Geopolitika

  • Pochopenie ruských trvalých záujmov robí z Ruska predvídateľnejšieho hráča

    Eurázia, výrez

    O zámeroch Ruska vojensky obsadiť či pričleniť rôzne územia iných štátov či celé štáty sa rozpráva dlhodobo. Ruská februárová invázia tieto predpovede či obavy ešte viac vystupňovala. 

  • Preventívne útoky boli a aj v prípade Ruska sú neospravedlniteľné

    Rusko včera začalo frontálny útok na Ukrajinu. Podľa Putinových vyjadrení ide o preventívny útok s cieľom vyradiť potenciálnu vojenskú hrozbu pre Ruskú federáciu.

  • Uznanie Donecka a Luhanska Ruskom a medzinárodné právo: širší kontext

    Situácia okolo ukrajinskej krízy sa dynamicky vyvíja. Rusko uznalo odštiepenecké republiky a nariadilo vyslanie vojenských jednotiek na ich územie. Západ hovorí o porušení medzinárodného práva a sprísňuje sankcie. V tejto zložitej situácii však médiá poskytujú dosť jednostranné pohľady. V tomto článku chcem preto situáciu uviesť do trochu širšieho kontextu.

  • Antidezinformačný projekt Checkbot nekriticky preberá tvrdenia USA, ktorými je aj platený

    Checkbot je facebookový chatovací bot. V prípade, že doň zadáte link nejakého článku, podľa určitých kritérií vám pomôže vyhodnotiť, či ide o „falošnú správu“. Okrem toho na svojej FB stránke pravidelne informuje o údajných dezinformáciách. Projekt je financovaný aj Nadáciou Eset a americkou ambasádou, čo ho stavia do konfliktu záujmov. Ani jeho komunikácia v oblasti ukrajinskej krízy nie je objektívna, čo demonštrujeme konkrétnym príkladom.

  • Ministerstvo obrany cenzuruje a blokuje za slušné a vecné otázky

    Ministerstvo obrany na svojej FB stránke zverejnilo text s názvom „MOŽNÁ RUSKÁ VOJENSKÁ INVÁZIA NA UKRAJINU - VAROVANIE PRED DEZINFORMAČNÝMI KAMPAŇAMI,“ v ktorom uviedli z môjho pohľadu viaceré kontroverzné veci. Preto som im položil niekoľko otázok, aby niektoré z nich bližšie ozrejmili. Nádejal som sa, že dostanem odpovede, keďže MO pomerne aktívne odpisovalo aj na kritické až útočiacie komentáre. No zistil som, že som dostal ban.

  • Ivan Korčok sa vysmieva z verejnej mienky a médiá mu to ochotne prepáčia

    Alternatívnym médiám je často vytýkané, že svojim hosťom dávajú „nekritický priestor“. Vychádza sa z princípu – nie celkom nerozumného – že novinár síce nie je zodpovedný za vyjadrenia svojich hostí, ale mal by im robiť rozumnú oponentúru a konfrontovať ich pri zjavných nezmysloch. „Nekritický priestor“ však určitý typ politikov pravidelne dostáva aj v hlavnoprúdových médiách.

  • Prozápadné politické mimovládky sa po dlhšom čase ozvali. Podporili zmluvu s USA

    Od prozápadných a liberálnych mimovládok sme dlho nepočuli, hoci by sa asi patrilo. Často sa vyhlasujú za ochrancov demokracie a ľudských práv. A hoci v rámci boja proti dezinformáciám sme svedkami oslabovania slobody prejavu a v rámci boja proti pandémii zase vidíme niekedy úplne neopodstatnené obmedzovanie takmer všetkých ľudských práv (podrobne sme o tom písali vo viacerých článkoch), zdá sa, že týmto mimovládkam to neprekáža.

  • Orientalista Pelikán o Afganistane: mentalita ostane rovnaká, len majú mobily a lepšie zbrane. Pokusy Západu boli od začiatku naivné

    Český časopis Reflex priniesol zaujímavý rozhovor s českým orientalistom a vysokoškolským pedagógom Petrom Pelikánom. Pelikán študoval v Afganistane a pôsobil aj v Libanone, Egypte a Iráne, takže islamský svet dôverne pozná. V rozhovore Pelikán priniesol viacero zaujímavých skutočností, ktoré vhodne dopĺňajú hlavnoprúdový diskurz o dianí v Afganistane a my ich v stručnosti rekapitulujeme. Pre úplnosť treba dodať, že Pelikán je sám moslimom, zúčastnil sa vojny v Perzskom zálive (na strane Československa) a v súčasnosti pôsobí aj ako poradca premiéra Andreja Babiša.

  • Stratégiu na boj proti dezinformáciám písali aj ľudia z Globsecu, úrad vlády to najprv zamlčal

    O kontroverznom vládnom návrhu stratégie boja proti dezinformáciám sme už písali (je potrebné dodať, že návrh nebol stále schválený, je v štádiu pripomienkovania). Poukázali sme na to, že podľa neho môže byť „dezinformáciou“ aj pravdivá informácia. „Dezinformácie“ majú byť štátnymi orgánmi proaktívne vyhľadávané a všetky okrem nepatrných evidované v centrálnej databáze a posielané tajnej službe. K tomuto hľadaniu sa majú používať aj najnovšie automatizované informačné technológie. Návrh však priamo nepíše nič o cenzúre. Teraz vieme viac o autoroch tohto dokumentu.

  • Čím viac bude Západ na Rusko tlačiť, tým viac sa bude Rusko približovať Číne

    V západných médiách často vládne predstava, že hlavným problémom Ruska je Putin a jeho vláda. Riešením je preto na ruskú vládu tlačiť (sankcie, kritika, podpora opozície atď.) a čo najviac ju oslabiť, aby začala ustupovať. Takýto pohľad je však veľmi čiernobiely, ako ukazuje aj docent Branislav Fábry z Právnickej fakulty Univerzity Komenského (je tiež členom správnej rady Rusko-slovenskej spoločnosti).

  • Aké spoľahlivé sú bezpečnostné garancie NATO?

    Silná orientácia na západné mocnosti, hlavne USA a Severoatlantickú alianciu, je v hlavnom prúde nespochybňovaným kľúčovým cieľom zahraničnej politiky Slovenska. Častým argumentom je pritom význam NATO pre našu bezpečnosť, ktorý sa berie ako zaručená vec. Je však dôležité sa na túto otázku pozrieť z nadhľadu a v širšom kontexte. Aké spoľahlivé sú teda bezpečnostné garancie NATO?

  • „Nič medzi“ Východom a Západom je drzé ignorovanie reality

    Intermarium – mapa, jeden z varianto

    Naša spoločnosť je prirodzene nastavená tak, že väčšina by chcela vychádzať dobre aj s Východom, aj so Západom. Najviac ľudí sa dokonca nepovažuje ani za súčasť Západu, ani Východu. Viac ľudí považuje za nebezpečenstvo pre krajinu USA ako Rusko. Zhruba polovica verí, že naše hodnoty sú ohrozované Západom

  • Ako USA ovplyvňovali politiku na Ukrajine za Porošenka. Čo ukazujú uniknuté nahrávky?

    Minulý mesiac boli zverejnené údajné nahrávky telefonátov ukrajinského prezidenta Petra Porošenka a predstaviteľov americkej vlády, Joe Bidena a Johna Kerryho, z rokov 2015 a 2016. Nahrávky, o ktorých pravosti nie sú silné pochybnosti, hmatateľne ukazujú, ako americká vláda zasahovala do politického diania na Ukrajine. Zároveň zaujímavým spôsobom odhaľujú zákulisie politiky. Zo spôsobu, akým americkí politici komunikujú s Porošenkom, jasne vidieť, že Američania sú v dominantnej a Porošenko v submisívnej pozícii.

  • Iba ďalšia séria postrehov k parlamentným voľbám 2020

    zjednotená opozícia

    K sobotňajším voľbám bolo povedané už veľa, ale isto nie všetko.

  • Občianska kampaň ’98 na Slovensku ako geopolitický nástroj Západu

    V roku 1998 sa práve končilo funkčné obdobie tretej vlády Vladimíra Mečiara a veľká časť obyvateľstva bola nespokojná s jeho mnohými kauzami, ako aj s vážnymi podozreniami zo zneužívania moci. Na druhej strane značná časť obyvateľstva v zásade súhlasila so základným politickým smerovaním, ktoré Mečiar predstavoval. Spoločnosť bola rozdelená a parlamentné voľby 1998 mali rozhodnúť o ďalšom smerovaní. Významný vplyv na výsledok volieb mala aktivita mimovládneho sektora pod názvom Občianska kampaň ’98 (OK’98).

  • Ako Soros ovplyvnil východnú Európu za vyše 30 rokov – zhodnotenie

    V predchádzajúcom článku sme zhrnuli, ako George Soros zasahoval do politického a spoločenského diania vo východnej Európe. Sám to opísal v knihe Zmenka na demokraciu(1991). V tomto článku si zhodnotíme kroky, ktoré presadzoval a prezentoval ako pomoc pre východnú Európu. Ukážeme si, že aj ich následkom boli krajiny východnej Európy prevalcované západným vplyvom v oblasti politickej, ekonomickej aj kultúrnej, čo značne oslabilo možnosti hľadať samostatnejšiu cestu pre tieto krajiny.

  • Soros sám píše, ako ovplyvňuje politiku vo východnej Európe. Tu je zhrnutie

    V roku 1989, v čase pádu socializmu, sa diala dôležitá geopolitická a ekonomická premena krajín východnej Európy. Existovalo niekoľko ciest, ktorými sa môžu vydať (napr. nekritické prevzatie západného systému, uzavretie sa či stredná cesta atď.). Nie je žiadnym tajomstvom, že George Soros už od začiatku 80. rokov podporoval rôznych disidentov, ktorí sa klonili práve k ceste západnej liberálnej demokracie. Sám o tom píše v knihe Zmenka na demokraciu (1991). V tomto článku zhŕňame to, čo píše sám Soros ovplyvňovaní geopolitických pomerov vo východnej Európe zo svojej strany.

  • Kto je Volodymyr Zelenskyj? Protikorupčný komik prezidentom Ukrajiny

    Cez víkend si Ukrajina zvolila nového prezidenta – Volodymyra Zelenského. Zelenskyj sa stal nápadným tým, že nejde o profesionálneho politika, ale o komika, ktorý svoju kampaň postavil na boji proti korupcii, zábavných vystúpeniach a sľuboch veľkých zmien v krajine.

  • Bombardovanie Juhoslávie vojskami NATO: príčiny a dôsledky

    V týchto dňoch uplynulo 20 rokov, odkedy začali 24. marca 1999 jednotky Severoatlantickej aliancie letecké útoky na Juhoslovanskú zväzovú republiku. Išlo o udalosť, ktorá dosť silne rozbúrila vody slovenskej spoločnosti a aj po 20 rokoch budí emocionálne reakcie. Rozhodli sme sa preto s odstupom času spísať niekoľko prehľadových faktov k tomuto konfliktu.

  • Čo je podstata prezidentských volieb? Dve cesty pre Slovensko

    Prezidentské voľby rozhodujú o budúcnosti Slovenska viac, ako sa zdá. Prezidentskí kandidáti – obaja, ktorí sú v druhom kole – operujú skôr všeobecnými frázami a hovoria o potrebe riešenia tém, na dôležitosti ktorých sa každý zhodne. Nevyjadrujú sa však jasne k podstate – a síce k civilizačnej voľbe, ktorej Slovensko čelí a ktorá už sčasti prebehla. Rozhodnutie nás ovplyvní minimálne na desaťročia a niektoré zmeny budú nezvratné.

Našu prácu robíme vo voľnom čase a bez nároku na honorár. Peniaze však potrebujeme na chod portálu a propagáciu našich výstupov. Budeme vďační, keď nás finančne podporíte na čísle účtu:

SK06 8330 0000 0021 0169 4717

Viac o podpore