Budú naše politické elity schopné vyhnúť sa gréckej ceste?

Zúfalý pokus zastaviť odliv voličov zo strany Smer-SD a SNS v podobe silno populistických a drahých opatrení mal prejsť v tichosti. Prezidentka to mala vetovať a medzitým by sa zloženie parlamentu vymenilo. Pokus o nezodpovedné zmeny by skončili v koši.

Kandidáti PS/Spolu však blokovaním parlamentu skočili Smeru na lep. Prípadne im ide o to, aby spolu s týmito pridrahými populistickými opatreniami nebol odmietnutý Istanbulský dohovor, o ktorom si prezidentka hlasovanie nepriamo vypýtala.

Problém je však hlbší a v mnohom niekde inde.

Spočíva v tom, že dlhé roky tu viaceré masmédiá budujú naratív, že vláda (v podstate akákoľvek) nerobí skoro nič iné, iba vo veľkom kradne. Ľudia sú s tým dennodenne konfrontovaní v správach a cítia sa zúfalo.

Výsledkom nie je iba to, že strany typu K-ĽSNS a OĽaNO majú vysokú podporu.

Výsledkom je najmä veľmi deformovaný pohľad mnohých voličov na hospodárenie štátu, verejné financie, politiku a spoločnosť ako takú.

Berú to tak, že čím viac im štát dá na dávkach alebo čím menej im vezme na daniach alebo rôznych poplatkoch či odvodoch, nenastane nič zlé, iba to, že politici budú môcť menej ukradnúť.

Skrátka každý takýto krok berú ako víťazstvo bežných ľudí nad nenažranými politikmi.

Skokovitý nárast príjmu, napr. v podobe dvojnásobných prídavkov na dieťa alebo trinásteho dôchodku na prvý pohľad pôsobí uspokojujúco.

Zadlžovanie štátu, povinnosť to splácať a fakt, že sa to nutne musí priamo alebo nepriamo prejaviť na ich životnej úrovni v iných oblastiach, nevnímajú.

Na túto nezdravú atmosféru následne reagujú aj politici. A to obrovským strachom komunikovať zodpovedne a správať sa zodpovedne. Akoby sa každý bál nálepky „sociálneho netvora“, ktorú kedysi dal Fico Kaníkovi.

V prípade populistických zvyšovaní sociálnych benefitov nad rámec vyrovnaného rozpočtu sa má zo strany politikov ozvať konsenzuálne apriórne odmietnutie a nie iba bedákanie nad volebnou korupciou a hľadanie rôznych zástupných pseudoargumentov.

Politikom by k zodpovednosti trochu pomohlo, keby sme mali Ústavou zakázané za normálnych okolností schvaľovať deficitný štátny rozpočet.

A situácii by tiež pomohlo, keby o rôznych problémoch neprebiehala iba povrchná a útočná debata, ale seriózna diskusia o tom, kde všade sa to môže negatívne prejaviť, ak zrazu presunieme väčší balík peňazí na inú, na prvý pohľad populárnejšiu, oblasť.

Masmédiá majú v tomto smere voči spoločnosti dosť veľký dlh.

Zdroj ilustračného obrázka: https://cdn.austincountynewsonline.com/wp-content/uploads/2015/05/greece-bankruptcy.jpg