Spojenci politických mimovládok 3: EÚ, umelci a akademici

V sérii článkov sa venujeme spojencom politických mimovládok. V tomto článku si ukážeme, ako inštitúcie Európskej únie a európske finančné toky podporujú značnú časť agendy politických mimovládok. Popíšeme tiež spôsoby, ktorými si politické mimovládky vytvárajú spojencov na akademickej pôde a aj to, ako sa politizuje časť umeleckej obce.

Táto séria článkov bola podkladom pre piatu reláciu cyklu Politické mimovládky. Celú reláciu si môžete vypočuť v archíve Slobodného vysielača.

Články v sérii:

Eurofondy a nórske fondy

Politické mimovládky majú vo všeobecnosti veľmi pozitívny postoj k Európskej únii a európskej integrácii. Na druhej strane poskytuje Európska únia dôležitú podporu pre ich priority.

Niektoré inštitúcie európskej únie majú priamo v náplni činnosti presadzovanie agendy, ku ktorej sa hlásia aj politické mimovládky:

  • Európsky inštitút pre rovnosť pohlaví (European Institute for Gender Equality, EIGE) – jeho úlohou je „prispievať k a posilňovať podporu rovnosti pohlaví vrátane gender mainstreamingu vo všetkých politikách EÚ a z nich vyplývajúcich národných politikách a bojovať proti diskriminácii na základe pohlavia, ako aj zvýšiť povedomie občanov EÚ o rodovej rovnosti“.
  • Agentúra Európskej únie pre základné práva (European Union Agency for Fundamental Rights, FRA) – rieši okrem iných témy ako migrácia, azyl, rodová rovnosť, nenávistné zločiny, LGBT, rasizmus či diskriminácia Rómov. Tieto témy sú, pochopiteľne, dôležité. Je dôležité ich predovšetkým poňať z dostatočne širokej perspektívy a mať o nich celostný pohľad. Európska únia ich však vníma prevažne jednostranne s podobnou jednostrannosťou, akú majú aj politické mimovládky (t. j. zdôrazňuje dôležitosť multikulturalizmu, integrácie menšín, hovorí o diskriminácii, ale nie prirodzených rozdieloch atď.).

Európsky parlament podporil kontroverznú definíciu antisemitizmu, ktorá obmedzuje slobodu prejavu a napr. niektoré legitímne formy kritiky politiky štátu Izrael označuje za „antisemitizmus“. Európsky parlament má tiež pracovnú skupinu, ktorá túto definíciu, ako aj iné opatrenia, údajne bojujúce proti antisemitizmu, presadzuje. Rada Európskej únie odporučila túto definíciu všetkým členským štátom s tým, aby ju podporili a začlenili do oblasti práva a vzdelávania. NR SR sa už k tejto definícii prihlásila.

Politické mimovládky dostávajú z eurofondov aj peniaze na boj proti korupcii.

Nórske fondy – podpora politických mimovládok, multikulturalizácie, aj boja proti „propagande“

Nórske fondy, resp. presnejšie povedané granty EHP a Nórska sú peniaze, ktoré Island, Lichtenštajnsko a Nórsko ako nečlenské krajiny EÚ posielajú do krajín Európskeho hospodárskeho priestoru na podporu rôznych projektov.

Idú na podporu rôznych oblastí života ako podpora výskumu, ochrana životného prostredia či kultúrneho dedičstva.

Jeden typ podporovaných projektov slúži na rozvoj občianskej spoločnosti. Na Slovensku sa z týchto peňazí financoval napr. Fond pre mimovládne organizácie v rokoch 2009 – 2014, ktorý mal dva programy: Aktívne občianstvo a inklúzia a Demokracia a ľudské práva.

Veľkú časť peňazí z neho dostali práve politické mimovládky ako Nadácia Milana Šimečku, VIA IURIS, Transparency International, Aliancia fair-play (zdroj), Iniciatíva Inakosť (zdroj) či M.E.S.A. 10 (zdroj).

Medzi deklarovanými cieľmi fondu bolo napr. „podpora projektov, ktoré majú širší spoločenský dopad, najmä tlmia ústne a písomné prejavy podnecujúce nenávisť (hate speech), extrémizmus, rasovú nenávisť, antisemitizmus a xenofóbiu, podporujú multikultúrne porozumenie, rovnosť pohlaví a zapojenie marginalizovaných skupín vrátane Rómov, prispievajú k rovnosti príležitostí a potláčajú sexuálne obťažovanie, násilie na ženách a obchodovanie s ľuďmi“.

Medzi oblasťami podpory boli napr. posilnenie ohrozených skupín detí, mládeže a Rómov, podpora programov individuálnej a komunitnej rehabilitácie a integrácie znevýhodnených detí a rodín či aktivity podporujúce multikultúrny dialóg.

Na roky 2014 – 2021 je zase zriadený mechanizmus pod názvom Fond aktívneho občianstva, ktorý má podobné ciele. Ide napríklad o ovplyvnenie postojov cieľových skupín voči menšinám, napríklad v súvislosti s rómskou menšinou a v otázkach rodovej rovnosti, okrem iného aj podporou aktivít na zmiernenie prejavov nenávisti a negatívnych stereotypov (zdroj) či dokonca predchádzanie šírenia falošných správ a propagandy zameranej proti demokratickému spravovaniu spoločnosti (zdroj).

Oba programy a ich vzťah k politickým mimovládkam budeme analyzovať v samostatnom článku.

Za zmienku stojí aj špecificky vytvorený Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, zriadený na roky 2007 – 2013. Na jeho základe bol financovaný aj projekt „Multikultúrne rozprávky“ (popísané aj tu).

Umelci a osobnosti

Kampaniam organizovaným ľuďmi zo sektora politických mimovládok napomáhajú aj umelci a známe osobnosti.

Ak za kampaň hovorí známa tvár z oblasti kultúry, má to niekoľko výhod:

  1. V prezentácii je viac emócií. Politici sú často suchí, zatiaľ čo umelec vie použiť svoj šarm, pracovať s emóciami, priniesť do vážnej témy humor. Umelcov majú ľudia obvykle radi a spájajú sa im skôr s príjemnými chvíľami života (návšteva divadla, koncertu, relax pri sledovaní televízie).
  2. Ak niečo hovorí umelec, je to menej podozrivé. U politika alebo snáď aj novinára by mohlo ísť o postranné záujmy a snahu vydobyť si moc a vplyv – v prípade herca alebo speváka sa to javí menej pravdepodobné.
  3. Ak sa za nejakú tému verejne vyslovia aj známe osobnosti, odkaz sa dostane aj k ľuďom, ktorí politiku až tak nesledujú (prečítajú si to napr. v bulvárnych médiách).

Ukážme si jeden príklad: herec Maroš Kramár. V roku 2017, keď sa konali študentské pochody proti korupcii, Maroš Kramár sa stal ich významnou tvárou. Verejne ich podporil a aj na nich vystúpil.

V Hospodárskych novinách sa v článku „Maroš Kramár vyzval študentov na pochod proti korupcii“ citovalo Kramárovo vyjadrenie: „Je to ukážka svedomia mladých ľudí, ktorí si nechcú dať ukradnúť pekné Slovensko.“

V tých dňoch mal Kramár prejav aj v parlamente, kde vystúpil s typickými frázami: „kradnú tí najväčší a nič sa im nestane“, korupcia je „hrozná, rozrastá sa a treba ju oklieštiť“. Ďalej povedal, že len poukazujeme na ľudí, ktorí majú majetky a ktorí ich nakradli, ale nič sa neudeje. „Potom sa len vystriedajú a idú ďalej. Každý hovorí, že im to spočíta, ale nikto nič nespočíta. Všetci majú medzi sebou väzby a chcú len ukradnúť niečo a jeden na druhého nič nepovedia. Je to fakt, divné falošné divadlo.“

Články o Marošovi Kramárovi v súvislosti s tým, že podporuje pochody, vyšli aj v bulvárnejších médiách:

  • v časopise Šarm (súčasť siete Plusky), kde sa píše o hercoch: „Vídať ich každý deň na televíznej obrazovke, a tak sa pre mnohých divákov stávajú mienkotvorcami“,
  • Markíza prišla s titulkom „Maroš Kramár naložil politikom“, jeden z podnadpisov je „Kramár nešetril ani Andreja Danka“,
  • Plus7 dní priniesol s Marošom Kramárom rozhovor, opäť s použitím typických fráz.

Ešte efektívnejšie je, pokiaľ sa za určitú aktivitu alebo kampaň postaví hneď skupina známych osobností.

V kampani „Má to zmysel“ za Ivetu Radičová vystúpili napríklad (tiež tu):

  • Dominika Cibulková,
  • Stano Dančiak,
  • Maroš Kramár,
  • Ján Kuric,
  • Laco Lučenič,
  • Anna Šišková,
  • Richard Stanke,
  • Csongor Kassay.

Herci sa tiež aktívne zúčastňovali podujatí Za slušné Slovensko, vyberáme len titulky z novín:

  • „Stanke, Pauhofová a ďalší herci SND pozývajú na pochod Za slušné Slovensko“ (zdroj),
  • „Herci a aktivisti vyzývajú vládu, aby sa spamätala“ písal Denník N,
  • „Tvrdý odkaz Pauhofovej z námestia“ písal Nový čas.

Akcií sa zúčastnili aj ďalší: Tomáš Maštalír, Kristína Svarinská, Alexander Bárta (zdroj), Michael Szátmáry a Kristína Tormová (Farkašová) (zdroj).

Čo sa týka politizácie umenia, o festivale Pohoda sme rozsiahlo informovali v článku o tom, ako politické mimovládky vplývajú na mladých ľudí.

Samozrejme, niektorí umelci či osobnosti podporujú aj iné politicky angažované subjekty. Avšak politické mimovládky s názormi blízkymi prozápadnému a promultikultúrnemu smerovaniu majú k dispozícii sieť spojencov s lepším synergickým efektom, ktorej sú umelci a osobnosti len jednou súčasťou.

Kampaň Dokážeme to! Naša reč, kde umelci a osobnosti podporili Ivetu Radičovú.Kampaň Dokážeme to! Naša reč, kde umelci a osobnosti podporili Ivetu Radičovú ako kandidátku na post prezidenta.

Akademici

Pre presadzovanie ideológie, ktorú šíria politické mimovládky a ich spojenci, sú dôležité analýzy a odborné publikácie, ktoré jej dodávajú vedeckú legitimitu.

Na to nie je potrebné, aby s vami všetci akademici súhlasili; dokonca to nemusí byť ani väčšina. Ak je váš sektor dobre zosieťovaný, vie sa organizovať a zviditeľniť, dokáže mať aj väčší dopad na spoločnosť ako možno väčšia skupina vedcov, ktorá však nie je zorganizovaná.

Svoju sieť môžete využiť na to, že:

  1. formujete ľudí vaším smerom: šikovných študentov viete podporiť udelením štipendií, vzdelávacích pobytov, organizovaním letných škôl a pod. Tým ich formujete a zvyšujete šancu, že sa budú hodnotovo vyvíjať vaším smerom (podrobnejšie rozobraté tu);
  2. podporujete ľudí, ktorí s vami súhlasia: ľuďom, ktorí už sú presvedčení o vašich hodnotách, viete poskytnúť podporu a kontakty. Majú väčšiu šancu získať ocenenia, štipendiá, byť pozvaní na diskusie, dostať granty, vzdelávacie pobyty. Viete im ľahšie zabezpečiť priestor v spriaznených médiách či medzinárodnú spoluprácu. Tým vzrastá ich prestíž v akademickom svete.

Pokiaľ máte k dispozícii sieť spriaznených akademikov, viete rýchlo získať vyjadrenie, ktoré reprezentuje váš uhol pohľadu; môžete ich obsadiť do kampane; môžete do diskusie poslať či odporučiť odborníka podporujúceho váš názor a pod.

Z hľadiska presadzovania agendy politických mimovládok sú najdôležitejšie spoločenské vedy, hlavne politológia, sociológia, ekonómia, psychológia a história.

Na ilustráciu si uvedieme niekoľko výstižných príkladov akademikov spriaznených s politickými mimovládkami. Niektorí sú priamo ich členmi, iní boli finančne podporení, spolupracovali na projektoch, či len tvoria typ myšlienok, ktoré môžu politické mimovládky použiť na presadzovanie svojej agendy.

  • politológovia: Grigorij Mesežnikov, Soňa Szomolányi;
  • sociológovia: Martin Bútora, Zora Bútorová, Silvia Porubänová, Jarmila Filadelfiová, Olga Gyárfášová;
  • historici: Monika Vrzgulová, Jakub Drábik, Miloslav Szabó, Ivan Kamenec, Marína Zavacká;
  • ekonómovia: Juraj Stern, Ivan Mikloš, Radovan Ďurana;
  • psychológovia: Jana Plichtová, Gabriel Bianchi;
  • filozofi: Mariana Szapuová, Zuzana Kiczková, Etela Farkašová.

Ukážme si teraz informácie z dostupných životopisov niektorých z týchto vedcov a pozrime sa na niektoré prepojenia.

Martin Bútora (zdroj):

  • docent sociológie,
  • čestný prezident Inštitútu pre verejné otázky (zdroj),
  • 2000 – 2003: člen Správnej rady Trust for Civil Society,
  • 1991 – 2003: člen Správnej rady Nadácie Milana Šimečku,
  • 1996 – 1999: člen Správnej rady Open Society Fund v Bratislave,
  • 1999: Medaila za službu demokracii, Washington,
  • 2002: Cena na oslavu slobody - American Jewish Commitee, Washington.

Zora Bútorová (zdroj):

  • sociologička v IVO, manželka Martina Bútoru,
  • bola jednou z majiteliek prieskumnej agentúry FOCUS,
  • 1996: Campus fellow of The German Marshall Fund of the US,
  • 2000 – 2001: Fellow at the International Forum for Democratic Studies of the National Endowment for Democracy in Washington, D.C.

Oľga Gyárfašová (zdroj):

  • sociologička v IVO,
  • zakladateľka a jedna z majiteliek prieskumnej agentúry FOCUS,
  • 2003: Reagan-Fascell fellowship, National Endowment for Democracy, Washington, D.C.

Monika Vrzgulová (zdroj):

  • členka správnej rady Nadácie Milana Šimečku,
  • vo výskume sa venuje témam sociálna pamäť a identita, obdobie holokaustu a socializmu a politiky spomínania na Slovensku či predsudky a stereotypy v spoločenskom diskurze,
  • zúčastnila sa zahraničných pobytov: Zimný seminár – vzdelávanie o holokauste. Yad Vashem, Jeruzalem, Izrael; Guzenberger-Reichmann Family Fellow at the Mandelov Center for Advanced Holocaust Studies, United States Holocaust Memorial Museum Washington, USA.

Mariana Szapuová (zdroj):

  • docentka filozofie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského,
  • venuje sa rodovým štúdiám a feministickej filozofii,
  • 1998 - 1999: pracovný pobyt na Central European University, Budapešť, účasť na Third Regional Seminar on Gender and Culture: Multiple Feminism,
  • 1997: Pracovný pobyt na Central European University, Budapešť, účasť na Curriculum Development Program, Gender Studies Session „The Pluralism of Feminism: Feminist Theory and Philosophy“,
  • založenie Centra rodových štúdií na FiF UK v roku 2001 bolo podporené sumou 252 000 Sk Nadáciou otvorenej spoločnosti,
  • o vznik Centra rodových štúdií sa zaslúžilo občianske združenie Klub feministických filozofiek, ktoré bolo tiež podporené Nadáciou otvorenej spoločnosti (2002, 2004).

Jana Plichtová (zdroj):

  • profesorka psychológie na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského,
  • venuje sa sociologickej sociálnej psychológii, kultúrnej psychológii, psychológii menšín či participácii a verejnej správe,
  • zameriava sa aj na feministický a sociálno-konštruktivistický pohľad na tieto témy,
  • zúčastnila sa aj výskumného projektu Conversion to democratic thinking in Central and Eastern Europe (Central European University),
  • členka správnej rady OZ Občan, demokracia a zodpovednosť.

Zaujímavým príkladom politizácie akademickej obce je aj predmet Liberálna demokracia v čase alternatívnych faktov. Vyučuje sa na katedre politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave s finančným príspevkom americkej ambasády.

Študentom sú na ňom bez primeranej oponentúry či plurality prezentované uhly pohľadu na súčasné politické dianie, ktoré sú výrazne naklonené k postojom americkej zahraničnej politiky. Viac sme o tom písali tu.

V čom je problém?

Netvrdíme, že je zlé, pokiaľ umelci či akademici spolupracujú s mimovládnym sektorom. Práve naopak, je dobré, pokiaľ sú aktivity mimovládneho sektora odborne zastrešené a primeraným (nie príliš zjednodušujúcim a marketingovým) spôsobom popularizované. Prepojenie s umením môže poznanie prehĺbiť o ďalší rozmer.

Problematické však je, pokiaľ má jedna skupina politických mimovládok výrazne lepšie možnosti spolupráce s akademikmi či umelcami a zároveň táto nerovnováha vznikla do veľkej miery z dôvodu masívnej finančnej podpory tejto časti sektora zo zahraničia, hoci hodnotovo predstavuje v dôležitých témach menšinový názor.

Táto skutočnosť je o to kontroverznejšia, že médiá hlavného prúdu na ňu spravidla neupozorňujú a mnohé je možné označiť priamo ako spojencov politických mimovládok z dôvodov finančných, personálnych či pracovných prepojení.

Našu prácu robíme vo voľnom čase a bez nároku na honorár. Peniaze však potrebujeme na chod portálu a propagáciu našich výstupov. Budeme vďační, keď nás finančne podporíte na čísle účtu:

SK06 8330 0000 0021 0169 4717

Viac o podpore