Kedy sa v ZSSR konali prvé skutočné voľby? Bola Líbya za Kaddáfího diktatúrou alebo priamou demokraciou? Koľko referend ročne sa uskutoční vo Švajčiarsku? Odpovede na tieto a množstvo iných otázok dáva najnovšia kniha Romana Michelka, Alternatívne politické systémy, ktorá vyšla v edícii DAV DVA.
Na Západe často upadáme do predstavy, že liberálna demokracia je jediným fungujúcim systémom, ktorý je univerzálny, najlepší pre všetkých a mal by zavládnuť na celom svete.
Hoci sa naša spoločnosť odvoláva na pluralitu a multikulturalizmus, od hlavnoprúdových médií, správ či analytikov sa zriedkakedy dozvieme viac než len čiernobiele delenie na „slobodný“ a „neslobodný“ svet.
Robíme to však bez toho, že by sme skutočne poznali spoločenské a politické usporiadania vládnuce v iných civilizáciách (alebo dokonca aj aspoň čiastočné alternatívy z iných západných krajín), ako aj ich kultúrne a historické špecifiká, ktoré určujú možný horizont ich vývoja.
Cieľ knihy
V tomto zmysle Michelkova kniha otvára veľmi dôležitú a aktuálnu tému, ktorej sa u nás nedostáva dostatočný priestor. Začína reflexiou známej eseje Francisa Fukuyamu Koniec dejín a posledný človek (1992), v ktorej Fukuyama tvrdí, že nástupom liberálnej demokracie de facto „skončili dejiny“ a už sa nevyskytne žiadny lepší systém.
Podľa Michelka však roky po vyjdení eseje ukazujú jednoznačný trend: politický mainstream sa zužuje, naopak, strany na okraji spektra, pravé či ľavé, rastú. „[Ľ]udia čoraz menej veria v ‚liberálnu demokraciu‘, prehnitý a skrz-naskrz skorumpovaný systém štandardných politických strán a hľadajú politické alternatívy.“
A práve ich základnému prehľadu je venovaná Michelkova kniha.
Zhrnutie obsahu knihy
Následné kapitoly sú venované alternatívnym volebným systémom v rokoch 1988 – 1993 (ZSSR), politickému systému Švajčiarska, Iránu, líbyjskej džamahíre, stavovskému štátu, mondragonským družstvám, islandskej revolúcii v bankovníctve, nepodmienenému príjmu, ázijským tigrom či hlasovaciemu systému „kladných a záporných hlasov“ Karla Janečka.
V kapitole „Alternatíva pre Slovensko“ autor rozoberá, čo z uvedených alternatív by sa mohlo použiť na Slovensku. Nasleduje ešte rozhovor s autorom, ktorý sa ale úplne priamo netýka témy knihy. Doslov napísal Lukáš Perný, ktorý je zároveň editorom knihy.
Dôležitým faktorom je rozsah knihy. Samotné pojednanie o politických systémoch má sotva 60 strán formátu A5 pomerne veľkým písmom (nepočítajúc kapitolu o tom, čo robiť, rozhovor s autorom knihy a doslov). Knižku teda prečítate za jeden, aj letný, večer.
Zhodnotenie
Rozsahom sú dané aj možnosti knihy. Je zrejmé, že nemôže ponúknuť hlbšie vhľady a analýzy, avšak pozitívom je, že vôbec upriamuje pozornosť na tieto systémy a načrtáva ich základné princípy.
Po prečítaní kapitol človek získa základný náhľad do iných myšlienkových systémov. Michelko vo všeobecnosti dobre vystihuje ich hlavné črty, hoci v niektorých prípadoch chýbajú dôležité súvislosti.
Napríklad v kapitole o volebnom systéme v ZSSR popisuje vzťah parlamentu a vlády, ale vôbec neuvádza, ako bola vláda kreovaná, pri popise líbyjského systému zase spomína ľudové výbory, ľudové konferencie a administratívne ľudové výbory, pričom popis ich kreovania a vzájomných vzťahov je dosť nejasný.
Osobitným prípadom je „kapitola“ o Iráne, ktorá má necelú stranu. Upriamuje však pozornosť na zaujímavú a často prehliadanú skutočnosť, že Irán vykazuje oveľa väčšiu mieru demokracie ako mnohé štáty v regióne, napr. Saudská Arábia.
Kniha je vo všeobecnosti písaná s nadhľadom a odstupom, až na zopár viet, ktoré znejú dosť hodnotiaco a skôr by sa hodili do komentárového žánru (napr. že Boris Jeľcin mal za cieľ „transformáciu spoločnosti na brutálny mafiánsky kapitalizmus“, „extrémistická a krajne deštruktívna opozícia“).
V knihe chýba akýkoľvek citačný aparát a zoznam prameňov, čo je však vzhľadom na jej formát akceptovateľné. Určite by ale bolo zaujímavé minimálne zhromaždiť odkazy na ďalšiu literatúru pre čitateľov so záujmom prehĺbiť svoje vedomosti.
Grafická úprava je prehľadná, kniha je čitateľná a doplnená obrázkami, ktoré zaujímavo dokresľujú text, hoci sú len čiernobiele.
Kniha do veľkej miery vychádza zo série youtubových videí Romana Michelka. Samotná kniha však neobsahuje takmer žiadne nové skutočnosti, naopak, zdá sa, že miestami je obsahovo ešte chudobnejšia. To môže byť sklamaním najmä pre čitateľov, ktorí si knihu predobjednali a celkom prirodzene a oprávnene očakávali bohatší obsah oproti videám. Kniha tak pôsobí aj akosi nedokončeno.
Knihu možno odporučiť tým, ktorí nemajú klapky na očiach – alebo sú ochotní si ich aspoň na čas sňať – a chcú si rozšíriť obzory v téme politických systémov.
Michelko, Roman. (2022). Alternatívne politické systémy. R FREE PRESS. 98 s. ISBN 978-80-974097-1-5.