K sobotňajším voľbám bolo povedané už veľa, ale isto nie všetko.
Je Kiska Ficovi viac na škodu alebo na osoh?
Andrej Kiska počas kampane sám seba štylizoval do pozície najväčšieho Ficovho rivala. Faktom je, že nad ním zvíťazil v druhom kole prezidentských volieb. Odhliadnuc od toho, že Fico podobne ako Mečiar boli polarizujúci kandidáti, vďaka čomu ich dokázal poraziť v druhom kole aj slabší súper, príbeh o silnejšom Kiskovi a slabšom Ficovi prezidentskými voľbami končí.
Po týchto voľbách tu máme novú situáciu. Asi nikto nebude oponovať tvrdeniu, že keby Andrej Kiska nezaložil stranu, je dosť pravdepodobné, že by do parlamentu prešla aj koalícia PS/Spolu, možno dokonca s dvojciferným číslom, a taktiež KDH. Zároveň by SaS mala o niečo viac hlasov.
Kiska tak toto priateľské predvolebné antismerácke zoskupenie oslabil minimálne o 10 percentuálnych bodov.
Ale nielen to. Z Kisku sa medzičasom stal pre svojich oponentov veľmi ľahký terč útokov.
Nad Andrejom Kiskom stále visí jeho daňová kauza. Ak bude obžalovaný, bude to ešte väčšie narušenie dôveryhodnosti budúcej vládnej koalície, ktorej by mohol byť súčasťou. Ak obžalovaný nebude, bude to priestor pre jeho neprajníkov na konšpirovanie o tom, že si to vo vláde vybavil.
Doteraz sa totiž vytváral obraz, že vládna moc a orgány činné v trestnom konaní sú jedna ruka, pričom na tento sprisahanecký naratív nemajú médiá patentové právo – rada si ho osvojuje aj opozícia, ktorej súčasťou bude po novom Smer.
No a potom tu máme síce oveľa staršie, ale asi pre verejnosť ťažšie stráviteľné pozemkové kauzy, ktoré v podobe diskreditačných videí pred voľbami strane Za ľudí zrejme výraznejšie uškodili.
Fico i ostatní politici majú v Kiskovi ľahkého súpera a zároveň by mali kľúč od dverí diskreditácie novej „slušnej“ vlády, ktorej by bola strana Za ľudí členom.
Pri PS/Spolu ani KDH, ktoré Kiska svojím politickým projektom potopil, by takú ľahkú situáciu Smer nemal.
Uvidíme, akú budú mať progresívci pamäť, resp. ako milosrdne vedia odpúšťať.
Povolebná iniciatíva Kisku, aby Sme rodina v novej vláde nebolo, by v prípade úspechu bola iba ďalšia medvedia služba Smeru.
Bez kollárovcov by nová vláda mala veľmi nepohodlnú parlamentnú väčšinu a ak by zopár poslancov koaličné kluby opustilo – najviac to hrozí Matovičovi, ktorého samotné OĽaNO predstavuje viacvrstvový zlepenec – potom by sme tu ľahko mohli mať predčasné voľby.
Kotlebovcov izolácia posilňuje – diskusia ich oslabuje
Pre časť spoločnosti bola skutočnosť, že kotlebovci v roku 2016 zasadli do parlamentu, obrovským šokom. Zvolili voči nim stratégiu izolácie až dehumanizácie. Kiska ako prezident Kotlebu ako jediného predsedu parlamentnej strany nepozval na povolebné rozhovory. Politici bežne odmietali s kotlebovcami diskusie či a priori odmietali hlasovať za zákony, ktoré kotlebovci predkladali.
Kontraakcie PS/Spolu a Za ľudí voči predvolebným zhromaždeniam K-ĽSNS mohli vyvolávať dojem, že je pre nich väčšou prioritou umlčať politického súpera ako riešiť reálne problémy ľudí.
Sulík zo SaS taký prístup odmietal. A tvrdil, že práve naopak, debata má ukázať ich nedostatočnú politickú spôsobilosť.
Sulíkov prístup vzhľadom na rozdiel medzi volebným výsledkom K-ĽSNS a ich vyššími preferenciami sa ukázal ako efektívnejší. A Matovič na tom dokonca vyťažil, lebo viackrát voči kotlebovcom vyslal akési gestá vľúdnosti.
Ľudia jednoducho nechcú politikov, ktorí politikov s inými názormi izolujú až dehumanizujú a snažia sa ich postaviť mimo zákon. Prezieravý človek si uvedomuje, že to je nebezpečná hra a že to nie je ani liberálne, ani demokratické.
Matovič pragmaticky obišiel kultúrnu vojnu
V kultúrnej vojne sú na Slovensku v zásade dva silnejšie tábory. Jeden je národno-populistický, ktorý ťaží z väčšej hodnotovej kompatibility väčšiny spoločnosti. Témy kultúrnych vojen však z argumentačnej lenivosti a intelektuálnej nespôsobilosti vulgarizuje, a tým odpudzuje nemalú časť voličov.
A potom je tu tábor o niečo viac kultivovaný, ktorý v kultúrnych otázkach zastáva liberálne postoje. Tie sú však vo všeobecnosti v súlade s hodnotovým nastavením menšej časti spoločnosti.
Matovič pragmaticky témy kultúrnej vojny obišiel vyzvaním na garantovanie statusu quo a zameral sa na uspokojenie základnej aktuálnej spoločenskej požiadavky: dodať politické zoskupenie, pri ktorom nebudeme počuť každý týždeň o novom škandále.
Tým pritiahol voličov zo strán, ktoré odpudzovali svojím liberalizmom, ale aj z národno-populistických strán, ktoré sa voči korupcii vymedzovali iba frázami, čo bolo neautentické.
Matovič na boji proti korupcii stavia dlhé roky svoj gerilový aktivizmus a viackrát v ňom zašiel až za hranice príčetnosti. Všetko sa mu to zúročilo.
Matovič a Kočner majú minimálne jednu vec spoločnú
V poslednej dobe vychádzali na verejnosť rôzne Kočnerove nahrávky. Netreba však zabúdať aj na Matovičov podobný prístup. Spomeňme si, že to bol Matovič, ktorý spustil Procházkov odchod z politiky. A spomeňme si, aké metódy pri tom uplatnil. Nahral si kolegu a následne to proti nemu použil. Asi široko ďaleko čosi bezprecedentné.
Otázkou je, koho všetkého a s akým obsahom má ešte Matovič nahratého a akým spôsobom s tým narába.
Zmeny lídrov neúspešných strán
V koalícii PS/Spolu sa vedenie vzdalo svojich funkcií, pričom Beblavý avizoval odchod z politiky a Truban zase, že už nebude kandidovať na post predsedu PS. Je to súčasť zvláštnej sebareflexie.
Myslím, že nič lepšie ako tandem Truban/Beblavý na svojom čele táto koalícia mať nemohla. Zatiaľ čo však hľadajú odpoveď na otázku, kto by mohol byť pre voličov prijateľnejší líder, oveľa menej sa zaoberajú podstatou, aká neprijateľná je pre ľudí značná časť obsahu PS.
Naopak, hrobármi vlastného potenciálu sa stali Andrej Danko a Alojz Hlina.
Z pohľadu kresťanského konzervatívca podpísal Alojz Hlina zmluvu s diablom (PS/Spolu), ktorý sa nakoniec do parlamentu aj tak nedostal. Ani sa mi nevybavuje príklad hlúpejšieho politického kroku. Voliči to, prirodzene, odmietli a Matovič týmto sklamaným ľuďom poskytol o niečo bezpečnejší prístav.
Andrej Danko dokázal za štyri roky svojho pôsobenia vo vrcholovej politike urobiť zo seba najväčší terč zosmiešňovania. Síce mi príde mimoriadne trápne a zároveň až neprimerane šikanózne donekonečna zaplavovať satirickú časť internetu poukazovaním na tie isté nedostatky jedného človeka, byť však stelesnením fabriky na takúto muníciu nie je vhodné pre lídra akejkoľvek strany.
A zrejme symbolickým bozkom smrti pre volebný výsledok SNS bola zverejnená komunikácia medzi Andrejom Dankom a Alenou Zs. Takýto spôsob nadväzovania vzťahov je nielen nehodný pre najvyšších ústavných činiteľov, ale aj mimoriadne nekompatibilný s hodnotovou výbavou, k akej sa Danko hlási.
Pre tieto strany je výmena predsedov nevyhnutná. A ak chcú ešte niekedy miešať politické karty, potrebujú predovšetkým vrátiť obsah názvom svojich strán.
Ako sa zmení geopolitická orientácia Slovenska?
To, o čom sa veľa zatiaľ nediskutuje, ale je to významná časť našej politiky, je geopolitická orientácia Slovenska.
Väčšinová spoločnosť si želá dobré susedské vzťahy na všetky svetové strany a mierový prístup.
V predchádzajúcej vláde jednostranne prozápadných politikov vyvažovali v geopolitických kolíziách síce často groteskným spôsobom, ale predsa Ľuboš Blaha a Andrej Danko.
Z črtajúcej sa vládnej koalície neviem o nikom hlučnejšom s proruskými postojmi, za to je tam až príliš veľa silných hlasov s protiruskými a bezhranične proNATO postojmi.
Úplne nepochopiteľne umiestnil Matovič na druhé miesto svojej kandidátky proamerického Jaroslava Naďa. Teraz hrozí, že bude ministrom obrany alebo tajomníkom. V spolupráci s Andrejom Kiskom (Za ľudí), Martinom Klusom (SaS), Tomášom Valáškom (Za ľudí) ap. možno očakávať zvýšenú servilnosť voči požiadavkám velenia NATO či americkej zahraničnej politiky.
A tomu bude môcť bez dostatočnej sily prostredníctvom facebookových statusov kontrovať iba Chmelár s diskreditovaným Blahom, čo je však na vyváženie málo.
Pôjde tak o test Matovičovho politického citu, či sa dokáže takýmto témam, ktoré by dávali vodu na mlyn Smeru, K-ĽSNS či mimoparlamentnej SNS a Vlasti, vyhnúť, resp. ich minimalizovať.
V opačnom prípade schopnosť odolávať projektom typu americká/NATO základňa na Slovensku bude závisieť najmä od sily pospolitého davu.
Čo s toxickými plodmi politického marketingu?
Už viackrát som poukazoval na to, že Slovensko sa v sociálno-politických témach posunulo príliš doľava. Jediným akým takým ekonomicky pravicovým subjektom je s prižmúrenými očami SaS. Aj tieto voľby ukázali, že Sulíkova poctivá snaha demaskovať rôzne populistické hlúposti svojich oponentov nemajú veľký politický výtlak.
Otázne je, ako sa Matovič vysporiada s toxickými plodmi svojho politického marketingu. Mám na mysli najmä jeho referendum Rozhodni.to.
Nielenže otázky obsahovali gramatické chyby (napr. „Súhlasíte s tým, aby ľudia, ktorí usvedčia toho kto dáva alebo kto berie úplatok, získali odmenu 50% z predmetnej sumy?“), boli často veľmi zjednodušené a tým neurčité, či až doslova podivné.
Napr. pri otázke: „Súhlasíte s tým, aby štát poskytoval študentkám a pracujúcim matkám tehotenský príspevok vo výške 200 eur od štvrtého mesiaca tehotenstva?“ sa vynárajú minimálne tieto otázky:
Na čo má štát platiť aj ženám, ktoré majú bezproblémové tehotenstvo, nejakú dávku?
Ak sa to má vyplácať iba pracujúcim matkám, tak pracujúca žena, ktorá čaká svoje prvé dieťa (čiže ešte nie je matkou), by nemala mať nárok? Kde tu je logika?
V informačnom zdôvodnení danej otázky sa zdá, akoby Matovič nepoznal už súčasné nástroje sociálneho poistenia (nemocenské či vyrovnávaciu dávku), resp. nemal schopný tím, ktorý by to vedel odbornejšie sformulovať.
Ak by Matovič zo svojho referenda vycúval s odôvodnením, že malo príliš nízku účasť (dodnes iba vyše 67 000 ľudí), asi by mu to politicky krátkodobo uškodilo, ale vždy lepšie, ako takýmto populizmom kontaminovať spoločnosť a štát.
Od politiky nezdiskreditovanej korupciou môžu mať ľudia priveľké očakávania
Za posledné roky sa veľmi intenzívne budovala u ľudí predstava, že politici sú skorumpovaní a že to pácha až priveľké škody.
Korupcia robí veľké škody, ale jej stav na Slovensku bežní ľudia na životnej úrovni prakticky nepociťujú. Ide najmä o vnímanie nespravodlivosti.
Boj s korupciou, podobne ako zlepšovanie zdravotníctva, školstva či budovanie infraštruktúry podlieha časovo rozťahaným megatrendom a v skutočnosti v dlhodobej perspektíve dosť málo závisia od nejakej konkrétnej vlády.
Ak by aj korupcia na Slovensko z večera do rána zmizla, čo, samozrejme, nie je možné, ľudia by to na životnej úrovni prakticky nijako nepocítili.
Matovič zároveň avizoval, že by chcel štvorkoalíciu, aby mohli meniť ústavu. Ak sa mu podarí vytvoriť štvorkoalíciu, potom pre neuspokojiteľné očakávanie časti voličov – dať im na životnej úrovni pocítiť, že korupcia zmizla – nebude relevantná žiadna výhovorka.
Zdroj fotografie: FB Beblavý