V posledných týždňoch vo verejnej diskusii vyvstala téma, či má byť organizácia Globsec podporovaná zo štátnych zdrojov. Tému otvorila SNS na koaličnej rade a Robert Fico súhlasí, Hlas je údajne proti. Odpoveď na túto otázku je pritom taká jasná, až prekvapuje, že už dávno nie je rozhodnutá. Nejde totiž o politickú, ale skôr o principiálnu otázku.

Jozef Bugár je slovenský filozof, historik a učiteľ, ktorý dlhé roky blogoval na Postoji. Patril medzi čítanejších blogerov, ale po tom, čo začal písať o vojne na Ukrajine a kritizovať niektoré hlavnoprúdové naratívy, Postoj mu jeho blogerský profil nečakane, bez upozornenia a bez vysvetlenia zrušil. Dali sme Jozefovi Bugárovi priestor, aby porozprával o svojom prípade, pričom sme oslovili aj Postoj a ponúkli im priestor na reakciu. (redakcia)

Pôvodné knižné dielo Rozdelená spoločnosť od slovenského autora Ivana Šebestu (píšuceho pod pseudonymom Sebastián Jahič) zo zvolenského vydavateľstva Sol Noctis obsahuje množstvo podnetných myšlienok pre aktuálne politické diskusie. Kritizovať excesy ako populistického, tak liberálneho tábora i hľadaniu možného zmieru a „nového konsenzu“ medzi nimi je rovnako ambiciózne, ako potrebné. Na druhej strane, navrhnuté spôsoby realizácie tejto myšlienky vyznievajú miestami neveľmi realisticky.

Washingtonský think-tank RAND Corporation (financovaný aj americkou vládou) vydal v roku 2019 analýzu, ktorú prezentoval zhrnutím „Preťaženie a destabilizovanie Ruska“ (Overextending and Unbalancing Russia). Analytickú správu si objednala americká vláda s cieľom preskúmať „nenásilné opatrenia, ktoré by mohli stresovať Rusko vojensky či ekonomicky alebo sťažiť politické postavenie režimu doma aj v zahraničí“ (ako sa píše priamo vo správe). Celá správa je voľne dostupná na internete v plnom znení. Je veľmi zaujímavé prečítať si ju v kontexte súčasných udalostí a vojny na Ukrajine.

Zdá sa mi, že máloktorá udalosť natoľko presýtená informáciami ostáva vo svojich príčinách tak vážne nepochopená alebo obchádzaná, ako ruská agresia voči Ukrajine.  

Datacentru ruskej firmy Yandex vo Fínsku odmietli všetci lokálni poskytovatelia elektrickej energie dodávať elektrinu. Firma tak zatiaľ funguje na dízlových generátoroch. 

O zámeroch Ruska vojensky obsadiť či pričleniť rôzne územia iných štátov či celé štáty sa rozpráva dlhodobo. Ruská februárová invázia tieto predpovede či obavy ešte viac vystupňovala. 

Rusko včera začalo frontálny útok na Ukrajinu. Podľa Putinových vyjadrení ide o preventívny útok s cieľom vyradiť potenciálnu vojenskú hrozbu pre Ruskú federáciu.

Situácia okolo ukrajinskej krízy sa dynamicky vyvíja. Rusko uznalo odštiepenecké republiky a nariadilo vyslanie vojenských jednotiek na ich územie. Západ hovorí o porušení medzinárodného práva a sprísňuje sankcie. V tejto zložitej situácii však médiá poskytujú dosť jednostranné pohľady. V tomto článku chcem preto situáciu uviesť do trochu širšieho kontextu.

Checkbot je facebookový chatovací bot. V prípade, že doň zadáte link nejakého článku, podľa určitých kritérií vám pomôže vyhodnotiť, či ide o „falošnú správu“. Okrem toho na svojej FB stránke pravidelne informuje o údajných dezinformáciách. Projekt je financovaný aj Nadáciou Eset a americkou ambasádou, čo ho stavia do konfliktu záujmov. Ani jeho komunikácia v oblasti ukrajinskej krízy nie je objektívna, čo demonštrujeme konkrétnym príkladom.

Ministerstvo obrany na svojej FB stránke zverejnilo text s názvom „MOŽNÁ RUSKÁ VOJENSKÁ INVÁZIA NA UKRAJINU - VAROVANIE PRED DEZINFORMAČNÝMI KAMPAŇAMI,“ v ktorom uviedli z môjho pohľadu viaceré kontroverzné veci. Preto som im položil niekoľko otázok, aby niektoré z nich bližšie ozrejmili. Nádejal som sa, že dostanem odpovede, keďže MO pomerne aktívne odpisovalo aj na kritické až útočiacie komentáre. No zistil som, že som dostal ban.

Alternatívnym médiám je často vytýkané, že svojim hosťom dávajú „nekritický priestor“. Vychádza sa z princípu – nie celkom nerozumného – že novinár síce nie je zodpovedný za vyjadrenia svojich hostí, ale mal by im robiť rozumnú oponentúru a konfrontovať ich pri zjavných nezmysloch. „Nekritický priestor“ však určitý typ politikov pravidelne dostáva aj v hlavnoprúdových médiách.

Od prozápadných a liberálnych mimovládok sme dlho nepočuli, hoci by sa asi patrilo. Často sa vyhlasujú za ochrancov demokracie a ľudských práv. A hoci v rámci boja proti dezinformáciám sme svedkami oslabovania slobody prejavu a v rámci boja proti pandémii zase vidíme niekedy úplne neopodstatnené obmedzovanie takmer všetkých ľudských práv (podrobne sme o tom písali vo viacerých článkoch), zdá sa, že týmto mimovládkam to neprekáža.

Český časopis Reflex priniesol zaujímavý rozhovor s českým orientalistom a vysokoškolským pedagógom Petrom Pelikánom. Pelikán študoval v Afganistane a pôsobil aj v Libanone, Egypte a Iráne, takže islamský svet dôverne pozná. V rozhovore Pelikán priniesol viacero zaujímavých skutočností, ktoré vhodne dopĺňajú hlavnoprúdový diskurz o dianí v Afganistane a my ich v stručnosti rekapitulujeme. Pre úplnosť treba dodať, že Pelikán je sám moslimom, zúčastnil sa vojny v Perzskom zálive (na strane Československa) a v súčasnosti pôsobí aj ako poradca premiéra Andreja Babiša.

O kontroverznom vládnom návrhu stratégie boja proti dezinformáciám sme už písali (je potrebné dodať, že návrh nebol stále schválený, je v štádiu pripomienkovania). Poukázali sme na to, že podľa neho môže byť „dezinformáciou“ aj pravdivá informácia. „Dezinformácie“ majú byť štátnymi orgánmi proaktívne vyhľadávané a všetky okrem nepatrných evidované v centrálnej databáze a posielané tajnej službe. K tomuto hľadaniu sa majú používať aj najnovšie automatizované informačné technológie. Návrh však priamo nepíše nič o cenzúre. Teraz vieme viac o autoroch tohto dokumentu.

V západných médiách často vládne predstava, že hlavným problémom Ruska je Putin a jeho vláda. Riešením je preto na ruskú vládu tlačiť (sankcie, kritika, podpora opozície atď.) a čo najviac ju oslabiť, aby začala ustupovať. Takýto pohľad je však veľmi čiernobiely, ako ukazuje aj docent Branislav Fábry z Právnickej fakulty Univerzity Komenského (je tiež členom správnej rady Rusko-slovenskej spoločnosti).

Silná orientácia na západné mocnosti, hlavne USA a Severoatlantickú alianciu, je v hlavnom prúde nespochybňovaným kľúčovým cieľom zahraničnej politiky Slovenska. Častým argumentom je pritom význam NATO pre našu bezpečnosť, ktorý sa berie ako zaručená vec. Je však dôležité sa na túto otázku pozrieť z nadhľadu a v širšom kontexte. Aké spoľahlivé sú teda bezpečnostné garancie NATO?

Naša spoločnosť je prirodzene nastavená tak, že väčšina by chcela vychádzať dobre aj s Východom, aj so Západom. Najviac ľudí sa dokonca nepovažuje ani za súčasť Západu, ani Východu. Viac ľudí považuje za nebezpečenstvo pre krajinu USA ako Rusko. Zhruba polovica verí, že naše hodnoty sú ohrozované Západom. 

Minulý mesiac boli zverejnené údajné nahrávky telefonátov ukrajinského prezidenta Petra Porošenka a predstaviteľov americkej vlády, Joe Bidena a Johna Kerryho, z rokov 2015 a 2016. Nahrávky, o ktorých pravosti nie sú silné pochybnosti, hmatateľne ukazujú, ako americká vláda zasahovala do politického diania na Ukrajine. Zároveň zaujímavým spôsobom odhaľujú zákulisie politiky. Zo spôsobu, akým americkí politici komunikujú s Porošenkom, jasne vidieť, že Američania sú v dominantnej a Porošenko v submisívnej pozícii.

K sobotňajším voľbám bolo povedané už veľa, ale isto nie všetko.