Od prozápadných a liberálnych mimovládok sme dlho nepočuli, hoci by sa asi patrilo. Často sa vyhlasujú za ochrancov demokracie a ľudských práv. A hoci v rámci boja proti dezinformáciám sme svedkami oslabovania slobody prejavu a v rámci boja proti pandémii zase vidíme niekedy úplne neopodstatnené obmedzovanie takmer všetkých ľudských práv (podrobne sme o tom písali vo viacerých článkoch), zdá sa, že týmto mimovládkam to neprekáža.
Jednostranná TASR
Tento týždeň sme však predsa od nich významnejšie počuli. Ako inak – podporili uzavretie vojenskej dohody s Američanmi.
31. januára 2022 zverejnila TASR tlačovú správu s názvom „Odborníci vyzývajú poslancov, aby podporili obrannú dohodu s USA“. Tlačovú správu s obdobnými nadpismi prebrali aj iné médiá: Aktuality, zoznam.sk, TA3 či Plus jeden deň.
V prvom odseku správy, zvýraznenom hrubým písmom, TASR nekriticky prebrala tvrdenia citovaných „odborníkov“:
„Dlhodobé zahraničnopolitické a bezpečnostné záujmy našej krajiny nemôžu byť predmetom straníckych kalkulácií a populistických hier, konštatujú odborníci.“
Tieto tvrdenia neuviedla neutrálnejším „tvrdia“ či „myslia si“, ale slovíčkom „konštatuje“, z čoho sa skôr zdá, ako keby len označovali niečo, čo je objektívnym faktom.
Správa TASR hovorí o otvorenom liste, ktorý zorganizovali mimovládne organizácie STRATPOL a MEMO98. Signatárov listu TASR označuje takto: „mimovládne organizácie, zástupcovia akademickej obce, širšej odbornej verejnosti a médií“
Konflikty záujmov
Obe z týchto organizácií sú však v konflikte záujmov.
- STRATPOL je financovaný NATO, americkým veľvyslanectvom a dokonca aj ministerstvom zahraničných vecí, ktoré zmluvu presadzuje.
- MEMO 98 na svojej stránke financovanie neuvádza, z výročných správ Nadácie otvorenej spoločnosti však vieme, že MEMO 98 je platené aj ňou. NOS je zase pobrala desiatky miliónov eur od organizácií amerického oligarchu Georga Sorosa a desaťtisíce od amerického veľvyslanectva.
List podpísali tiež ľudia z týchto organizácií: SFPA, GLOBSEC, CEIAS, SSPI a IVO. Všetky z týchto organizácií sú v konflikte záujmov: sú financované americkým veľvyslanectvom, ministerstvom zahraničných vecí alebo svoje financovanie transparentne neuvádzajú, ale medzi partnermi majú organizácie ako NATO, americké veľvyslanectvo a pod.
Tlačová správa TASR, ani citované médiá, ktoré ju prevzali, neuvádzajú vôbec nič o týchto konfliktoch záujmov.
Nereprezentatívnosť signatárov
Otvorený list podpísali zhruba štyri desiatky ľudí. Aj keď väčšinu z nich nepochybne možno označiť za odborníkov, nemalú časť z nich aj za odborníkov na zahraničnú politiku, z hľadiska počtu ide o stále o zanedbateľné množstvo na to, aby sa dalo hovoriť o „odborníkoch“ všeobecne. Množstvo odborníkov z rôznych oblastí totiž zmluvu s USA silne kritizuje (Branislav Fábry, Eduard Chmelár, Maroš Žilinka, Ján Drgonec atď.).
V žiadnom prípade teda nemožno hovoriť o „zástupcoch akademickej obce a širšej odbornej verejnosti“. Signatári listu na to nemajú žiadny mandát a chýba im aj demokratická legitimita. Z hľadiska verejnosti tvoria jasnú názorovú menšinu.
Správa taktiež cituje z vyjadrení mimovládok: „Dohoda je totiž v plnej zhode so strategickými dokumentmi - bezpečnostnou a obrannou stratégiou SR prijatými v roku 2021 - i dlhodobým konsenzom v proeurópskej a atlantickej zahraničnopolitickej orientácii našej krajiny.“
Hovoriť o „dlhodobom konsenze“ je však zavádzajúce. Ide možno o konsenzus vládnych politikov (hoci cez minulú vládu podobná zmluva neprešla), ale rozhodne nie občanov. Podľa prieskumov verejnej mienky je dlhodobým prevládajúcim názorom slovenskej verejnosti byť „niekde medzi“ Východom a Západom (tu, tu), udržiavať dobré vzťahy s Ruskom aj USA či byť „mostom“ medzi nimi.
Dvojitý meter
Na konci správy TASR (aj v článkoch Aktualít, Plus jeden deň a TA3) sa uvádza: „Opozícia zmluvu kritizuje a hovorí o vytváraní amerických vojenských základní na Slovensku, približovaní amerických vojsk k ruskej hranici a okliešťovaní kompetencií našich štátnych orgánov.“
Tu sa však neuvádza, že to opozícia „konštatuje“, ale len „hovorí o“. Pričom dve z uvedených tvrdení sú konštatovaním faktov a tretie je obhájiteľné (v závislosti od toho, čo sa myslí pod „americkou vojenskou základňou“). V kontraste s tým sú citované „konštatovania“ mimovládok politizujúcimi hodnotiacimi tvrdeniami.
Na tejto malej epizóde v praxi vidíme, ako funguje ovplyvňovanie politiky cez zahraničné peniaze. Vidíme aj to, že masmédiá nedokážu či nechcú na tieto súvislosti poukázať, hoci sú všeobecne známe a dajú sa jednoducho overiť zo stránok samotných týchto mimovládnych organizácií.
Zdroj ilustračného obrázku: TASR/AP