V súčasnosti si v médiách či na internete prečítame takmer čokoľvek a často aj rozhľadenejší čitateľ má problém rozoznať pravdu od manipulácie a lži. Osveta v boji proti vysloveným dezinformáciám a hoaxom je preto dobrá (a vôbec nie nová) vec. Dôležité je hlavne rozlišovať medzi jednoznačnými nepravdami, zavádzaním a jednoducho iným názorom. V súčasnosti vyhlásený boj proti dezinformáciám však tieto atribúty často nespĺňa, čo vidno aj zo spôsobu, akým sa sformoval. V tomto článku si ukážeme jeho širší kontext a možné prognózy ďalšieho vývoja.

V predchádzajúcom článku sme zhrnuli, ako George Soros zasahoval do politického a spoločenského diania vo východnej Európe. Sám to opísal v knihe Zmenka na demokraciu(1991). V tomto článku si zhodnotíme kroky, ktoré presadzoval a prezentoval ako pomoc pre východnú Európu. Ukážeme si, že aj ich následkom boli krajiny východnej Európy prevalcované západným vplyvom v oblasti politickej, ekonomickej aj kultúrnej, čo značne oslabilo možnosti hľadať samostatnejšiu cestu pre tieto krajiny.

V roku 1989, v čase pádu socializmu, sa diala dôležitá geopolitická a ekonomická premena krajín východnej Európy. Existovalo niekoľko ciest, ktorými sa môžu vydať (napr. nekritické prevzatie západného systému, uzavretie sa či stredná cesta atď.). Nie je žiadnym tajomstvom, že George Soros už od začiatku 80. rokov podporoval rôznych disidentov, ktorí sa klonili práve k ceste západnej liberálnej demokracie. Sám o tom píše v knihe Zmenka na demokraciu (1991). V tomto článku zhŕňame to, čo píše sám Soros ovplyvňovaní geopolitických pomerov vo východnej Európe zo svojej strany.

James Flynn je jedným z najznámejších výskumníkov v oblasti inteligencie. Práve po ňom je pomenovaný známy Flynnov efekt, ktorý hovorí o tom, že v priebehu 20. storočia sa v mnohých krajinách zvýšilo IQ, ako ho merajú inteligenčné testy.

Švédska tínedžerka Greta Thunbergová svojím idealistickým prejavom s prvkami opovrhovania, zúfalstva a uzurpovania si práva hovoriť za celú jej generáciu, vzbudila vášne. Vytkla globálnym politickým elitám, že planéte nepomáhajú dosť, lebo jediné, čo ich zaujíma, sú peniaze a ekonomický rast. „Ako sa opovažujete?!“ či „Toto vám naša generácia neodpustí,“ znelo z jej úst, silno emocionálne podfarbené.

Začiatkom tohto mesiaca publikovalaOrganizácia spojených národov predpovede populačného a demografického vývoja na svete do roku 2100, ktoré vychádzajú z pokračovania súčasných demografických a migračných trendov. Na kľúčové prvky tejto prognózy vo svojich článkoch upozorňuje americký fact tank Pew Research Center. Na niektoré z nich upozorňujeme aj my.

V mnohých nadnárodných korporáciách sú súčasťou firemnej kultúry diverzitné politiky s cieľom nastaviť čo najviac „inkluzívne“ prostredie vo firme. Nezriedka to znamená explicitný cieľ dosiahnuť určité rasové zloženie zamestnancov. V tomto článku si bližšie ukážeme jeden konkrétny príklad tohto prístupu – technologického giganta Intel a poukážeme si na to, v čom sú podobné praktiky problematické.

Tim Marshall je britský novinár a publicista, ktorý sa v ostatných rokoch stal popularizátorom geografie s dôrazom na jej politické súvislosti. Najmä jeho kniha V zajatí geografie z roku 2015 sa stala celosvetovým bestsellerom. Minulý rok vydal svoju najnovšiu knihu Rozdelený svet s podnázvom Prečo žijeme v epoche múrov (na Slovensku vo vydavateľstve Premedia). Táto kniha prináša zaujímavé poznatky, avšak autora však možno tiež v mnohom korigovať.

Portál OpenDemocracy koncom marca 2019 zverejnil analýzu finančných tokov, ktoré prichádzajú z Ameriky na podporu konzervatívnych agiend v Európe. Analýza ponúka zaujímavé informácie o zákulisí politiky, na druhej strane ale predstavuje jednostranné vykreslenie problematiky.

Facebook už od svojich začiatkov mazal závadný obsah, pričom kritériá tohto procesu dlho neboli verejne známe. Po výzvach na stransparentnenie v apríli 2018 zverejnil „Normy komunity“ – dovtedy vnútorné smernice, ktoré určujú, aký typ obsahu Facebook pripúšťa a aký má byť zmazaný. Tieto normy sú, žiaľ, miestami formulované veľmi nešťastne a otvárajú dvere cenzúre politicky nekorektného obsahu, čo sa už dialo a stále sa deje.

V týchto dňoch uplynulo 20 rokov, odkedy začali 24. marca 1999 jednotky Severoatlantickej aliancie letecké útoky na Juhoslovanskú zväzovú republiku. Išlo o udalosť, ktorá dosť silne rozbúrila vody slovenskej spoločnosti a aj po 20 rokoch budí emocionálne reakcie. Rozhodli sme sa preto s odstupom času spísať niekoľko prehľadových faktov k tomuto konfliktu.

Facebook je najvplyvnejšou sociálnou sieťou a v rámci západných krajín má v tomto sektore takmer monopol. Štatistiky ukazujú, že väčšina používateľov ho používa na získavanie správ o spoločenskom dianí. Je preto kľúčové, aký postoj Facebook zaujme k moderovaniu obsahu, lebo tým ovplyvní celosvetové trendy. V článku zhŕňam skúsenosti, ktoré ukazujú, že, žiaľ, ideologická cenzúra sa na Facebooku vyskytuje a jeho špičky proti nej nezaujali jasné stanovisko.

10. – 11. decembra 2018 sa bude v Marakéši, Maroko konať medzivládna konferencia OSN na prijatie globálneho kompaktu o migrácii. Text kompaktu je už vo finálnej verzii(oficiálny slovenský preklad). Prinášame vám prehľadné zhrnutie, o čom kompakt je a z akého dôvodu ho treba odmietnuť.

Thilo Sarrazin je nemecký národohospodár a sociálno-demokratický politik, ktorý pôsobil aj ako berlínsky finančný senátor či člen predsedníctva nemeckej centrálnej banky. V roku 2010 šokoval celé Nemecko, keď napísal najúspešnejšiu knihu literatúry faktu v dejinách nemeckého spolkového štátu s názvom Deutschland schafft sich ab (Nemecko pácha samovraždu). Iba do začiatku roku 2012 sa z nej predalo jeden a pol milióna výtlačkov. Našla si mnohých odporcov, ale ešte viac zástancov. Témy, o ktorých píše, sú však zásadné nie iba pre Nemecko, ale aj pre zvyšok Európy vrátane Slovenska.

V posledných dňoch sme sa v médiách dočítali o masovom rušení kont a účtov rôznych nacionalistických či „extrémistických“ organizácií. Aj keď oficiálnym účelom týchto zásahov je chrániť spoločnosť pred nenávisťou, upozorňujeme na to, že sú diskriminačné a potenciálne nebezpečné.

Dňa 17. mája 2016 bol v Poľsku zatknutý Mateusz Piskorski, predseda poľskej politickej strany Zmiana. Piskorski bol zatknutý počas medzinárodnej akcie európskych tajných služieb pred summitom NATO vo Varšave, ktorý sa konal v júli 2016. V rámci tejto akcie sa európske tajné služby zaujímali o viacerých politikov a aktivistov, ktorí sa chystali protestovať proti summitu NATO.