Facebook umožňuje scenzurovať obsah, ktorý „podnecuje emocionálne zranenia“

Facebook už od svojich začiatkov mazal závadný obsah, pričom kritériá tohto procesu dlho neboli verejne známe. Po výzvach na stransparentnenie v apríli 2018 zverejnil „Normy komunity“ – dovtedy vnútorné smernice, ktoré určujú, aký typ obsahu Facebook pripúšťa a aký má byť zmazaný. Tieto normy sú, žiaľ, miestami formulované veľmi nešťastne a otvárajú dvere cenzúre politicky nekorektného obsahu, čo sa už dialo a stále sa deje.

Absurdné ustanovenia

Normy komunity Facebooku uvádzajú, že Facebook je globálnou komunitou 2 miliárd ľudí z rôznych kultúr. Cieľom noriem komunity je vytvoriť priestor, kde sú ľudia povzbudení otvoriť sa a komunikovať v bezpečnom prostredí. Ich základnými princípmi sú bezpečie, ale zároveň rešpektovanie rôznych názorov a dodržiavanie rovnosti.

Normy okrem iného zakazujú hrozbu násilím, registráciu kriminálnych skupín na facebooku, zákaz predaja zbraní a drog, sexuálne explicitný obsah a pod.

Väčšina obsahu noriem komunity je v poriadku. Je tu však niekoľko veľmi problematických ustanovení. Facebook vyhlasuje:

  • Sme odhodlaní odstraňovať obsah, ktorý podnecuje vznik ujmy v reálnom svete, okrem iného napríklad vznik fyzickej či finančnej ujmy a emocionálnych zranení.“ (zdroj)
  • „Máme preto vyššie očakávania, pokiaľ ide o obsah, ktorý nazývame krutý a necitlivý, čo definujeme ako obsah zameraný na obete závažnej fyzickej alebo emocionálnej ujmy.“ (zdroj)
  • „Nenávistné prejavy definujeme ako priame napádanie ľudí na základe ich rasy, etnickej príslušnosti, národnosti, náboženského presvedčenia, sexuálnej orientácie, kasty, pohlavia, rodu, rodovej identity alebo vážnej choroby alebo postihnutia. Poskytujeme tiež určité ochrany statusu imigranta. Útok definujeme ako násilnú alebo dehumanizujúcu reč, výroky o podradenosti alebo vyzývanie na vylúčenie či segregáciu.“ (zdroj)

Ako prvú čerešničku možno poukázať na vetu „Poskytujeme tiež určité ochrany statusu imigranta.“ Je zvláštna a ani po porade celej redakcie portálu Hrot.info nám vôbec nie je jasné, čo z nej má v praxi vyplývať. Obávame sa, že môže poslúžiť ako zámienka na obmedzovanie kritiky masovej imigrácie z tretieho sveta do európskych krajín.

„Emocionálne zranenia“ môže spôsobovať takmer všetko

Najproblematickejšie ustanovenie je však to, ktoré zakazuje zverejňovanie obsahu podnecujúceho vznik „emocionálnych zranení“. Na jednej strane je pochopiteľné a ľudské, že Facebook sa snaží brať ohľad na pocity svojich používateľov.

Na druhej strane, problém je v tom že „emocionálne zranenie“ môže byť spôsobené prakticky čímkoľvek. Celý život je vlastne o tom, že nám na každom kroku hrozí niečo nekomfortné. Práve vysporiadať sa so slovnými prejavmi druhých ľudí, ktoré sú nám nepríjemné, je výzvou na osobnostný rast, nie na cenzúru toho, čo sa nám nepáči.

Uveďme si niekoľko prejavov, ktoré boli už označené za emocionálne zraňujúce, resp. diskriminujúce:

  • používanie „nesprávneho zámena“ pre trans študentov je považované za diskrimináciu,
  • vyjadrenia o tom, že manželstvo je len medzi mužom a ženou, sú označované za homofóbne,
  • poskytovanie formulárov, ktoré ponúkajú v kolonke pohlavie iba „muž“ a „žena“ sa považuje za mikroagresiu voči menšinám, podobne výroky ako „Existuje len jedna rasa, ľudská rasa“ alebo „pozitívna diskriminácia černochov je rasistická“.

Takto boli posúdené nie anonymnými diskutérmi na internete, ale priamo vzdelávacími inštitúciami či mimovládnymi organizáciami – teda odborníkmi v daných oblastiach.

Všetky vyjadrenia v tomto duchu teda spadajú pod riziko zmazania z dôvodu, že podnecujú „emocionálne zranenia“.

Zároveň, facebook vôbec neuvádza, že zakázané tvrdenie musí byť nepravdivé. Scenzurovaná teda môže byť aj úplne oprávnená kritika.

Dvojitý meter

Uvediem ďalšie dva prípady, ktoré by mohli byť scenzurované na základe ustanovenia o „emocionálnej ujme“:

  • V USA sa po zvolení Donalda Trumpa na vysokých školách uskutočňovali hromadné „oplakávania“ volebného výsledku. Školskí psychoterapeuti boli v pohotovosti a poskytovali podporu pre „frustrovaných a šokovaných“. Skutočnosť, že Trump bol zvolený, nepochybne spôsobila mnohé emocionálne ujmy. Teda aj zdieľanie správy o tom, že Trump bol zvolený – či nebodaj že niekto sa z toho teší – by mohlo byť Facebookom zmazané.
  • Celkom zjavný prípad „emocionálnej ujmy“ je oprávnená kritika, napríklad poukazovanie na trestnú činnosť. Pokiaľ Denník N systematicky upozorňuje na trestnú činnosť Ladislava Bašternáka, spôsobuje mu tým nielen emocionálnu ujmu, ale aj ujmu fyzickú a finančnú, keďže zrejme aj na základe medializovaných bol odsúdený a nastúpil na výkon päťročného trestu odňatia slobody.

Facebook si však „lišiacky“ ošetril, aby takýto obsah zverejňovaný byť mohol. V normách komunity píše:

„Naše poslanie je zamerané na obsiahnutie rozličných pohľadov. Povoľujeme preto aj taký obsah, ktorý môže byť pre niektorých problematický, pokiaľ sa odstránením obsahu nepredíde konkrétnej ujme. Občas navyše povoľujeme obsah, ktorý môže inak porušovať naše normy, ak sa domnievame, že je spravodajsky hodnotný, významný alebo dôležitý z hľadiska verejného záujmu. Robíme to až po zvážení jeho hodnoty z hľadiska verejného záujmu v porovnaní s rizikom vzniku ujmy v reálnom svete.“ (zdroj)

Inak povedané, Facebook si vyhradzuje právo ponechať akýkoľvek obsah, ktorý považuje za dôležitý. Zároveň, v podstate akýkoľvek iný, čo len trochu kontroverzný, obsah môže byť zmazaný na základe ustanovenia o „emocionálnej ujme“.

Satirické zobrazenie konceptu „bezpečného miesta“Karikatúra satirizujúca prehnané dbanie na vytváranie „bezpečných priestorov“. Autor: Kukuruyoart

Dôležité posolstvá môžu byť umlčané

Za témy, ktoré sú legitímne, ale bývajú bežne označované ako nenávistné prejavy (a všetky odnože tohto pojmu), patria: poukazovanie na kriminalitu menšín, odpor voči masovej imigrácii z tretieho sveta do Európy, popisovanie objektívne existujúcich rozdielov medzi rasami či kritika politiky štátu Izrael. Pochopiteľne, všetky tieto témy môžu spôsobiť „emocionálnu ujmu“ niektorým ľuďom.

Zároveň, predstavitelia týchto názorov čelia v spoločnosti hlavného prúdu čoraz väčšej ostrakizácii a mediálnemu lynčovaniu či niekedy až trestným stíhaniam. Niektoré dôležité spoločenské témy (napríklad kriminalita etnických skupín, rozdiely medzi rasami alebo negatívne dopady nelegálnej migrácie do Európy) sú aj v akademickej obci tabuizované, hoci samé o sebe nemusia mať nič spoločné so šírením nenávisti.

Z minulosti vieme, že stačí obyčajný silnejší popud z médií a veľké internetové firmy sa trhajú o to, kto je väčším „bojovníkom proti nenávisti“. Je nepochybné, že veľa ľudí prejavuje na internete nenávisť voči menšinám, čo je rozhodne nesprávne. Tento fenomém treba primerane riešiť. Žiaľ, v tomto procese dochádza aj k cenzurovaniu názorov, ktoré nie sú nenávistné, ale len nezapadajú do naratívu hlavného prúdu.

Jedno z hlavných kritérií, ktoré Facebook používa pri posudzovaní zmazania obsahu, je množstvo „nahlásení“ príspevku alebo stránky. Ktorýkoľvek používateľ môže nahlásiť hocijaký obsah ako nenávistný alebo inak porušujúci normy komunity.

Stačí teda masová akcia koordinovanej skupiny a riziko zmazania (či minimálne dočasného zablokovania) politicky nekorektného obsahu vzrastá. Pokiaľ sa aj stane, že obsah je na Facebook vrátený, aj dočasné zmazanie v kľúčovej chvíli, keď sa o téme najviac diskutuje, má negatívny dopad.

Že nejde iba o plané obavy, možno vidieť aj na konkrétnych prípadoch nezávadného obsahu, ktorý facebook zmazal. Dôvodov obávať sa cenzúry politicky nekorektných názorov je preto dosť.

Záver

Facebook má silný vplyv na verejný diskurz. Veľa ľudí získava informácie o spoločenskom dianí práve cez Facebook a tento pomer bude do budúcna zrejme ešte narastať. Nastavením svojej politiky moderovania obsahu preto Facebook priamo vplýva na politické prostredie.

Nejde o to, že by na Facebooku automaticky bol rušený všetok politicky nekorektný obsah. Avšak podmienky používania Facebooku umožňujú zrušenie profilu či stránky za akékoľvek porušenie podmienok používania.

Facebook nie je povinný pred zrušením stránky jej vlastníka varovať ani vyzvať na nápravu, môže ju rovno vymazať. Zároveň nemusí uviesť ani dôvod zmazania (podmienky používania ho na to nikde nezaväzujú).

V spojení s ustanovením o „emocionálnych zraneniach“ a stále sa rozširujúceho významu tohto pojmu to znamená, že politicky nekorektné stránky sú takmer neustále pod hrozbou cenzúry či definitívneho zmazania. V minulosti sa konajúce vlny nahlasovaní viedli k zrušeniu viacerých takých stránok.

Pokiaľ to Mark Zuckerberg so svojimi vyjadreniami o tom, ako Facebook „dáva hlas každému“ myslí vážne, mal by absurdné vyjadrenie o zákaze obsahu podnecujúceho „emocionálne zranenia“ odstrániť a jednoznačne povedať, že názor (ak ostáva v medziach nenásilia) nemôže byť scenzurovaný, aj keď sa niekomu nepáči.

Zdroj titulnej fotografie: The College Fix, protestujúci drží transparent s nápisom „Zaznávame slobodu slova, ktorá zraňuje pocity druhých“

Finančne nás môžete podporiť na naše číslo účtu:

SK06 8330 0000 0021 0169 4717

Viac o podpore