26. mája 2014 sa šéfredaktor časopisu Zem a vek Tibor Eliot Rostas a člen redakčnej rady tohto média Dušan Budzák stretli s ruským veľvyslancom na Slovensku Pavlom Kuznecovom. Žiadali ho o podporu pre ich médium. Nahrávka zo stretnutia, ktorá je dostupná na internete, je mainstreamom opakovane prezentovaná ako dôkaz, že Zem a vek nie je nezávislé médium. Na stretnutí však zazneli aj iné skutočnosti, ktoré mainstream odignoroval.
Zatiaľ neboli zverejnené priame dôkazy, že Zem a vek je financovaný Ruskom
Aj keď sa na internetových diskusiách často stretneme s tvrdením, že Zem a vek je platený Ruskom, nahrávka to vôbec nedokazuje: práve naopak. Rostas s Budzákom sa pýtajú, či by bol záujem z ruskej strany podporiť ich médium. Veľvyslanec odpovedá, že záujem by aj bol, že sa robia isté prípravy, ale momentálne na to nie sú vyčlenené peniaze. Rostas s Budzákom teda nedostali žiadne peniaze, iba neurčitý prísľub do budúcna.
Ešte aj o viac ako rok neskôr, v júni 2015, keď boli Rostas a Budzák v Moskve a prezentovali svoj návrh vytvorenia mediálneho domu
, uviedli, že ich médium je stále financované len z peňazí od odberateľov. Ani z tohto stretnutia nevzišla konkrétna finančná podpora ani spolupráca – aspoň o tom médiá nepriniesli žiadne dôkazy.
Či je v súčasnosti Zem a vek financovaný ruskými peniazmi, nevieme. Verejne o tom neboli predstavené žiadne dôkazy. Faktom však je, že túto podporu chceli a pravdepodobne ju časom aj získajú, keďže z ruskej strany záujem bol. Preto treba k nezávislosti časopisu Zem a vek pristupovať opatrne, rovnako ale aj ku kategorickým tvrdeniam, že dostáva peniaze z Ruska.
Iné politicky aktívne subjekty sú preukázateľne platené USA už dlhé roky
Podstatnejšie je však čosi iné. Na stretnutí zazneli aj iné závažné skutočnosti stavajúce situáciu do celostnejšieho kontextu. Mainstream im však vôbec nevenoval náležitú pozornosť. Bloger Denníka N Ján Benčík priamo uvádza niektoré citácie ruského veľvyslanca:
Vozili sme [za čias Sovietskeho zväzu] v kufríkoch doláre, rozdávali ich vedeniam komunistických strán (...) aby sme podporili rozširovanie komunistickej, socialistickej revolúcie po celom svete. Po rozpade Sovietskeho zväzu sme našu zahraničnú politiku úplne zmenili (…) V mnohom sme prehrali preto, že sme odmietali podporovať mimovládne organizácie, rôzne iné organizácie, v našej zahraničnej politike na takéto aktivity momentálne nemáme vyčlenené financie…
Ruský veľvyslanec priamo hovorí, že by síce podľa neho bolo dobré, aby Rusi podporovali rôzne mimovládne organizácie v zahraničí, ale že momentálne to nerobia. Na druhej strane poukazuje na to, že USA to robí vo veľkom:
No naši americkí partneri na druhej strane, to, za čo nás v čase Sovietskeho zväzu kritizovali, momentálne hojne využívajú – presadzovanie svojho videnia demokracie po celom svete, organizovanie oranžových revolúcií v iných krajinách, pretláčanie svojich názorov, financovanie všetkých tých NGO, financovanie občianskej spoločnosti a organizácií.
Sám Budzák v nahrávke hovorí: Existuje tu veľký tlak proamerických subjektov, ktoré sa snažia o medializáciu a my sme tu v zásade sami (...) Nás zaujíma, či sa plánuje urobiť nejaká alternatíva tomu aj finančnému, aj know-how tlaku, ktorý sem prichádza špeciálne cez Spojené štáty.
Mainstream priviera oči
Keďže ide o interné stretnutie ľudí s podobným geopolitickým pohľadom na svet – Rostas, Budzák a Kuznecov – je málo pravdepodobné, že by tieto výroky o tlaku z USA mysleli v rámci nejakej propagandy. Skôr na rovinu hodnotili situáciu na základe vlastných skúseností. Je, samozrejme, možné, že ju vnímajú mylne – ich tvrdenia sú však závažné a hlavný prúd by ich mal kriticky preveriť.
Na aspoň čiastočné overenie toho, čo hovoria, stačí len zopár minút strávených pri internete:
- Stránka sebavedome.sk, ktorá uvádza články o tom, aké je dôležité byť v NATO, že Slovensko patrí na Západ, aj keby nechcelo, že politická korektnosť znamená
vyvíjať sa
. Tiež vyzýva na pomoc utečencom. Sebavedome.sk uvádza medzi svojimipodporovateľmi a priaznivcami
okrem iných Inštitút pre verejné otázky (ktorý zo zámoria inkasoval veľké sumy) či Veľvyslanectvo USA na Slovensku. - Štúdia Davida Reichhardta publikovaná v odbornom periodiku Perspectives z roku 2002. Autor analyzuje zahraničné zásahy do volieb na Slovensku v roku 1998 a priamo konštatuje:
Na Slovensku medzinárodná podpora demokracie (democracy promotion) zafungovala a zafungovala dobre. (...) Lídri slovenského tretieho sektora - ešte viac ako vodcovia iných skupín občianskych, politických alebo ekonomických - prevzali iniciatívu na posilnenie volebného procesu. (...) Tretí sektor sa dôsledkom toho stal politickým hnutím, ktoré napokon pomohlo opozícii.
- Iniciatíva Za slušné Slovensko, ktorá spôsobila pád vlády, na svojej stránke uvádza zoznam 140 mimovládnych organizácií, ktoré ju podporujú. Sú tam mnohé kľúčové mimovládky významne financované zahraničnými korporáciami: Pontis, Ineko, Konzervatívny inštitút Milana Rastislava Štefánika, Liga za ľudské práva, INESS, MESA10, Občan, demokracia a zodpovednosť a iné.
V prípade úprimnej investigatívy by sa takýchto prípadov dalo nájsť oveľa viac. Dovolím si povedať, že peniaze pôvodom zo Spojených štátov amerických ovplyvňujú slovenské politické dianie viac ako peniaze z Ruska – už len preto, že USA je bohatšou krajinou a rozpočty amerických ministerstiev obrany a zahraničných vecí sú vyššie ako tie ruských. Prirodzene sa však obe veľmoci snažia geopolitiku ovplyvniť tak, aby presadzovali svoje záujmy,
Napriek ľahkej dostupnosti informácií o americkom finančnom vplyve na slovenskú politiku o ňom mainstream primerane neinformuje. Nevyvodzuje logický dôsledok, že môže ísť o presadzovanie záujmu cudzieho štátu na území SR – v prípade Ruska však áno.
Financovanie politiky zo zahraničia je nesprávne, ale pozerajme sa na veci pravdivo
Nepovažujem za správne, aby bolo politické médium financované zo zahraničia. Pri prezentovaní týchto skutočností však treba dbať na celostný kontext. Ak jedna strana politického a geostrategického sporu vo veľkom využíva prostriedky informačnej vojny, tak je celkom pochopiteľné, pokiaľ sa k takémuto kroku uchyľuje aj druhá strana.
Objektivita žiada skritizovať obe strany a pravdivo uviesť celý kontext. Realita je však taká, že oveľa viac je kritizovaná tá, ktorá o podporu len žiada (a nie je verejne známy dôkaz, že by zatiaľ nejakú aj získala), ako tá, ktorá je vo veľkom podporovaná už dlhé roky. Sme tak svedkami ďalšej selektívnej slepoty mainstreamu.