Čo je podstata prezidentských volieb? Dve cesty pre Slovensko

Prezidentské voľby rozhodujú o budúcnosti Slovenska viac, ako sa zdá. Prezidentskí kandidáti – obaja, ktorí sú v druhom kole – operujú skôr všeobecnými frázami a hovoria o potrebe riešenia tém, na dôležitosti ktorých sa každý zhodne. Nevyjadrujú sa však jasne k podstate – a síce k civilizačnej voľbe, ktorej Slovensko čelí a ktorá už sčasti prebehla. Rozhodnutie nás ovplyvní minimálne na desaťročia a niektoré zmeny budú nezvratné.

Dve cesty pre Slovensko

Prezidentské voľby ukázali, že slovenská spoločnosť, podobne ako v iných krajinách, sa štiepi na niekoľko hlavných táborov (sčasti sa aj prekrývajúcich): liberálny, smerácko-ľavicový, národne orientovaný, antisystémový, kresťansko-konzervatívny a ľudia, ktorí sa nachádzajú niekde medzi.

Aj keď sú možné rôzne kombinácie postojov, v rámci aktuálnych politických reálií sú pre Slovensko prakticky možné dve cesty, ktoré ho ukotvia hodnotovo, politicky, geopoliticky aj ekonomicky na najbližšie desaťročia.

Ak to trochu zjednodušíme, črtajú sa tieto dve možnosti:

  • Slovensko prispôsobujúce sa tlaku prevládajúcich medzinárodných trendov: Slovensko sa bude ďalej približovať Západu a bude nekriticky akceptovať politiky pretláčané zo strany USA, EÚ a politických mimovládok: prijme väčšie množstvá imigrantov, opatrenia na zvýšenie multikultúrnosti, zrelativizuje tradičné hodnoty prijatím registrovaných partnerstiev, manželstiev či až adopcií pre homosexuálov, bude dekonštruovať tradičné role muža a ženy a bude sa oslabovať rola náboženstva v spoločnosti. Geopoliticky sa jasne vymedzí proti Rusku a bude podporovať zahraničnú politiku USA. V EÚ a NATO sa bude integrovať čoraz hlbšie a strácať tak stále viac suverenity.
  • Suverénne Slovensko chrániace svoje záujmy v spoločenste rovnocenných štátov: Slovensko bude počúvať skôr vôľu väčšiny obyvateľstva, odmietne masovú imigráciu, zachová si zhruba súčasné etnické zloženie, bude chrániť tradičné hodnoty a podporí pôrodnosť domáceho obyvateľstva. Geopoliticky sa bude správať vyvážene: nebude sa uzatvárať ani voči Západu, ani voči Východu. Vymedzí sa proti trendu „superštátu“, ku ktorému momentálne EÚ smeruje a bude si zachovávať v rámci možností vlastnú suverenitu a identitu.

Hlavne v prípade, že Slovensko bude realizovať prvú cestu, dôsledky budú sčasti nezvratné, napr. v oblasti demografických zmien a s nimi súvisiacimi zmenami kultúry.

Tieto témy sa týkajú veľkých trendov a globálnych súvislostí. Popri nich Slovensko trápia aj iné otázky: stav zdravotníctva, školstva, ochrany prírody, transparencia vládnutia, vymožiteľnosť práva korupcia a ďalšie.

Všetky tieto témy sú dôležité a treba o nich hovoriť. Ich riešenie však nie je podmienené prvou zmienenou cestou: môžeme ich efektívne riešiť aj pri ochrane tradičných hodnôt a našej suverenity.

Ešte stále máme možnosť voľby

Slovenský vlak je už rozbehnutý smerom k možnosti číslo 1: svedčí o nej naše členstvo v EÚ, NATO, deklarované transatlantické smerovanie, deklarovaná podpora multikulturalizmu či podpora politických mimovládok aj z verejných zdrojov.

Proti svedčí mienka väčšiny obyvateľstva (väčšina podporuje EÚ, ale viac koncept „Európy národov“ ako „európskeho superštátu“, silne oponuje masovej imigrácii a hlási sa ku kresťanským hodnotám), vzostup antisystémových síl, ako aj odmietnutie povinných kvót, migrácie, americkej investície do našej vojenskej infraštruktúry, neuznanie Kosova či nechávanie si sčasti otvorených dverí smerom k Rusku a pod.

V tejto situácii je absolútne kľúčové, aké stanovisko bude zastávať prezident ako vrcholný ústavný činiteľ Slovenskej republiky, jej reprezentant dovnútra aj navonok, ako morálna autorita, hlavný veliteľ ozbrojených síl a dôležitá postava zahraničnej politiky.

Oddeliť obsah od marketingu

Čo sa týka spomínanej „veľkej voľby“, prezidentskí kandidáti nehovoria jasne, ku ktorej vízii sa viac klonia. Na otázky odpovedajú veľmi opatrne, nejednoznačne, alebo sa odpovediam úplne vyhýbajú.

Naopak, kandidáti radi hovoria o témach, v ktorých sú doma, sú voličsky populárne a zaobaľujú ich do lákavých marketingových fráz.

Zo strany Zuzany Čaputovej sú to najmä témy spravodlivosti, transparencie a niekedy aj ekológie. Najčastejšími frázami sú apely na slušnosť, férovosť, súcit a lásku k blížnemu či zdôrazňovanie vedenia kampane v duchu autenticity a úprimnosti.

Zo strany Maroša Šefčoviča sú to hlavne sociálne témy, podpora dôchodcov či mladých Slovákov v zahraničí. Spomína frázy ako „strieborný dlh“ voči dôchodcom či „zlatý reštart“ pre mladých v zahraničí.

Kľúčové však je jasne, priamo a do dôsledkov hovoriť aj o spomínanej veľkej voľbe. Tomu sa ale prezidentskí kandidáti vyhýbajú.

Väčšina médií nepátra po podstate

Istá opatrnosť vyjadrovania zo strany politikov je pochopiteľná. Na to sú tu však médiá, aby občanom priniesli jednoznačné informácie, aby sa mohli kvalifikovane rozhodnúť. Ak ich nemajú, demokracia pripomína pozlátko založené na dojmoch z drahých kampaní.

Médiá by sa preto mali snažiť jasne oddeliť marketing prezidentských kandidátov od skutočného obsahu ich politiky: konkrétnych rozhodnutí, ktoré vo svojej funkcii budú robiť a kam budú Slovensko smerovať.

Žiaľ, drvivá väčšina médií kľúčové otázky nekladie a ak ich aj kladie, nechajú sa odbiť frázami, z ktorých nevyplývajú konkrétne závery (napr. tu alebo tu). O tom, že by sa z dielčích vyjadrení postojov kandidátov snažili zrekonštruovať celostnejšiu súvislosť, už reč ani byť nemôže.

Kľúčové otázky

Na zistenie postojov prezidentských kandidátov k spomínaným medzinárodným trendom by vlastne stačilo položiť zopár otázok a trvať na jednoznačných vyjadreniach.

Otázky možno zhrnúť takto:

  1. Akú formu rodiny zastávate: manželstvo ako zväzok muža a ženy, alebo pripúšťate aj manželstvá, prípadne adopcie pre homosexuálne páry?
  2. Chcete riešiť demografickú krízu prostredníctvom imigrácie alebo zvýšením domácej pôrodnosti?
  3. Súhlasili by ste s príchodom a usídlením väčšieho množstva migrantov na Slovensko (rádovo viac ako 10 000), pochádzajúcich z odlišných civilizačných okruhov (moslimský svet, Afrika)?
  4. V čom by si malo Slovensko stáť za svojím v rámci EÚ a obhajovať svoje záujmy?
  5. Súhlasili by ste s prijatím zmluvy, na základe ktorej by vojaci armád cudzích štátov, resp. NATO, mohli pôsobiť na území Slovenska?

Tieto otázky sme prezidentským kandidátom položili. Ich odpovede, porovnanie ich postojov z predchádzajúcich vyjadrení a ich zhodnotenie vám prinesieme v samostatnom článku.