Spojenci politických mimovládok 1: zahraničné nadácie a ambasády

Pri diskusii o vplyve politických mimovládok sa často stretávame s argumentom, že hoci sú politicky činné a istý vplyv majú, tento je v skutočnosti preceňovaný. Poukazuje sa pritom hlavne na ich finančné a personálne kapacity v porovnaní s vládnou mocou. V sérii článkov o spojencoch politických mimovládok si ukážeme, že majú mnohých vplyvných spojencov, ktorí ich pôsobenie podporujú.

Táto séria článkov bola podkladom pre piatu reláciu cyklu Politické mimovládky. Celú reláciu si môžete vypočuť v archíve Slobodného vysielača.

Články v sérii:

Je pravda, že keby politické mimovládky boli vo svojom vplyve na spoločnosť osamotené, veľa by toho nezmohli. Rozhodne však samé nie sú.

Postupne si rozoberieme, akú podporu dostávajú od svojich materských organizácií, zahraničných ambasád, korporácií, médií, z Európskej únie, od umelcov, akademikov a politikov. V mnohom ich činnosť podporuje samotná vláda či členmi vlád sa stávajú predstavitelia politických mimovládok.

Dá sa povedať, že ide o celý „ekosystém“, sektor či sieť spriaznených subjektov, ktoré sledujú v mnohom spoločné ciele a často dokážu efektívne spolupracovať. To ich vplyv znásobuje.

Politické mimovládky sú v centre spoločenskej diskusie a významne ju formujú

Politické mimovládky aktívne riešia práve tie témy, ktoré sú aktuálne a sú v centre súčasnej verejnej diskusie. Značnú časť týchto tém do diskusie nastolili práve ľudia zo sektora politických mimovládok.

Ide o témy ako vplyv Ruska, zásahy do volieb, korupcia, oligarchovia, dezinformácie, stav zdravotníctva, súdnictva, hrozba nacionalistických a populistických režimov, ohrozenie demokracie, občianske protesty či ochrana prírody.

Okrem toho, že tieto témy vytiahli do popredia, dodali k nim aj základné naratívy (Rusko je hrozba; diverzita je dôležitá; podporovať migráciu do Európy z tretieho sveta je prejavom ľudskosti; demokracia je v ohrození a pod.). Naratívom politických mimovládok budeme venovať samostatný článok.

Tieto naratívy následne vo veľkom opakujú mnohé médiá hlavného prúdu, predstavitelia korporátneho sektora a ostatní spojenci politických mimovládok.

Tieto skutočnosti samé o sebe znamenajú, že vplyv sektora politických mimovládok je pomerne značný.

Spojenci politických mimovládok – sektor, ekosystém, sieť

Ak teda hovoríme o vplyve politických mimovládok, neriešime čosi pobočné, čo je na okraji, ale čo je v samotnom jadre súčasného politického diskurzu. Nezaoberáme sa totiž len politickými mimovládkami.

Pokiaľ hovoríme o vplyve tohto sektora myslíme tým aj podporu, ktorú dostáva od médií, korporácií, umelcov a osobností, akademického sektora, zahraničných ambasád a o jeho prepojeniach na politické strany.

S niektorými z týchto aktérov sú politické mimovládky prepojené finančne, s inými personálne, s ďalšími spoločnou históriou, projektmi či ideologicky.

Politické mimovládky samotné

Na Slovensku pôsobia desaťtisíce mimovládnych organizácií. Z nich zhruba niekoľko desiatok je politicky aktívnych a spomedzi nich sa dá vytýčiť istá skupina, ktorá tvorí kompaktný celok.

Medzi hlavné z týchto politických mimovládok patria:

  • donorské nadácie: Nadácia otvorenej spoločnosti, Ekopolis, Pontis, Centrum pre filantropiu;
  • protikorupčné: Aliancia fair play, Transparency International, Zastavme korupciu;
  • právna podpora: VIA IURIS;
  • ľudské práva: Liga za ľudské práva, Človek v ohrození, Magna - deti v núdzi;
  • think-tanky:
    • ekonomické: INEKO, INESS, MESA10;
    • politické: Inštitút pre verejné otázky, Konzervatívny inštitút Milana Rastislava Štefánika, Nadácia Milana Šimečku, Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť, Občan, demokracia a zodpovednosť.

Pokiaľ si pozrieme výročné správy týchto organizácií, za rok 2016 tvorili ich príjmy zruba 11,5 milióna eur a zamestnávali okolo 180 ľudí ako stálych zamestnancov.

Spolu s dobrovoľníkmi a externými spolupracovníkov môžeme hovoriť o niekoľkých stovkách ľudí. (Čísla sú približné, keďže nie všetky z týchto mimovládok zverejňujú svoje výročné správy, resp. nie vždy sú z nich jasné kľúčové informácie.)

Aj keď nejde o úplne zanedbateľnú silu, takáto skupina by sama o sebe nemala zásadný vplyv na spoločnosť, keby sa nemohla oprieť o mnohých spojencov.

Zahraničná podpora: materské organizácie a súkromní sponzori

Politické mimovládky na Slovensku nevznikli na zelenej lúke, ale viaceré z nich sú členmi medzinárodných sietí.

Nadácia otvorenej spoločnosti

Podľa vlastnej stránky Nadácia otvorenej spoločnosti pôsobí vo viac ako 100 krajinách sveta, George Soros jej venoval 32 miliárd dolárov, pričom svoju filantropickú prácu začal v roku 1979. Ako píše Pavol Demeš, George Soros kľúčovo podporoval už aktivity Nadácie Charty 77 za ČSSR.

Prvýkrát zavítal Soros osobne do Bratislavy v decembri 1989, teda hneď po revolúcii a nadviazal kontakty s predstaviteľmi Verejnosti proti násiliu. Vtedy sa tiež dohodol na spolupráci so Zuzanou Szatmáry, riaditeľkou bratislavskej pobočky Nadácie Charty 77. Tejto nadácii Soros venoval milión dolárov.

Československá Nadácia Charty 77 bola zaregistrovaná ako samostatný právny subjekt vo februári 1990. V roku 1992 bol založený Open Society Fund, ktorý viedla mladá Američanka Rachel Tritt.

Transparency International

Transparency International má podľa vlastnej stránky pobočky vo viac ako 100 krajinách. Jedným z popredných sponzorov TI je aj Open Society Foundation.

Nadácia Pontis

Nadácia Pontis – spomedzi politických mimovládok u nás disponuje najväčšími príjmami – vznikla pôvodne ako pobočka Foundation for a Civil Society – americkej nadácie významne financovanej Rockefeller Brothers Fund (história vzniku popísaná aj tu).

Trust pre občiansku spoločnosť v strednej a východnej Európe

V rokoch 2000 – 2012 pôsobil na Slovensku (a tiež v Bulharsku, Česku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a Slovinsku) Trust pre občiansku spoločnosť v strednej a východnej Európe, ktorý založilo konzorcium 6 organizácií:

  • Charles Stewart Mott Foundation,
  • Ford Foundation,
  • German Marshall Fund of the United States,
  • Open Society Institute,
  • Rockefeller Brothers Fund,
  • Atlantic Philanthropies.

Od Trustu dostávali peniaze Nadácia otvorenej spoločnosti, Pontis, Ekopolis, Ineko, Centrum pre Filantropiu, KIMRŠ, Transparency International, Človek v ohrození, VIA IURIS, IVO, Aliancia fair play a ďalší. Za čas svojej existencie na Slovensku Trust minul viac ako 7 miliónov dolárov.

Zdieľanie skúseností v sieti

Za aktivitou politických mimovládok sú dôležité skúsenosti: kampane, komunikácia s médiami, vyhotovovanie analýz, lobing, organizácia protestov, mobilizácia občanov. Vykonávať tieto aktivity efektívne nie je jednoduché – je na to potrebné know-how, ktoré sa buduje dlhé roky.

Členstvo v sieti okrem zdieľania týchto skúseností umožňuje aj spoločné školenia, pracovné cesty, dáva k dispozícii kontakty a PR skúsenosti – stávajú sa dostupnými pre celú sieť.

Vzhľadom na to, že pred rokom 1989 takéto formy aktivizmu u nás prakticky možné neboli, na Slovensko toto know-how prišlo hlavne po roku 1989 zo zahraničia. Podpora materských organizácií bola preto kľúčová, a to hlavne na začiatku. Dnes politické mimovládky významne ťažia z mediálnej podpory.

Zo zahraničia prichádzala aj rozhodujúca časť financií pri rozbiehaní sektora, na to slúžil práve aj vyššie spomínaný Trust. Zdroje financovania politických mimovládok podrobne rozoberieme v samostatnom článku.

Už v tomto bode sa teda dostávame k tomu, že nejde len o samotné politické mimovládky, ale tieto sú súčasťou siete či sietí, ktoré pôsobia celosvetovo a sú financované vplyvnými nadáciami bohatých podnikateľov.

Zahraničná podpora: štáty a ambasády

Politické mimovládky majú podporu viacerých zahraničných ambasád. Vo finančnej rovine je skôr symbolická, dôležitá je však morálna podpora.

Americká ambasáda

Najaktívnejšia v tomto smere je americká ambasáda, ktorá finančne prispela okrem iných aj VIA IURIS, Transparency International, Nadácii Milana Šimečku, Aliancii fair play, Nadácii otvorenej spoločnosti, Centru pre filantropiu, Človeku v ohrození atď.

Väčšinou ide o malé sumy vo výške 1 – 5 % celkového financovania.

Na druhej strane skutočnosť, že mnohé politické mimovládky podporuje americká ambasáda, súčasť americkej vládnej moci, znamená podporu činnosti sektora jedným z najsilnejších štátov sveta, ktorý je zároveň najsilnejším spojencom Slovenska v NATO.

Podpora zo strany USA sa prejavuje aj v udeľovaní ocenení, čiže v pozitívnom odmeňovaní za želanú činnosť. Americká ambasáda udeľuje až tri druhy ocenení: za ochranu ľudských práv, transparenciu a pre odvážne ženy. Veľmi často sa medzi ocenenými vyskytujú predstavitelia politických mimovládok a nimi financovaných organizácií (Liga za ľudské práva, Inakosť, Človek v ohrození, Zabudnuté Slovensko, Zastavme korupciu) (zdroj 1, zdroj 2, zdroj 3).

Finančné príspevky a podpora majú pre americkú ambasádu aj „preventívny“ význam: znižuje nimi pravdepodobnosť, že politické mimovládky sa budú venovať témam nepríjemným pre USA. Budú mať skôr prirodzenú tendenciu zamerať sa na kritiku Ruska.

Americká ambasáda taktiež organizuje kurzy o témach, ktorým sa venujú aj politické mimovládky, napr. seminár pre učiteľov o výučbe holokaustu, vzdelávacie pobyty pre občiansku angažovanosť a manažment neziskového sektora, či spolufinancovala kurz o liberálnej demokracii na Univerzite Komenského.

Iné ambasády

Politickým mimovládkam z tohto sektora finančne prispievajú aj ambasády Holandska, Kanady či Veľkej Británie alebo Izraela. Ide však skôr o zriedkavé prípady. Dánsko, Fínsko a Švédsko podporujú zväčša humanitárne projekty. Sú to pomerne ojedinelé príspevky vo výške obvykle niekoľko stoviek eur.

Holandské veľvyslanectvo je napríklad aj signatárom Charty diverzity, ktorú zastrešuje Nadácia Pontis. Prispieva jej aj finančne.

V roku 2019 vydalo 30 veľvyslanectiev na Slovensku podporné vyhlásenie pre LGBT komunitu, ktorým sa pripojili k oslavám PRIDE. Vyhlásenia sa zúčastnili veľvyslanectvá Spojených štátov amerických, Holandska, Kanady, Izraela, Fínska, Dánska, Švédska, Česka, Talianska, Španielska, či Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.