V súčasnosti sa o šírení dezinformácií hovorí ako o veľkej hrozbe. Na agende boja proti „dezinformáciám“ je však zavádzajúce to, že často nejde o boj za pravdu, ktorý je sám o sebe bez pochýb pozitívny, ale boj proti iným názorom. Opakovane sme ukazovali, že za dezinformácie bývajú označované aj len iné názory (napr. tu alebo tu).
Manipulácie v boji proti dezinformáciám
Napokon, aj najnovšia vládou predkladaná stratégia boja proti dezinformáciám priamo uvádza, že dezinformáciou či propagandou môže byť aj pravdivá informácia a pri definícii hoaxu neuvádza, že musí byť nepravdivý.
Je taktiež bežné, že rôzne „antidezinformačné“ iniciatívy nepoužívajú žiadne argumenty na obhajobu svojich tvrdení a stáva sa aj to, že argumentujú nepravdivými tvrdeniami, ktoré ani po upozornení neopravia.
Na druhej strane sa nedá poprieť, že sa po internete a iných komunikačných kanáloch spoločnosti šíria aj skutočné nepravdy, vymyslené správy, fake news. Otázne však je, aký veľký je ich dopad.
Nižšie citujeme viac štúdií z prestížnych akademických časopisov, pričom ich definície „falošných správ“ sú rôzne.
Čo hovoria štúdie?
Podľa jedného výskumu falošné správy predstavujú iba 0,15 % denného „mediálneho chlebíčka“ Američanov. Jeden zo záverov výskumu je: „Naše výsledky naznačujú, že príčiny chybnej informovanosti a polarizácie spoločnosti ležia skôr v obsahu bežných správ alebo vyhýbaniu sa správam ako takým, než ako v zjavne falošných správach“.
Podľa ďalšieho výskumu, publikovanom v časopise Science, je šírenie falošných správ navyše doménou iba malej menšiny používateľov: počas amerických prezidentských volieb v roku 2016 bolo na Twitteri za 80 % falošných správ zodpovedných 0,1 % používateľov. A až 80 % prezretí falošných správ bolo uskutočnených 1 % používateľov.
Ide teda o hlučnú menšinu, ktorá je do veľkej miery aktívna len medzi sebou. A ďalší výskum ukázal, že nepožíva veľkú dôveryhodnosť. Konkrétne ide o nedávnu francúzsku štúdiu s názvom „Prečo tak málo ľudí zdieľa fake news? Škodí to ich reputácii“, v ktorej autori pod „fake news“ rozumeli len skutočne vymyslené správy.
Zistili, že zdieľanie falošných správ je spojené so značným rizikom straty reputácie a dôveryhodnosti. Zníženie dôveryhodnosti zdroja (média či jednotlivca), pri zdieľaní falošnej správy pomedzi mnohými pravdivými je väčšie ako zvýšenie dôveryhodnosti v prípade zdieľania pravdivej správy medzi mnohými falošnými.
Zdieľanie falošných správ je teda spojené so stratou dôveryhodnosti, ktorú je ťažké napraviť, čo autori vnímajú ako príčinu toho, že len tak málo ľudí ich zdieľa.
Väčšina ľudí zúčastnených v štúdii navyše uviedla, že by im museli zaplatiť, aby zdieľali falošné správy, a to dokonca aj v prípade, že falošné správy boli v súlade s ich politickými postojmi. Približne dve tretiny účastníkov uviedli, že by dané správy (o ktorých nevedeli, či sú falošné, výskumníci im prezentovali len obrázok a nadpis) zdieľali len za 10 dolárov alebo viac.
Myslime kriticky a v kontexte
Citovali sme si niekoľko štúdií z prestížnych vedeckých časopisov. Treba však tiež dodať, že nie všetky dochádzajú k rovnakým záverom. No už len tieto, ktoré sme si uviedli, stačia na to, aby sme sa na tvrdenia hlavného prúdu o „nebezpečenstve dezinformácií“ pozerali s kritickým odstupom.
Ak niekde čítame o „nebezpečenstve dezinformácií“, musíme si uvedomiť niekoľko vecí. Často sú zmiešavané dezinformácie a iné názory, ako i rôzne oblasti, napr. oblasti zdravia a politiky. Na jednu úroveň sa tak dostáva nepravdivá informácia o spôsobe liečby určitej choroby (odporujúca vedeckému poznaniu) s bežným politickým názorom, na podporu ktorého sa dajú použiť aj vedecké argumenty.
Dopad falošných správ na spoločnosť je preceňovaný, často práve tými, ktorí z boja proti dezinformáciám žijú a sú zaň platení.
Opomenúť nemožno ani úlohu hlavnoprúdových médií, ktoré by mali prinášať vyváženú a slobodnú diskusiu rôznych svetonázorov. Pokiaľ sa tak nedeje, je pochopiteľné, že ľudia sa obracajú k iným zdrojom informácií, často neprofesionálnym, keďže „profesionálne“ médiá túto úlohu neplnia dostatočne. Pokiaľ by ale hlavnoprúdové médiá boli objektívne a vyvážené, naozaj falošné správy by boli úplne zanedbateľnou súčasťou verejného priestoru.
Zdroj obrázku: www.humebrophy.com