Svet

  • Ukázala nová metaanalýza, že mozgy mužov a žien sú rovnaké?

    V prestížnom vedeckom časopise Neuroscience & Biobehavioral Reviews vyšla nedávno komplexná meta-analýza 92 štúdií pod názvom: „Zahoďte dimorfizmus: ucelená syntéza výskumov ľudského mozgu ukazuje, že okrem veľkosti existuje len málo rozdielov medzi mužmi a ženami“. Autori dospeli k záveru, že v laických diskusiách populárne delenie na „mužské“ a „ženské“ mozgy je neopodstatnené.

  • Facebook čiastočne obmedzí zobrazovanie politického obsahu. Máme sa báť?

    Facebook oznámil, že plánuje čiastočne obmedziť zobrazovanie politického obsahu. Chce zmeniť algoritmy, podľa ktorých sa používateľom zobrazujú články v ich newsfeede, aby sa ľuďom zobrazovalo menej politického obsahu. Práve to, čo sa zobrazí v newsfeede, do veľkej miery určuje pozornosť používateľa a aj to, na čo sa preklikne ďalej.

  • Laboratórny pôvod koronavírusu? Hypotéza, o ktorej treba seriózne diskutovať

    Ako presne vznikol nový koronavírus, ktorý spôsobil celosvetovú pandémiu a ako sa preniesol na človeka, stále nevieme. Hlavnými dvomi verziami sú laboratórny vznik a prirodzený vznik, pričom ani pre jednu nemáme jednoznačné priame dôkazy. Na to, aby sme našli pravdu, potrebujeme čo najviac otvorenú a slobodnú verejnú diskusiu. V tomto článku stručne zhrniem niektoré argumenty, ktoré v hlavnoprúdovej diskusii prakticky vôbec nenájdete.

  • Čím viac bude Západ na Rusko tlačiť, tým viac sa bude Rusko približovať Číne

    V západných médiách často vládne predstava, že hlavným problémom Ruska je Putin a jeho vláda. Riešením je preto na ruskú vládu tlačiť (sankcie, kritika, podpora opozície atď.) a čo najviac ju oslabiť, aby začala ustupovať. Takýto pohľad je však veľmi čiernobiely, ako ukazuje aj docent Branislav Fábry z Právnickej fakulty Univerzity Komenského (je tiež členom správnej rady Rusko-slovenskej spoločnosti).

  • Čaká nás permanentná covidová pandémia?

    Americké médium Bloomberg.com predvčerom publikovalo komentár Andreasa Klutha pod názvom „Musíme sa začať pripravovať na permanentnú pandémiu“, ktorý upozorňuje, že návrat do predcovidového normálu už možno nebude možný vzhľadom na koronavírusové mutácie.

  • Aké spoľahlivé sú bezpečnostné garancie NATO?

    Silná orientácia na západné mocnosti, hlavne USA a Severoatlantickú alianciu, je v hlavnom prúde nespochybňovaným kľúčovým cieľom zahraničnej politiky Slovenska. Častým argumentom je pritom význam NATO pre našu bezpečnosť, ktorý sa berie ako zaručená vec. Je však dôležité sa na túto otázku pozrieť z nadhľadu a v širšom kontexte. Aké spoľahlivé sú teda bezpečnostné garancie NATO?

  • Vedecký výskum: len málo ľudí zdieľa falošné správy

    V súčasnosti sa o šírení dezinformácií hovorí ako o veľkej hrozbe. Na agende boja proti „dezinformáciám“ je však zavádzajúce to, že často nejde o boj za pravdu, ktorý je sám o sebe bez pochýb pozitívny, ale boj proti iným názorom. Opakovane sme ukazovali, že za dezinformácie bývajú označované aj len iné názory (napr. tu alebo tu).

  • Metaanalýza 87 štúdií: etnická diverzita je spojená so zníženou spoločenskou dôverou

    Zástancovia multikulturalizmu často argumentujú potrebou kritického myslenia a tým, že sa treba spoliehať na odborné argumenty, nie na subjektívne predsudky. Čo však v prípade, ak veda ukazuje, že multikulturalizmus má na spoločnosť škodlivé účinky?

  • Pedofilné myšlienky a túžby nie sú poruchou, vyplýva z novej klasifikácie chorôb WHO

    V Medzinárodnej klasifikácii chorôb, verzii 11, viacero diagnóz z predchádzajúcej verzie 10 úplne vypadlo. Iné boli kontroverzným spôsobom pozmenené, takže napríklad nie všetky prejavy pedofílie, či dokonca nekrofílie, sú už považované za poruchu. Takéto trendy môžu napomáhať normalizácii či až akceptácii spoločensky škodlivého správania.

  • Štúdia z Oxfordu: dezinformácie využívajú aj USA, Nemecko či Izrael

    Minulý rok vydali výskumníci z Oxfordskej univerzity správu o globálnom šírení dezinformácií v poslednom desaťročí, ktorá priniesla zaujímavé výsledky. Vedci z Oxfordského internetového inštitútu sa zamerali hlavne na manipulácie na sociálnych sieťach. Skúmali aktérov tvoriacich manipulácie, ich stratégie, používanie falošných účtov a taktiež personálne a finančné kapacity tímov pracujúcich na manipulácii sociálnych sietí.

  • Facebook začal označovať štátom kontrolované médiá. Oligarchická kontrola médií mu ale neprekáža?

    Súčasná doba je zložitá a plná manipulácií. Často neviete, kto za kým stojí, kto koho platí a aké môže mať skryté záujmy. Je preto dobré odkrývať rôzne prepojenia a konflikty záujmov. Sami sme na viaceré – často v hlavnom prúde – opakovane poukazovali (napr. tu, tu alebo tu).

  • Zhrnutie doterajších krokov v boji proti dezinformáciám, hoaxom a konšpiráciám. Aká je prognóza?

    V súčasnosti si v médiách či na internete prečítame takmer čokoľvek a často aj rozhľadenejší čitateľ má problém rozoznať pravdu od manipulácie a lži. Osveta v boji proti vysloveným dezinformáciám a hoaxom je preto dobrá (a vôbec nie nová) vec. Dôležité je hlavne rozlišovať medzi jednoznačnými nepravdami, zavádzaním a jednoducho iným názorom. V súčasnosti vyhlásený boj proti dezinformáciám však tieto atribúty často nespĺňa, čo vidno aj zo spôsobu, akým sa sformoval. V tomto článku si ukážeme jeho širší kontext a možné prognózy ďalšieho vývoja.

  • Ako Soros ovplyvnil východnú Európu za vyše 30 rokov – zhodnotenie

    V predchádzajúcom článku sme zhrnuli, ako George Soros zasahoval do politického a spoločenského diania vo východnej Európe. Sám to opísal v knihe Zmenka na demokraciu(1991). V tomto článku si zhodnotíme kroky, ktoré presadzoval a prezentoval ako pomoc pre východnú Európu. Ukážeme si, že aj ich následkom boli krajiny východnej Európy prevalcované západným vplyvom v oblasti politickej, ekonomickej aj kultúrnej, čo značne oslabilo možnosti hľadať samostatnejšiu cestu pre tieto krajiny.

  • Soros sám píše, ako ovplyvňuje politiku vo východnej Európe. Tu je zhrnutie

    V roku 1989, v čase pádu socializmu, sa diala dôležitá geopolitická a ekonomická premena krajín východnej Európy. Existovalo niekoľko ciest, ktorými sa môžu vydať (napr. nekritické prevzatie západného systému, uzavretie sa či stredná cesta atď.). Nie je žiadnym tajomstvom, že George Soros už od začiatku 80. rokov podporoval rôznych disidentov, ktorí sa klonili práve k ceste západnej liberálnej demokracie. Sám o tom píše v knihe Zmenka na demokraciu (1991). V tomto článku zhŕňame to, čo píše sám Soros ovplyvňovaní geopolitických pomerov vo východnej Európe zo svojej strany.

  • Napísal knihu na obranu slobody slova, vydavateľ sa jej zľakol

    James Flynn je jedným z najznámejších výskumníkov v oblasti inteligencie. Práve po ňom je pomenovaný známy Flynnov efekt, ktorý hovorí o tom, že v priebehu 20. storočia sa v mnohých krajinách zvýšilo IQ, ako ho merajú inteligenčné testy.

  • Čo by spôsobili proekologické opatrenia ignorujúce ekonomické aspekty?

    hnutie žltých viest

    Švédska tínedžerka Greta Thunbergová svojím idealistickým prejavom s prvkami opovrhovania, zúfalstva a uzurpovania si práva hovoriť za celú jej generáciu, vzbudila vášne. Vytkla globálnym politickým elitám, že planéte nepomáhajú dosť, lebo jediné, čo ich zaujíma, sú peniaze a ekonomický rast. „Ako sa opovažujete?!“ či „Toto vám naša generácia neodpustí,“ znelo z jej úst, silno emocionálne podfarbené.

  • Populačné predpovede OSN do roku 2100: africká budúcnosť sveta?

    Začiatkom tohto mesiaca publikovalaOrganizácia spojených národov predpovede populačného a demografického vývoja na svete do roku 2100, ktoré vychádzajú z pokračovania súčasných demografických a migračných trendov. Na kľúčové prvky tejto prognózy vo svojich článkoch upozorňuje americký fact tank Pew Research Center. Na niektoré z nich upozorňujeme aj my.

  • „Inkluzívne“ politiky firiem: absurdné pretláčanie multikulturalizmu

    V mnohých nadnárodných korporáciách sú súčasťou firemnej kultúry diverzitné politiky s cieľom nastaviť čo najviac „inkluzívne“ prostredie vo firme. Nezriedka to znamená explicitný cieľ dosiahnuť určité rasové zloženie zamestnancov. V tomto článku si bližšie ukážeme jeden konkrétny príklad tohto prístupu – technologického giganta Intel a poukážeme si na to, v čom sú podobné praktiky problematické.

  • Tim Marshall: Rozdelený svet (recenzia)

    Tim Marshall je britský novinár a publicista, ktorý sa v ostatných rokoch stal popularizátorom geografie s dôrazom na jej politické súvislosti. Najmä jeho kniha V zajatí geografie z roku 2015 sa stala celosvetovým bestsellerom. Minulý rok vydal svoju najnovšiu knihu Rozdelený svet s podnázvom Prečo žijeme v epoche múrov (na Slovensku vo vydavateľstve Premedia). Táto kniha prináša zaujímavé poznatky, avšak autora však možno tiež v mnohom korigovať.

  • Aj konzervatívne politické mimovládky majú peniaze aj od oligarchov

    Portál OpenDemocracy koncom marca 2019 zverejnil analýzu finančných tokov, ktoré prichádzajú z Ameriky na podporu konzervatívnych agiend v Európe. Analýza ponúka zaujímavé informácie o zákulisí politiky, na druhej strane ale predstavuje jednostranné vykreslenie problematiky.

Našu prácu robíme vo voľnom čase a bez nároku na honorár. Peniaze však potrebujeme na chod portálu a propagáciu našich výstupov. Budeme vďační, keď nás finančne podporíte na čísle účtu:

SK06 8330 0000 0021 0169 4717

Viac o podpore