V posledných dňoch sme sa v médiách dočítali o masovom rušení kont a účtov rôznych nacionalistických či „extrémistických“ organizácií. Aj keď oficiálnym účelom týchto zásahov je chrániť spoločnosť pred nenávisťou, upozorňujeme na to, že sú diskriminačné a potenciálne nebezpečné.
Google, Apple, Facebook, Microsoft, PayPal, Spotify, Airbnb a iní technologickí giganti v posledných týždňoch intenzívne zasiahli voči „neonacistom, extrémistom a rasistom“ využívajúcim ich služby. Ide hlavne o rušenie webov rôznych organizácií a kont konkrétnych aktivistov.
Trend píše: Proti šíreniu násilia a nenávisti sa postavili prakticky všetky firmy, niektoré však za posledný týždeň aj urobili reálne kroky.
PR alebo principiálnosť?
Reakcie niektorých zúčastnených firiem vykazujú skôr znaky PR kampane ako úprimnej snahy riešiť problematiku.
Napríklad web Daily Stormer mal hosting u americkej služby GoDaddy. Po tom, čo niekto na Twitteri upozornil, že táto stránka má nenávistný obsah, GoDaddy oznámil, že Daily Stormer má 24 hodín na migráciu, lebo porušuje podmienky používania.
Čo sa však podmienky používania služby GoDaddy alebo nebodaj celý obsah Daily Stormer zmenil zo dňa na deň? Nie. Preverí GoDaddy aj ostatné stránky ohľadom iných bodov podmienok používania? Pochybujem.
Majiteľom služby GoDaddy zrejme neprekážalo, čo majú na serveroch, pokým na to niekto neupozornil. Dovtedy to bolo pre nich jednoducho podnikanie. Keď však spoločnosti hrozil mediálny lynč, radšej sa problému zbavili a zlepšili svoje PR.
Za svoje hovorí aj vyjadrenie šéfa GoDaddy Matthewa Princa. Povedal, že hoci zastáva filozofiu neobmedzeného práva na vyjadrenie názoru, rozhodol sa v tomto prípade urobiť výnimku.
Bol by však taký principiálny, aj keby médiá stáli na strane Daily Stormera?
Pre úplnosť treba tiež dodať, že niektoré stránky sa naozaj už dlhšie snažia mapovať extrémistický obsah, napr. Twitter už rok vyvíja systém na filtrovanie príspevkov šíriacich nenávisť a rasizmus.
Diskriminácia, diskriminácia, diskriminácia
Takéto aktivity firiem sú diskriminačné hneď niekoľkými spôsobmi.
Po prvé, treba si uvedomiť, že sloboda prejavu je v USA zaručená prvým dodatkom ústavy a je širšia ako u nás. Chránené sú aj mnohé prejavy, ktoré by u nás boli klasifikované ako šírenie nacizmu, napr. otvorené používanie nacistickej symboliky na verejnosti aj hajlovanie nie sú v USA trestné. Hoci je to rozhodnutím konkrétnych súkromných subjektov, blokovať legálne názory, aj keď s nimi nesúhlasíme, v princípe nie je správne.
Diskriminácia však ide ešte ďalej. Jedna vec je, ak niekto – hoci aj legálne – používa istú službu na šírenie nenávisti. Povedzme, že mnohé (snáď väčšina) zo zrušených webov patrili do tejto kategórie. Úplne iné však je, ak je súkromnej osobe znemožnená činnosť, ktorá nemá s jej verejným angažovaním nič spoločné. Napr. zoznamovací portál OkCupid sa na Twitteri pochválil: „Boli sme upozornení, že biely supremacista Chris Cantwell má konto na OkCupid. Do 10 minút sme ho doživotne zablokovali.“
To je však absurdita. Predstavme si, že niekto je právoplatne odsúdený za krádež – nikto nepochybuje o tom, že takýto človek spravil niečo zlé. Avšak to znamená, že teraz nebude môcť robiť nesúvisiace veci, napr. ísť na internetovú zoznamku alebo kupovať rožky v obchode? A Chris Cantwell zrejme nebol za odsúdený za nenávistný zločin (aspoň sa to neuvádza v dostupných mediálnych informáciách), a predsa ho OkCupid blokoval doživotne.
Absurdnosť zásahov však ide ešte ďalej: informačné video Washington Postu uvádza, že služba Airbnb zasiahla nielen proti extrémistom, ale aj proti používateľom podozrivých z poskytovania ubytovania pre bielych supermacistov. Poskytovatelia ubytovania pritom vôbec nemuseli vedieť, koho idú ubytovať – a určite nie je ich povinnosťou lustrovať svojich klientov. Ak to však nespravia, riskujú postih zo strany Airbnb? Absurdná a nerealizovateľná požiadavka.
No a po tretie: ako obvykle, hovorí sa o zásahu proti nenávisti, ale ide sa hlavne či výlučne po jednom okraji spektra. Podnetom na celý tento pohon bolo zabitie účastníčky demonštrácie v Charlotesville názorovým oponentom (zrazil ju autom).
Ale mali sme tu už početné moslimské teroristické útoky v Európe so stovkami obetí. Kedy sme sa v médiách dočítali o podobne masovom rušení stránok islamistov alebo nekritických zástancov imigrácie?
Akceptovateľné, ba médiami chválené, obmedzovanie slobody prejavu: nebezpečný predvoj
Čo je však hlavné: ide o nebezpečný predvoj toho, čo sa bude diať v budúcnosti. Vidíme, že médiá a súkromné firmy čoraz častejšie rozhodujú o „prípustnosti“ istých názorových prúdov. Najhoršie a pre bežného človeka najmätúcejšie je však zmiešavanie skutočne nenávistných názorov a politickej nekorektnosti do jednej nálepky.
Už teraz sa stretávame s nálepkovaním aj úplne nenásilných, dokonca vedecky podložených názorov ako rasistických, extrémistických a pod. Niektoré stránky, aj keď nevyzývajú na nenávisť a násilie, sú rušené. Tento trend sa posledné roky radikálne posilňuje. Zo strany médií ani vlád veľmi nevidno úprimnú snahu rozlišovať medzi naozaj nenávistnými názormi a názormi iba politicky nekorektnými. Preto očakávame len zhoršovanie tohto trendu.
Riešenie problému „extrémizmu“ – otvorenosť a úprimnosť
Vyššie uvedené pokusy „riešiť“ problém nenávistných prejavov je neúplným pochopením problematikya a dospieva k chybným záverom.
Hlavnou príčinou extrémizmu – a pod týmto myslím legitímny občiansky odpor voči multikulturalizmu a globalizácii, ako aj extrémne formy založené na nenávisti – sú problémy, ktoré sú v hlavnom názorovom prúde neriešené.
Tieto problémy sú však v rámci súčasných hodnotových priorít (dezinterpretácia humanizmu a ľudských práv, rozkladanie národných identít a globalizačný postoj ku kultúre a ekonomike) aj neriešiteľné. Preto spoločnosť kloniaca sa k jednému extrému celkom prirodzene v spoločnosti generuje opačnú polaritu.
S „extrémizmom“ sa vysporiadame jedine vtedy, ak budeme otvorene a čestne čeliť týmto neriešeným problémom a pozrieme sa naň z viacerých uhlov pohľadu. To by však znamenalo dať si dole ideologické klapky hlavného prúdu.
Zdroj obrázku: The Bob Davis Podcasts
