Vláda vyhlásila veľký boj proti dezinformáciám a hoaxom. Aké sú jej prvé kroky?

Agenda tzv. boja proti hoaxom a dezinformáciám je zo strany rôznych mimovládnych organizácií akcentovaná už niekoľko rokov. Vláda Igora Matoviča sa k tejto agende plne hlási a od nástupu do úradu vykonala už niekoľko krokov. V tomto článku si ich zhrnieme.

Tento text bol podkladom pre prvú reláciu cyklu Politické križovatky, v ktorej sme sa s Petrom Marmanom venovali téme boja proti dezinformáciám, hoaxom a konšpiráciám. Celú reláciu si môžete vypočuť v archíve Slobodného vysielača.

Programové vyhlásenie vlády: boj proti dezinformáciám sa dotýka až šiestich rezortov

V rekordne dlhom programovom vyhlásení vláda spomína boj proti dezinformáciám, hoaxom, propagande, konšpiráciám či hybridným hrozbám na mnohých miestach.

Uvediem priame citáty všetkých výskytov týchto slov:

  • „Vláda SR preskúma zvýšenie ochrany záujmov Slovenskej republiky prostredníctvom noriem trestného práva pred rizikom hybridných hrozieb, týkajúcich sa najmä šírenia propagandy a dezinformácií, podpory extrémistických zoskupení a kybernetických útokov.“ (s. 12)
  • „V rozvoji spôsobilostí rezortu ministerstva obrany bude zohľadňované meniace sa bezpečnostné prostredie v kontexte kybernetických a hybridných hrozieb, dezinformácií…“ (s. 31)
  • „Vláda SR implementuje komplexný systém prípravy obyvateľstva na obranu štátu, ktorý zahrnie (…) zvyšovanie jeho odolnosti [obyvateľstva] voči dezinformačných vplyvom, opatrenia vo výchovno-vzdelávacom procese (...) posilní úsilie o boj s extrémizmom a dezinformáciami.“ (s. 31)
  • „Šírenie dezinformácií a hoaxov ohrozuje rozvoj vedomostnej spoločnosti. Vláda SR pripraví akčný plán na koordináciu boja proti hybridným hrozbám a šíreniu dezinformácií a vybuduje adekvátne centrálne kapacity pre jeho realizáciu. Tento boj však nikdy nesmie oslabiť podstatu slobody slova ako východiskového princípu demokracie.“ (s. 68)
  • V rámci sekcie o vzdelávaní sa uvádza ako jedna z priorít rozvoj schopnosti žiakov „odolávať konšpiráciám a dezinformáciám“ (s. 71).
  • V rámci sekcie o zahraničnej politike sa uvádza, že „rastie potreba aktívne sa vysporiadať s novými fenoménmi doby, akými sú napr. šírenie dezinformácií“ (s. 106).
  • „Silnejúce hybridné ohrozenia si vyžiadajú posilnenie kapacít na celoštátnej úrovni a aktívnu účasť SR na medzinárodnom úsilí pri odvracaní týchto hrozieb.“ (s. 107)
  • „Rezort [zahraničných vecí] bude aktívne spolupracovať s Ministerstvom obrany a Ministerstvom školstva vedy výskumu a športu SR v oblasti zvyšovania povedomia o EÚ, NATO a dôležitosti rozvojovej spolupráce, humanitárnej pomoci a podpory ľudských práv a slobôd vo svete, nástrahách dezinformácií a kybernetickej kriminality…“ (s. 107 – 108)
  • „Vláda SR totiž so znepokojením sleduje nárast dezinformácií v médiách a najmä na sociálnych sieťach, ktoré účelovo vyvolávajú strach a nedôveru v štátne zriadenie a liberálnu demokraciu. Vláda SR preto podporí iniciatívy bojujúce proti hoaxom, falošným správam a iným dezinformáciám a vytvorí mechanizmy na boj proti hoaxom, falošným správam a iným dezinformáciám.“ (s. 120)

Agenda boja proti hoaxom, dezinformáciám a konšpiráciám sa teda dotýka až šiestich rezortov: obrana, zahraničné veci, vzdelávanie, kultúra (mediálna politika), vnútro a spravodlivosť (preskúmanie trestnoprávnej úpravy).

Úvodné vyhlásenia predstaviteľov vlády

Minister obrany Jaroslav Naď sa vyjadril: „Dezinformácie, hoaxy, boj s propagandou, to všetko je súčasť balíka, ktorému sa hovorí strategická komunikácia, a tá bola v minulosti nulová, takže budeme vo veľmi úzkej súčinnosti s ministerstvom vnútra a zahraničných vecí.“

Ohľadom sprísnenia trestnoprávnej úpravy sa Naď vyjadril, že zmena zákona v tejto oblasti by bola ideálny stav, avšak nerobí si ilúzie, že „sa nám to podarí dotiahnuť do dokonalosti“.

Ministerka kultúry Natália Milanová deklarovala, že „mimoriadne dôležité bude pre nás taktiež prijatie veľkého mediálneho zákona a boj proti konšpirátorom a šíriteľom hoaxov“.

Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Martin Klus sa vyjadril, že si v rámci boja proti propagande „vie predstaviť“ aj spoluprácu so stránkou Zomri, pretože „satira je účinná, mnoho užívateľov ju vie stráviť lepšie než vážne mienené príspevky“.

Ľudia z politických mimovládok na vysokých štátnych postoch

Kľúčové pre boj proti dezinformáciám je ministerstvo obrany, ktoré má aj vlastnú spravodajskú zložku. Dve najsilnejšie pozície v tomto rezorte zaujali dlhoroční predstavitelia politických mimovládok aktívnych v oblasti boja proti dezinformáciám.

Ministrom obrany sa stal Jaroslav Naď, ktorý pôsobil v Slovenskom inštitúte pre bezpečnostnú politiku (zakladateľ, neskôr riaditeľ) (SSPI) a Globsecu.

Jeho štátnym tajomníkom sa stal Marian Majer, ktorý pôsobil v Slovenskom inštitúte pre bezpečnostnú politiku (zakladateľ, neskôr riaditeľ), Stredoeurópskom politickom inštitúte (CEPI) a Centre pre európske a severoatlantické vzťahy (CENAA).

Paradoxné je, že žiadna z týchto mimovládnych organizácií, hoci riešia citlivé politické témy, transparentne neinformuje o svojom financovaní. Stránky CEPI a CENAA sa mi nepodarilo na internete nájsť (stránka cenaa.org bola v čase písania článku nedostupná). Globsec ani SSPI na svojich stránkach nezverejňujú výročné správy ani informácie o financovaní.

Spolupráca s mimovládnym sektorom

25. apríla 2020 sa konalo „veľké otvorené stretnutie“ ministra zahraničných vecí, jeho štátneho tajomníka a štátneho tajomníka ministerstva obrany s predstaviteľmi mimovládnych organizácií venujúcimi sa boju proti hoaxom a dezinformáciám.

Jedna zo zúčastnených iniciatív (Digital Infospace Security Initiative) ho popísala pomerne nadšene:

„Stretnutie sa nieslo v duchu tém strategickej komunikácie, hybridných hrozieb a dezinformácií, ktoré sa dnes stávajú kľúčovými otázkami zahraničnej a bezpečnostnej politiky štátu.

(...)

Oceňujeme prístup nových vládnych predstaviteľov, ktorí do diskusie o významných témach dneška začlenili aj široké zastúpenie bezpečnostných inštitúcií, mimovládneho sektora a akademickej pôdy.“

Analýza ministerstva obrany o „infodémii“

V apríli 2020 vydal analytický útvar ministerstva obrany analýzu „Infodémia“, kde podáva správu o stave „dezinformačnej scény“ v čase pandémie koronavírusu.

Analýze možno vytknúť, že čerpá zo zdroja blbec.online. Tento portál, monitorujúci facebookové stránky s údajne sporným obsahom, však nemožno považovať za dostatočne hodnoverný. Do zoznamu „konšpirátorov“ bez akéhokoľvek odôvodnenia zaradil aj našu facebookovú stránku.

Keď sme ho požiadali o vysvetlenie, nereagoval a krátko na to vo facebookovom príspevku označil stránky s inými názormi (vrátane „konšpirátorov“, kam spadá podľa blbec.online aj náš portál), za „terče“, s ktorými sa nerozpráva.

Pre objektivitu je však potrebné uviesť, že analýza od blbec.online prebrala iba dáta o počtoch interakcií vybraných facebookových príspevkov, čo sú verejne prístupné dáta, ktoré blbec.online iba agreguje. Analýza sa nijak nevyjadrovala k tomu, či súhlasí s postupmi, ktorými blbec.online identifikuje „blbcov“ alebo inými jeho aktivitami.

Je však tiež pravdou, že administrátor portálu blbec.online podľa vlastných slov už za minulej vlády spolupracoval s ministerstvom vnútra. Rovnako s portálom spolupracovala aj mimovládka SSPI, ktorej spoluzakladateľom a riaditeľom je súčasný minister obrany.

Problematické je aj to, že za dezinformácie analýza označuje aj vyjadrenia Milana Uhríka a Jaroslava Pašku, ktoré však nemožno označiť za dezinformácie, ale skôr za iné politické interpretácie, resp. v prípade Pašku maximálne ako drobnú nepresnosť. O aké vyjadrenia presne ide a prečo to nie sú hoaxy či dezinformácie, rozoberáme tu.

V rámci sekcie „Dezinformácie v prostredí Slovenskej republiky“ analýza uvádza, že „bola kritizovaná nedostatočná pomoc poskytovaná Európskou úniou a absencia riešení a plánov do budúcnosti v súvislosti s pandémiou. Darovanie zdravotníckych pomôcok zo strany európskych štátov ako Francúzsko a Nemecko a ich spolupráca boli dezinformačnými médiami ignorované. Na druhú stranu bola vyzdvihovaná pomoc Ruskej federácie Taliansku (položená do silného kontrastu s absenciou pomoci EÚ) a taktiež pomoc Slovensku“.

Tieto tvrdenia nie sú priamo označené ako dezinformácie či hoaxy, hoci sú uvádzané v časti venovanej dezinformáciám. Z celkového kontextu sa však zdá, že aj tieto názory, ktoré sú úplne legitímnou súčasťou diskusie, vníma ministerstvo obrany ako problematické.

Analýza tiež hneď v úvode obsahuje tvrdenie, že „[d]ezinformácie s cielenou agendou sa šírili predovšetkým z Číny, Ruskej federácie (RF) a Iránu“, pričom ho priamo v texte nedokladá zdrojom. V závere analýzy sa nachádza niekoľko zdrojov, pričom nie je jasné, v ktorom z nich má byť táto skutočnosť doložená.

Takéto vážne obvinenie by malo byť seriózne podložené. Malo by sa zároveň diferencovať medzi dezinformáciami, ktorých geografická krajina pôvodu je Rusko a tými, ktorého zdrojom potenciálne sú samotné orgány ruskej verejnej moci. Bez špecifikácie majú tieto dva pojmy tendenciu pre čitateľa sa zlievať, čo však môže byť zavádzajúce.

TASR bude zverejňovať špeciál o boji proti dezinformáciám

Koncom apríla 2020 TASR informovala, že „sa dohodla na spolupráci pri odhaľovaní hoaxov a dezinformácií s francúzskou agentúrou AFP“.

Treba dodať, že generálny riaditeľ TASR nie je podriadený vlády a TASR je formálne nezávislou inštitúciou. Je však pochopiteľné, že aj táto inštitúcia je ovplyvnená okolitým diskurzom a trendmi.

Záver

Politické strany väčšinou lákajú voličov na sľuby v oblasti vzdelávania, zdravotníctva či sociálneho zabezpečenia. Tieto sľuby ostávajú často nenaplnené, pretože sú náročné na realizáciu, hlavne z finančného hľadiska. Vývoj ekonomiky je pritom do veľkej miery závislý od globálneho trhu a vláda ho môže ovplyvniť len relatívne málo.

Iným typom opatrení sú však prevažne politické rozhodnutia. Pri nich stačí politická vôľa, dostatok hlasov v parlamente (prípadne mediálne krytie) a v priebehu jedného volebného obdobia je možné spraviť zásadné zmeny. Takouto oblasťou je aj boj proti dezinformáciám.

Vláda sa k boju proti dezinformáciám a hoaxom plne hlási. Do svojich radov pribrala popredných predstaviteľov mimovládok, ktoré sa tejto téme už roky venujú. Zároveň aktívne zahájila spoluprácu s týmito a ďalšími mimovládkami.

Téma boja proti dezinformáciám a hoaxom je vďaka dlhoročnej práci aj týchto mimovládok (analýzy, návrhy opatrení, monitorovanie stavu) rozpracovaná a pôda na implementáciu opatrení je preto dobre pripravená.

V najbližších 4 rokoch teda vláda môže zaviesť dosť veľa zmien v tejto oblasti. Vývoj budeme sledovať a informovať o ňom. Takisto sa budeme venovať tomu, či sú takéto zmeny prospešné alebo môžu priniesť aj zásadné riziká pre demokraciu a slobodu prejavu.

Zdroj obrázku: Facebook OĽaNO