voľbami s mimoriadnou parlamentnou schôdzou a mimoriadnymi návrhmi. Smer-SD by chcel namiesto vianočných príspevkov k dôchodkom zaviesť rovno pravidelný trinásty dôchodok a k tomu zdvojnásobiť prídavok na dieťa na sumu 50 € mesačne.

V roku 1998 sa práve končilo funkčné obdobie tretej vlády Vladimíra Mečiara a veľká časť obyvateľstva bola nespokojná s jeho mnohými kauzami, ako aj s vážnymi podozreniami zo zneužívania moci. Na druhej strane značná časť obyvateľstva v zásade súhlasila so základným politickým smerovaním, ktoré Mečiar predstavoval. Spoločnosť bola rozdelená a parlamentné voľby 1998 mali rozhodnúť o ďalšom smerovaní. Významný vplyv na výsledok volieb mala aktivita mimovládneho sektora pod názvom Občianska kampaň ’98 (OK’98).

V uplynulých dňoch boli zo strany Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) opakovane vznesené kontroverzné obvinenia voči aktívnym politikom. Ako ich hodnotiť? Ide o prejav politizácie bezpečnostných zložiek alebo príklad nekompetentnej práce polície?

Koalícia PS/Spolu v posledných týždňoch zažila viaceré významné udalosti na strane ich PR. Nie všetkým médiá venovali primeranú pozornosť a niektoré súvislosti ostali opomenuté. Preto ich v nasledujúcom texte skúsim priblížiť.

Minimálne dôchodky boli zavedené v roku 2015 počas II. Ficovej vlády. Ministrom práce rovnako ako dnes bol Ján Richter. Už vtedy ich nastavenie predstavovalo vážny nesystémový prvok v systéme sociálneho zabezpečenia na Slovensku. 

Hoci nasledujúce parlamentné voľby ešte neboli vyhlásené, a tak volebná kampaň v zmysle zákona ešte nemohla začať, je isté, že sa budú konať do pol roka, pravdepodobne 29. februára 2020. Preto má zmysel pozrieť sa na stav slovenskej politickej scény pred tým, než kampaň prejde do oficiálnej fázy. Prv na koalíciu, potom opozíciu a silné mimoparlamentné strany.

Prepadnutými hlasmi sa nazývajú hlasy pre tých kandidátov alebo strany, ktoré neuspeli, teda nedostali sa do parlamentu či druhého kola volieb. To, koľko a aké hlasy vo voľbách prepadnú, je veľmi dôležité a na Slovensku to už rozhodlo viacero volieb.

Podobne ako inde v EÚ aj vo Veľkej Británii prebieha kampaň k blížiacim sa eurovoľbám. Zopár fanatikov, ktorí sa dlhodobo hecujú vo svojich sociálnych bublinách, však pristúpilo k novej forme „aktivizmu“: do vybraných politikov hádžu mliečne koktaily.

Tento týždeň nás čakajú eurovoľby. Už vo štvrtok budú voliť Briti a Holanďania. Preto chceme upozorniť na päť súbojov týchto eurovolieb, ktoré považujeme za najdôležitejšie a ktoré budeme osobitne sledovať. Aby to bolo ešte zaujímavejšie, ku každému priložíme aj našu prognózu a v nedeľu v noci či v pondelok ráno uvidíme, ako sme sa trafili.