V prestížnom vedeckom časopise Neuroscience & Biobehavioral Reviews vyšla nedávno komplexná meta-analýza 92 štúdií pod názvom: „Zahoďte dimorfizmus: ucelená syntéza výskumov ľudského mozgu ukazuje, že okrem veľkosti existuje len málo rozdielov medzi mužmi a ženami“. Autori dospeli k záveru, že v laických diskusiách populárne delenie na „mužské“ a „ženské“ mozgy je neopodstatnené.
Búra táto štúdia ďalší sexistický mýtus a ukazuje, že rozdiely medzi mužmi a ženami sú biologicky zanedbateľné? Pri interpretácii výsledkov treba, ako vždy, byť opatrný, preto upozorňujeme na niekoľko dôležitých súvislostí.
Po prvé, štúdia potvrdzuje, že mozgy mužov a žien sú štrukturálne odlišné, avšak uvádza, že tento rozdiel je menší, než sa pôvodne predpokladalo. Označuje ho za „triviálny“. Autori píšu, že po kontrole pre veľkosť rozdielov sa „okolo 1 %“ dá vysvetliť pohlavím.
Štúdia teda dospela k záveru, že pohlavie je nezávislým a signifikantným faktorom ovplyvňujúcim rozdiely v mozgu medzi mužmi a ženami.
„Okolo 1 %“ znie ako naozaj zanedbateľný rozdiel, ale v súčasnosti stále nevieme, ako mozog funguje. Neuroveda je pomerne mladá disciplína, ktorá sa dynamicky vyvíja. Za posledné desaťročia sme boli svedkami prevratných objavov, ktoré značne zmenili náš pohľad na mozog (napr. neurogenéza u dospelých) a nepochybne nás čakajú aj ďalšie.
Pri rozdieloch teda nezáleží až tak na kvantite, ale na kvalite. Nie aké veľké rozdiely sú, ale za čo sú časti mozgu, ktoré sa líšia, zodpovedné.
Uveďme si pre ilustráciu príklad z inej disciplíny: DNA ľudí a šimpanzov je na 99,8 % totožná. To však neznamená, že človek je z 99,8 % totožný so šimpanzom. Genetický rozdiel medzi mentálne retardovaným človekom a géniom bude výrazne menší. „Malé" rozdiely môžu mať veľké dôsledky.
Samozrejme, rozdiel vo veľkosti mozgu medzi šimpanzom a človekom je výrazne väčší ako 0,2 %, ale ide o ilustráciu princípu pri fungovaní komplexných systémov.
Po druhé, štúdia uvádza, že muži a ženy sa líšia v niektorých psychologických charakteristikách (v mnohých sú si však podobní), čo bolo replikované v množstve štúdií. V niektorých ide o silné efekty. Aj keby sa nenašli žiadne rozdiely v mozgoch mužoch a žien, tieto psychologické rozdiely sú empirickou realitou. Mozgové procesy pritom s psychologickými procesmi úzko súvisia.
A hoci ide skôr o filozofickú otázku, prakticky všetky filozofické školy od materializmu po idealizmus sa zhodujú na tom, že k určitým psychologickým stavom prináležia určité mozgové stavy (nezhodnú sa už na tom, čo je primárnou príčinou či substanciou). Ak sú teda muži a ženy psychologicky odlišní, musia byť aj neurologicky odlišní, hoci tieto rozdiely môžu byť distribuované v rôznych častiach mozgu alebo spočívať v komplexných vzorcoch aktivácie, ktoré sa nedajú namerať v súčasnosti prístupnými metódami neurovedy.
To nás privádza k tretiemu bodu. Hoci má neuroveda reputáciu „tvrdej“ vedy, v skutočnosti sú naše schopnosti merania mozgovej štruktúry a aktivity veľmi obmedzené. Mnoho vedcov je pritom presvedčených, že mozog funguje holisticky. Teda na to, aby sme mu porozumeli, nestačí skúmať jednu jeho časť, ale musíme zohľadniť súhru všetkých v rámci dlhšieho časového horizontu. Súčasné metódy merania mozgu sú schopné zachytiť iba určitý ich výsek.
Po štvrté, aj keby naozaj neboli merateľné rozdiely v mozgu medzi mužmi a ženami, existuje množstvo skutočností potvrdzujúcich, že medzi pohlaviami sú biologické rozdiely, ktoré majú presah do psychiky. Tejto témy sa štúdia dotýka skôr okrajovo, ale pre interpretáciu jej výsledkov je dôležitá.
Zhrnuté a podčiarknuté, názov aj závery tejto štúdie zaváňajú istou mierou aktivizmu. Sama štúdia pripúšťa, že medzi mozgami mužov a žien sú rozdiely (hoci ich považuje za triviálne). A aj keby sme závery tejto štúdie prijali, určite neukazuje, že neexistujú relevantné biologické rozdiely medzi mužmi a ženami.
Zdroj obrázku: ZME Science