V roku 1998 sa práve končilo funkčné obdobie tretej vlády Vladimíra Mečiara a veľká časť obyvateľstva bola nespokojná s jeho mnohými kauzami, ako aj s vážnymi podozreniami zo zneužívania moci. Na druhej strane značná časť obyvateľstva v zásade súhlasila so základným politickým smerovaním, ktoré Mečiar predstavoval. Spoločnosť bola rozdelená a parlamentné voľby 1998 mali rozhodnúť o ďalšom smerovaní. Významný vplyv na výsledok volieb mala aktivita mimovládneho sektora pod názvom Občianska kampaň ’98 (OK’98).

V predchádzajúcom článku sme zhrnuli, ako George Soros zasahoval do politického a spoločenského diania vo východnej Európe. Sám to opísal v knihe Zmenka na demokraciu(1991). V tomto článku si zhodnotíme kroky, ktoré presadzoval a prezentoval ako pomoc pre východnú Európu. Ukážeme si, že aj ich následkom boli krajiny východnej Európy prevalcované západným vplyvom v oblasti politickej, ekonomickej aj kultúrnej, čo značne oslabilo možnosti hľadať samostatnejšiu cestu pre tieto krajiny.

V roku 1989, v čase pádu socializmu, sa diala dôležitá geopolitická a ekonomická premena krajín východnej Európy. Existovalo niekoľko ciest, ktorými sa môžu vydať (napr. nekritické prevzatie západného systému, uzavretie sa či stredná cesta atď.). Nie je žiadnym tajomstvom, že George Soros už od začiatku 80. rokov podporoval rôznych disidentov, ktorí sa klonili práve k ceste západnej liberálnej demokracie. Sám o tom píše v knihe Zmenka na demokraciu (1991). V tomto článku zhŕňame to, čo píše sám Soros ovplyvňovaní geopolitických pomerov vo východnej Európe zo svojej strany.

Cez víkend si Ukrajina zvolila nového prezidenta – Volodymyra Zelenského. Zelenskyj sa stal nápadným tým, že nejde o profesionálneho politika, ale o komika, ktorý svoju kampaň postavil na boji proti korupcii, zábavných vystúpeniach a sľuboch veľkých zmien v krajine.

V týchto dňoch uplynulo 20 rokov, odkedy začali 24. marca 1999 jednotky Severoatlantickej aliancie letecké útoky na Juhoslovanskú zväzovú republiku. Išlo o udalosť, ktorá dosť silne rozbúrila vody slovenskej spoločnosti a aj po 20 rokoch budí emocionálne reakcie. Rozhodli sme sa preto s odstupom času spísať niekoľko prehľadových faktov k tomuto konfliktu.

Prezidentské voľby rozhodujú o budúcnosti Slovenska viac, ako sa zdá. Prezidentskí kandidáti – obaja, ktorí sú v druhom kole – operujú skôr všeobecnými frázami a hovoria o potrebe riešenia tém, na dôležitosti ktorých sa každý zhodne. Nevyjadrujú sa však jasne k podstate – a síce k civilizačnej voľbe, ktorej Slovensko čelí a ktorá už sčasti prebehla. Rozhodnutie nás ovplyvní minimálne na desaťročia a niektoré zmeny budú nezvratné.

Vo verejnej diskusii na Slovensku sa veľa hovorí o úlohe „politických mimovládok“ v politickom procese. Na jednej strane vykonávajú väčšinou všeobecne prospešnú činnosť, ktorej prínos nikto nespochybňuje. Zároveň sa však aktívne zapájajú do do verejnej diskusie a tvorby verejnej politiky v oblasti geopolitiky, multikulturalizmu a práv menšín, kde vystupujú ako zástupcovia občianskej spoločnosti. V tomto článku na konkrétnych faktoch a štatistikách ukazujeme, že tieto subjekty v podstatných politických postojoch: 1. nereprezentujú občiansku spoločnosť, ale iba jej menšinovú časť; 2. bližšie popisujeme, aké hodnoty („ideológiu“) presadzujú.

V poslednej dobe vzniká v mediálnej oblasti veľmi vyhranená atmosféra. Hovorí sa o tzv. spoľahlivých médiách hlavného prúdu a o mimoriadne zavádzajúcich konšpiračných alternatívnych médiách. Tie sú spájané s konšpiračnými teóriami ako chemtrails, reptiliáni či liečba rakoviny pomocou Sava.

26. mája 2014 sa šéfredaktor časopisu Zem a vek Tibor Eliot Rostas a člen redakčnej rady tohto média Dušan Budzák stretli s ruským veľvyslancom na Slovensku Pavlom Kuznecovom. Žiadali ho o podporu pre ich médium. Nahrávka zo stretnutia, ktorá je dostupná na internete, je mainstreamom opakovane prezentovaná ako dôkaz, že Zem a vek nie je nezávislé médium. Na stretnutí však zazneli aj iné skutočnosti, ktoré mainstream odignoroval.

„Sledujeme dôsledky najväčšej mobilizácie zahraničných bojovníkov v histórii. Ak sa pozriete na históriu džihádu, na prominentných miestach v súčasných teroristických skupinách sú ľudia, ktorí bojovali ešte v Afganistane. Predstavte si niečo podobné, no niekoľkokrát vážnejšie, v súvislosti so Sýriou. Títo ľudia, väčšinou ide o mužov, budú viesť džihádistický svet v najbližších dvadsiatich, tridsiatich rokoch. Preto uvidíme ďalšie násilie, aké sme zažili nedávno. Musíme sa pripraviť. Nanešťastie, toto sa ešte neskončilo.” – z videokomentára Kacpera Rekaveka pripraveného v spolupráci SME a GLOBSEC Policy Institute.