Pôvodné knižné dielo Rozdelená spoločnosť od slovenského autora Ivana Šebestu (píšuceho pod pseudonymom Sebastián Jahič) zo zvolenského vydavateľstva Sol Noctis obsahuje množstvo podnetných myšlienok pre aktuálne politické diskusie. Kritizovať excesy ako populistického, tak liberálneho tábora i hľadaniu možného zmieru a „nového konsenzu“ medzi nimi je rovnako ambiciózne, ako potrebné. Na druhej strane, navrhnuté spôsoby realizácie tejto myšlienky vyznievajú miestami neveľmi realisticky.

Kedy sa v ZSSR konali prvé skutočné voľby? Bola Líbya za Kaddáfího diktatúrou alebo priamou demokraciou? Koľko referend ročne sa uskutoční vo Švajčiarsku? Odpovede na tieto a množstvo iných otázok dáva najnovšia kniha Romana Michelka, Alternatívne politické systémy, ktorá vyšla v edícii DAV DVA.

Už po pár dňoch od začatia ruskej agresie voči Ukrajine začali mierové rokovania. Zdá sa však, že sú už týždne zaseknuté a predstavujú viac pretvárku pred domácim i zahraničným publikom než úprimnú snahu čo najskôr ukončiť túto vojnu. V tomto článku si načrtneme, že vznik tejto vojny bol do veľkej miery výsledkom rovnice. A preto ani uzavretie mieru nie je pre zainteresované strany konfliktu v súčasnosti vysokou prioritou.

Jednou zo základných otázok, o ktorých sa diskutuje v súvislosti s pandémiou COVIDu, je kvalita imunity získanej prekonaním vs. očkovaním. Táto téma je pritom komunikovaná značne chaoticky. Niektorí odborníci úplne otvorene hovoria, že kvalitnejšia je imunita po očkovaní (tu, tu, tu, tu), iní hovoria presný opak (tu, tu, tu). Ako je to možné a aká je pravda? V tomto článku sa pozrieme na prehľad výskumov a tému priblížime viac do hĺbky

Prinášame vám za zamyslenie text v podobe myšlienkového experimentu či úvahy. Do akej miery popisuje to, čo sa okolo nás deje a aké závery si z neho vyvodíte, už necháme na čitateľa.

British Medical Journal (The BMJ) patrí k najstarším a najprestížnejším vedeckým medicínskym časopisom. Dňa 19. januára 2022 v ňom vyšiel editoriál podpísaný bývalou šéfredaktorkou The BMJ Fionou Godleeovou, súčasným šéfredaktorom Kamranom Abbasim a redaktorom Petrom Doshim, ktorý pôsobí aj ako profesor farmácie na University of Maryland.

Na prelome rokov 2021 a 2022 sa v Kanade konali majstrovstvá sveta v hokeji do 20 rokov. Turnaj bol však zrušený pre šírenie COVIDu medzi hráčmi. Ukazuje sa, že ide o iracionálny prejav COVIDového dogmatizmu, nad ktorým sa prakticky nikto z hlavného prúdu nepozastavuje, napriek jeho zjavnej absurdite. A desivým dôsledkom pre našu slobodu.

Od začiatku koronavírusovej pandémie máme na jednej strane ľudí, ktorí neveria, že koronavírus či covid existujú, na strane druhej máme ľudí, ktorí nemajú žiadne hranice v tom, čo sú ochotní urobiť so svojou a cudzou slobodou s cieľom nedostať sa do akéhokoľvek kontaktu s koronavírusom, hoci neraz ide o mladých, zdravých a po lete 2021 aj zaočkovaných ľudí.

V prestížnom vedeckom časopise Neuroscience & Biobehavioral Reviews vyšla nedávno komplexná meta-analýza 92 štúdií pod názvom: „Zahoďte dimorfizmus: ucelená syntéza výskumov ľudského mozgu ukazuje, že okrem veľkosti existuje len málo rozdielov medzi mužmi a ženami“. Autori dospeli k záveru, že v laických diskusiách populárne delenie na „mužské“ a „ženské“ mozgy je neopodstatnené.

Facebook oznámil, že plánuje čiastočne obmedziť zobrazovanie politického obsahu. Chce zmeniť algoritmy, podľa ktorých sa používateľom zobrazujú články v ich newsfeede, aby sa ľuďom zobrazovalo menej politického obsahu. Práve to, čo sa zobrazí v newsfeede, do veľkej miery určuje pozornosť používateľa a aj to, na čo sa preklikne ďalej.

Ako presne vznikol nový koronavírus, ktorý spôsobil celosvetovú pandémiu a ako sa preniesol na človeka, stále nevieme. Hlavnými dvomi verziami sú laboratórny vznik a prirodzený vznik, pričom ani pre jednu nemáme jednoznačné priame dôkazy. Na to, aby sme našli pravdu, potrebujeme čo najviac otvorenú a slobodnú verejnú diskusiu. V tomto článku stručne zhrniem niektoré argumenty, ktoré v hlavnoprúdovej diskusii prakticky vôbec nenájdete.

V západných médiách často vládne predstava, že hlavným problémom Ruska je Putin a jeho vláda. Riešením je preto na ruskú vládu tlačiť (sankcie, kritika, podpora opozície atď.) a čo najviac ju oslabiť, aby začala ustupovať. Takýto pohľad je však veľmi čiernobiely, ako ukazuje aj docent Branislav Fábry z Právnickej fakulty Univerzity Komenského (je tiež členom správnej rady Rusko-slovenskej spoločnosti).

Americké médium Bloomberg.com predvčerom publikovalo komentár Andreasa Klutha pod názvom „Musíme sa začať pripravovať na permanentnú pandémiu“, ktorý upozorňuje, že návrat do predcovidového normálu už možno nebude možný vzhľadom na koronavírusové mutácie.

Silná orientácia na západné mocnosti, hlavne USA a Severoatlantickú alianciu, je v hlavnom prúde nespochybňovaným kľúčovým cieľom zahraničnej politiky Slovenska. Častým argumentom je pritom význam NATO pre našu bezpečnosť, ktorý sa berie ako zaručená vec. Je však dôležité sa na túto otázku pozrieť z nadhľadu a v širšom kontexte. Aké spoľahlivé sú teda bezpečnostné garancie NATO?

V súčasnosti sa o šírení dezinformácií hovorí ako o veľkej hrozbe. Na agende boja proti „dezinformáciám“ je však zavádzajúce to, že často nejde o boj za pravdu, ktorý je sám o sebe bez pochýb pozitívny, ale boj proti iným názorom. Opakovane sme ukazovali, že za dezinformácie bývajú označované aj len iné názory (napr. tu alebo tu).

V roku 2018 mimovládna organizácia Alliance of Democracies uskutočnila rozsiahly prieskum o vnímaní demokracie v desiatkach krajín. Výsledky boli značne znepokojivé. Ľudia v demokratických krajinách majú pocit, že politici ich hlas nepočúvajú, vlády nekonajú v ich záujme a médiá im nedávajú vyvážené informácie. Tretina až polovica občanov v demokratických krajinách má pocit, že svoje nepopulárne názory nemôžu slobodne vyjadriť. Vo väčšine parametrov, paradoxne, vyšli lepšie krajiny považované za nedemokratické. Výsledky však treba interpretovať opatrne.

Zástancovia multikulturalizmu často argumentujú potrebou kritického myslenia a tým, že sa treba spoliehať na odborné argumenty, nie na subjektívne predsudky. Čo však v prípade, ak veda ukazuje, že multikulturalizmus má na spoločnosť škodlivé účinky?

V Medzinárodnej klasifikácii chorôb, verzii 11, viacero diagnóz z predchádzajúcej verzie 10 úplne vypadlo. Iné boli kontroverzným spôsobom pozmenené, takže napríklad nie všetky prejavy pedofílie, či dokonca nekrofílie, sú už považované za poruchu. Takéto trendy môžu napomáhať normalizácii či až akceptácii spoločensky škodlivého správania.

Minulý rok vydali výskumníci z Oxfordskej univerzity správu o globálnom šírení dezinformácií v poslednom desaťročí, ktorá priniesla zaujímavé výsledky. Vedci z Oxfordského internetového inštitútu sa zamerali hlavne na manipulácie na sociálnych sieťach. Skúmali aktérov tvoriacich manipulácie, ich stratégie, používanie falošných účtov a taktiež personálne a finančné kapacity tímov pracujúcich na manipulácii sociálnych sietí.

Súčasná doba je zložitá a plná manipulácií. Často neviete, kto za kým stojí, kto koho platí a aké môže mať skryté záujmy. Je preto dobré odkrývať rôzne prepojenia a konflikty záujmov. Sami sme na viaceré – často v hlavnom prúde – opakovane poukazovali (napr. tu, tu alebo tu).