O kontroverznom vládnom návrhu stratégie boja proti dezinformáciám sme už písali (je potrebné dodať, že návrh nebol stále schválený, je v štádiu pripomienkovania). Poukázali sme na to, že podľa neho môže byť „dezinformáciou“ aj pravdivá informácia. „Dezinformácie“ majú byť štátnymi orgánmi proaktívne vyhľadávané a všetky okrem nepatrných evidované v centrálnej databáze a posielané tajnej službe. K tomuto hľadaniu sa majú používať aj najnovšie automatizované informačné technológie. Návrh však priamo nepíše nič o cenzúre. Teraz vieme viac o autoroch tohto dokumentu.
Aktualizované 2.9.2021 o 11:45. Doplnená odpoveď od úradu vlády, upravené relevantné časti dokumentu a zmenený nadpis článku (do nadpisu doplnené slovká „aj“ a „najprv“).
Dokument zvýhodňuje mimovládky
Keďže mapovaniu činnosti politických mimovládnych organizácií a boja proti dezinformáciám sa venujeme dlhodobo, všimli sme si, že dokument používa nápadne podobný slovník ako rôzne antidezinformačné iniciatívy (hovorí o hybridných hrozbách, dezinformačných kampaniach a pod.).
O tom, že Matovičova / Hegerova vláda má k mimovládnym organizáciám tohto typu blízko, je tiež už dávno známe. Mimovládny sektor sa v návrhu stratégie boja proti dezinformáciám spomína 14-krát (pre porovnanie vedecký sektor len 2-krát).
„Vybrané mimovládne organizácie“ majú byť podľa návrhu zapojené do vzdelávacích aktivít pre štátne aj neštátne inštitúcie a verejnosť. Mimovládky (nie však bežní občania) by tiež mali mať prístup k špecializovanému systému na zber, získavanie a analyzovanie „prvkov informačných operácií“.
Vzhľadom na tieto skutočnosti sa nám javilo ako pravdepodobné, že na vytváraní dokumentu spolupracovali predstavitelia mimovládneho sektora.
Úrad vlády odpovedal vyhýbavo
Keďže samotný dokument je na oficiálnej stránke nepodpísaný, oslovili sme úrad vlády s otázkou, kto je autorom dokumentu a či, resp. s akými MVO na ňom spolupracoval.
Úrad vlády odpovedal vyhýbavo s tým, že materiál vypracovala „medzirezortná pracovná skupina“ a že konkrétne mená nemôže uviesť s odvolaním na ochranu osobných údajov.
S mimovládnymi organizáciami vraj ÚVSR nespolupracoval, ale využil informácie z príručky Globsecu: „Ako sa brániť proti informačným operáciám: príručka pre komunikátorov“.
Dokument písali ľudia z Globsecu
Po zverejnení článku sa nám však – z verejne dostupných zdrojov – podarilo zistiť dodatočné skutočnosti – mená autorov dokumentu a to, že sú v skutočnosti napojení na politické mimovládne organizácie.
Iveta Kupková a Ľubomír Kľačko z Kancelárie Bezpečnostnej rady Úradu vlády SR, označení ako autori tohto dokumentu, totiž poskytli rozhovor pre aktuality.sk. Pri oboch sú väzby na mimovládnu organizáciu Globsec ľahko dohľadateľné.
Iveta Kupková vo svojej diplomovej práci z roku 2019 ďakuje kolegom z GLOBSECu. Mimochodom, v práci za „problematické naratívy“ označuje napríklad „spochybňovanie NATO a EÚ“, „tvrdú kritiku USA“ či „kritiku politikov a stavu armády“ (s. 91).
V spomínanej príručke (podporenej aj z európskych fondov) Globsecu „Ako sa brániť proti informačným operáciám“ je uvedená ako projektová koordinátorka GLOBSEC. Písala taktiež pre portál Antipropaganda.sk (prevádzkovaný Slovenským inštitútom pre bezpečnostnú politiku, ktorý viedol aj súčasný minister obrany Jaroslav Naď), kde je jej posledný článok z roku 2018.
Druhý autor dokumentu, Ľubomír Kľačko, je na stránke GLOBSEC uvedený ako externý prispievateľ. Má na nej jeden článok (z roku 2019). Konkrétne ide o štúdiu, na ktorej spolupracoval Kľačko s inými autormi Globsecu (Katarína Klingová, Daniel Milo, Iveta Kupková).
Úrad vlády väzby nakoniec priznal
S otázkou, aký je vzťah týchto dvoch ľudí ku GLOBSECu a aký bol v čase, keď písali daný dokument, sme oslovili úrad vlády aj organizáciu GLOBSEC.
Z úradu vlády nám uviedli, že v čase, keď pracovali na dokumente, nemali Ľubomír Kľačko ani Iveta Kupková žiadnu pozíciu v GLOBSECu. Iveta Kupková bola zamestnaná v GLOBSECu do mája 2020 a na úrad vlády nastúpila v júni 2020. Ľubomír Kľačko v GLOBSECu nikdy zamestnaný nebol, ale zo svojej pozície zamestnanca úradu vlády bol spoluautorom štúdie, ktorú vydal GLOBSEC.
Urad vlády tiež uviedol, že nešlo o jediných autorov dokumentu, ale zástupcov úradu vlády „v medzirezortnej pracovnej skupine“. Jej zloženie ani počet jej členov však nešpecifikoval, hoci sme sa na to priamo pýtali.
GLOBSEC na naše otázky neodpovedal.
Zhrnutie
Zástupcovia úradu vlády, ktorí sa podieľali na vypracovaní stratégie boja proti dezinformáciám, sa v GLOBSECu preukázateľne aktívne angažovali, resp. s ním spolupracovali.
V práci pre úrad vlády svoje know-how o „hybridných hrozbách“, získané aj v GLOBSECu, začali premietať do štátnych dokumentov.
Prvú odpoveď úradu vlády, že pri príprave dokumentu sa nespolupracovalo s MVO, možno vnímať ako zavádzajúcu. Úrad vlády síce priznal, že čerpal aj z príručky GLOBSECu, avšak už nepodotkol, že samotný dokument písali dvaja spolupracovníci GLOBSECu, čo je v tomto kontexte podstatná súvislosť.
Ide tak o ďalší z mnohých prípadov, kedy ľudia, ktorí získali know-how v politických mimovládkach podporovaných zahraničím, následne formujú štátnu politiku, tentoraz dokonca v citlivej oblasti bezpečnosti. O iných prípadoch sme písali napr. tu, tu či tu.
Zdroj obrázku: Georgian Institue of Politics