Facebook je najvplyvnejšou sociálnou sieťou a v rámci západných krajín má v tomto sektore takmer monopol. Štatistiky ukazujú, že väčšina používateľov ho používa na získavanie správ o spoločenskom dianí. Je preto kľúčové, aký postoj Facebook zaujme k moderovaniu obsahu, lebo tým ovplyvní celosvetové trendy. V článku zhŕňam skúsenosti, ktoré ukazujú, že, žiaľ, ideologická cenzúra sa na Facebooku vyskytuje a jeho špičky proti nej nezaujali jasné stanovisko.
Aj hlavný prúd hovorí o cenzúre na Facebooku
O tom, že Facebook cenzuruje obsah, otvorene píšu aj médiá hlavného prúdu už niekoľko rokov.
Napríklad v roku 2016 čierny americký novinár a aktivista Shaun King zverejnil osočujúci mail adresovaný mu od nepriaznivca. King, ktorý je veľkým fanúšikom Facebook a prednášal aj na jeho akciách, bol na 24 hodín zablokovaný. Po zablokovaní sa ozval priamo ľuďom vo firme, ktorých pozná. Po pár hodinách bol jeho účet znovu obnovený. Podobnú skúsenosť majú aj iní čierni aktivisti.
V tom istom roku Facebook zmazal známu fotografiu vietnamských detí bombardovaných napalmom utekajúcich pred americkými vojakmi (kvôli nahote). Fotografiu uverejnil nórsky denník Aftenposten v rámci série siedmich slávnych vojenských fotografií. Po zmazaní šéfredaktor Aftenposten na titulnej strane vydania novín vyzval Marka Zuckerberga, aby situáciu napravil. Veľa ľudí protestovalo aj na sociálnych sieťach, a tak Facebook fotografiu vrátil.
Dalo by sa povedať, že tieto prípady boli „omylmi“, ktoré Facebook napravil. V prvom prípade mal postihnutý však priamy kontakt na ľudí vo Facebooku, v druhom prípade sa proti cenzúre postavil najsilnejší nórsky denník a veľká časť internetovej komunity. Je veľmi otázne, čo by sa stalo, keby sa nezdvihla takáto vlna odporu.
Čo ale situácie, keď je scenzurovaný názor, ktorý nepatrí do hlavného prúdu? Tu nemôžeme očakávať, že hlavný prúd sa zaň masovo postaví. Navyše, Facebook už v minulosti preukázal zaujatosť voči istým typom názorov, ako si ukážeme nižšie.
Politická moc Facebooku
V súčasnej dobe veľa ľudí získava väčšinu správ zo sociálnych médií. Najsilnejšou sociálnu sieťou na svete je, pochopiteľne, Facebook s vyše 2 miliardami používateľov. Podľa štatistík až 62 % všetkých dospelých v USA získava správy zo sociálnych médií, z toho 44 % od Facebooku – suverénne najviac zo všetkých sociálnych sietí. Druhý v poradí, Youtube, má len 10 %.
Sekciu aktuálnych správ Facebooku, ktorá fungovala v rokoch 2014 – 2018, čítalo denne aspoň 167 miliónov používateľov len v USA. Nejakú správu si za týždeň na facebooku prečíta okolo 600 miliónov používateľov.
Scenzurovaný čierny aktivista Shaun King si po tom, ako bol dočasne zablokovaný, uvedomil, akú extrémnu moc má Facebook nad svojimi používateľmi:
„Táto vec [aktivistická stránka Shauna Kinga], ktorú som budoval 10 rokov, komunita s viac ako 800 000 ľuďmi (...) pomyslieť na to, že stlačením klávesy alebo počítačovým filtrom môže byť len tak vypnutá, je to čudný pocit. (...) Veľmi rýchlo si uvedomíte, že to nevlastníte. Nevypli moju facebookovú stránku. Vypli ich stránku, ktorú mi dovoľujú používať.“
Vzhľadom na tieto skutočnosti sa Facebook stáva jednoznačne mienkotvorným elementom. Aj keď správy sám nepíše, spôsobom, akým ich vyberá a ako často ich komu zobrazuje, môže ovplyvniť politické postoje používateľov.
Práve pri výbere správ sa už v minulosti ukázalo, že o nezaujatosti Facebooku možno mať dôvodné pochybnosti.
Manipuloval Facebook správy?
V roku 2014 vytvoril Facebook sekciu „aktuálnych správ“. Facebook deklaroval, že tu publikuje „témy, ktoré v poslednom čase na Facebooku získali popularitu“. Facebook mal algoritmus, na základe ktorého určoval organickú (prirodzenú) popularitu obsahu. Teda jeho zdieľanosť, čítanosť, počet označení „páči sa mi“ a pod.
Zoznam populárnych správ bol však dodatočne upravovaný pracovníkmi (kurátormi) Facebooku. Až oni zaraďovali populárne správy do zoznamu, a to manuálne. Oficiálne to bolo kvôli overeniu, aby nešlo o duplicitné správy alebo chyby v algoritme.
V máji 2016 zverejnili médiá výpovede bývalých pracovníkov Facebooku, ktorí pracovali v tejto sekcii. Podľa nich dochádzalo k manipulácii hneď niekoľkými spôsobmi:
- Potláčanie správ konzervatívneho zamerania. Správy konzervatívnych portálov ako Newsmax alebo Washington Examiner, aj ak dosiahli dostatočnú popularitu podľa algoritmu, nedostali sa na zoznam aktuálnych správ, ak ich nezdieľali médiá hlavného prúdu. Jeden z kurátorov Facebooku sa o tom vyjadril: „Bolo to absolútne zaujaté. Robili sme to subjektívne. Záviselo len na tom, kto bol kurátorom a aký čas dňa bol.“ Poukázal však na to, že išlo skôr o zaujatosť jeho kolegov a nie je žiadny dôkaz, že by to bola cielená politika Facebooku. Na druhej strane, vzhľadom na všeobecne liberálnu firemnú kultúru Facebooku je jasné, že sa tam dostanú skôr ľudia liberálneho zmýšľania.
- Umelé pridávanie „dôležitých správ“. Tu už údajne išli pokyny priamo od manažérov na Facebooku. Pracovníci boli inštruovaní, že pokiaľ bola nejaká dôležitá správa na titulných stranách médií hlavného prúdu ako CNN či New York Times, majú ju do zoznamu vložiť, aj keď nie je populárna podľa algoritmu. Niekedy ale malo ísť aj o ešte cielenejšie politické manipulácie: pracovníci boli napr. údajne inštruovaní vložiť do zoznamu správu o černošskom hnutí #BlackLivesMatter (Čierne životy sú dôležité). Facebook bol podľa výpovedí zamestnancov totiž kritizovaný, že aktuálnych správach venuje málo pozornosti právam menšín.
- Kontrolovanie všetkých správ o Facebooku. Pokiaľ získala popularitu správa o Facebooku, kurátor ju nesmel sám od seba zaradiť do zoznamu, hoci pri iných typoch správ mali dosť veľkú slobodu. Kurátor musel kontaktovať svojho nadriadeného a ten často ešte jedného nadriadeného a správa o Facebooku mohla ísť von až po jeho schválení.
Facebook po zverejnení týchto tvrdení vydal vyhlásenie, v ktorom ich zamietol a označil ich za nepravdivé. Vykonal vlastné vyšetrovanie (vyšetroval sám seba), vrátane rozhovorov so súčasnými a minulými kurátormi, analyzoval viac ako 3 000 rozhodnutí kurátorov a skúmal, či boli nejaké témy vložené z politických dôvodov. Zuckerberg pozval na diskusiu aj predstaviteľov konzervatívnej komunity, aby si vypočul ich názory.
Vyšetrovanie nenašlo žiadne dôkazy o tom, že by sa ktorékoľvek z obvinení zakladalo na pravde. Svojich zamestnancov Facebook nanovo inštruoval, že pri práci nesmú uprednostňovať žiadny politický postoj.
Facebook však nezverejnil štatistiky ohľadom popularity sporných správ ani žiadne konkrétne údaje, ktorými by mohol podozrenia nadobro rozptýliť. Konštatoval iba, že nedošlo k porušeniu neutrality. Neviem ani o tom, že by pripustil nezávislých vonkajších vyšetrovateľov alebo im poskytol záznamy z príslušných modulov.
Pre objektivitu treba povedať, že článok na portáli Gizmodo, ktorý priniesol kritické výpovede bývalých pracovníkov Facebooku, sa v zozname aktuálnych správ na Facebooku objavil, hoci na Facebook vrhal značne negatívne svetlo.
V roku 2018 Facebook sekciu aktuálnych správ radšej úplne zrušil.
Zamestnanci Facebooku sa sťažujú na nedostatok názorovej plurality
Mark Zuckerberg sa netají svojím liberálnym pohľadom na svet. Patrí medzi ostrých kritikov Trumpovej migračnej politiky. Je jedným z lídrov lobistickej skupiny FWD.us, ktorej jedným z cieľov je aj liberalizácia imigračnej politiky do USA. Zuckerberg však jasne deklaruje, že Facebook je miesto pre každý názor.
Udalosti, ktoré sa dejú vo Facebooku, ale ukazujú, že jeho firemná kultúra je jasne liberálne-ľavicovo orientovaná a objavuje sa aj postihovanie zamestnancov s opačnými názormi.
Brian Amerige, inžinier vo Facebooku, vydal v auguste 2018 vyhlásenie „Máme problém s politickou diverzitou“, v ktorom sa uvádza (zvýraznenie hrubým písmom pridané):
„Sme politická monokultúra netolerantná voči iným pohľadom. Tvrdíme, že vítame všetky perspektívy, ale rýchlo útočíme – často v davoch – na kohokoľvek, kto prezentuje názor, ktorý sa zdá byť v rozpore s doľava naklonenou ideológiou. Jeden na druhého hádžeme nálepky končiace na -ób a -ista a útočíme skôr na charakter, než na myšlienky.
Robíme to tak konzistentne, že zamestnanci sa boja vyjadriť svoj nesúhlas s politickým dianím naokolo. Oddelenie ľudských zdrojov mi povedalo, že to vôbec nie je zriedkavé a osobne som dostal viac ako 100 hlásení tohto druhu. Kolegovia sa obávajú, lebo vedia, že oni – nie ich myšlienky – budú napadnuté. Vedia, celá tá ,otvorenosť voči iným perspektívam‘ neplatí pre témy ako ,social justice‘, ,imigrácia‘, ,diverzita‘ a ,rovnosť‘.“
Ďalej menuje konkrétne prípady údajnej politickej zaujatosti vo Facebooku:
- strhávanie plagátov podporujúcich Trumpa;
- vyzývanie na to, aby bol Peter Thiel vyhodený z predstavenstva Facebooku (Thiel podporoval Trumpa a sám zvažoval odísť pre politické napätie);
- technologický podnikateľ Palmer Luckey, ktorý pracoval pre Facebook, financoval kampaň na podporu Trumpa, za čo bol ostro kritizovaný; krátko po tom s ním Facebook prerušil spoluprácu, podľa Zuckerberga však nie kvôli politickému názoru;
- žiadosti na oddelenie ľudských zdrojov na prešetrenie zamestnancov, ktorí kritizujú porušovanie ľudských práv v islamských krajinách – čím údajne vytvárajú „nedostatočne inkluzívne prostredie“.
Amerige vytvoril skupinu Zamestnanci Facebooku za politickú diverzitu, do ktorej sa pridalo viac ako 100 zamestnancov (z 25 000) firmy. Iní považovali toto vyhlásenie za problematické a sťažovali sa, že príspevky v skupine môžu byť urážlivé voči menšinám.
Objektivitu veľkých spoločností ako Facebook, Twitter či Google spochybnil aj prezident Donald Trump: „Myslím, že Google, Twitter a Facebook sa pohybujú po veľmi, veľmi tenkom ľade. Musia byť opatrní. Nie je to fér voči veľkej časti obyvateľstva.“
Facebook môže zmazať obsah či zrušiť účet za takmer čokoľvek
Kedy môže Facebook zmazať váš obsah, stránku či účet a kto o tom rozhodne? Podmienky používania Facebooku upravujú tieto situácie veľmi všeobecne:
- „Ak zistíme, že ste jasne, závažne alebo opakovane porušili naše podmienky alebo zásady, čo konkrétne zahŕňa aj naše Normy komunity, môžeme pozastaviť alebo natrvalo deaktivovať prístup k vášmu účtu.“
V inej časti podmienok používania si Facebook vyhradzuje v prípade nijak nedefinovaného „škodlivého správania voči iným“ možnosť „odstrániť obsah, zablokovať prístup k určitým funkciám, deaktivovať účet alebo kontaktovať orgány presadzovania práva“.
Facebook vám teda môže účet zrušiť za akékoľvek, aj nepatrné, porušenie podmienok používania (ak je „jasné“). Dodám, že tie v praxi porušila asi väčšina používateľov facebooku: je zakázané používať iné ako skutočné meno, mať viac ako jeden účet či dať k svojmu účtu prístup niekomu inému alebo uviesť o sebe akékoľvek nepravdivé informácie. Podľa noriem komunity je taktiež zakázané pridávať obsah, ktorý podnecuje „emocionálne zranenia“.
V prípade, že vám raz Facebook zruší účet za porušenie podmienok, strácate právo vytvoriť si druhý účet. Ste vylúčený doživotne.
V praxi, samozrejme, nie je uplatňovanie týchto podmienok také tvrdé. Vždy však hrozí, že bude zneužité, a jednou z ohrozených skupín sú práve ľudia s „politicky nekorektnými názormi“.
Proces odstraňovania obsahu je netransparentný
Kto rozhoduje o odstraňovaní obsahu v praxi? Facebook iba uvádza, že používať kombináciu umelej inteligencie a hlásení od používateľov, aby identifikoval obsah, ktorý je v rozpore s normami komunity. Tento obsah je následne posudzovaný ľudskými operátormi. Pokiaľ je obsah odstránený (či zrušená stránka alebo profil), jeho autor sa môže odvolať, čo je opäť posúdené zo strany Facebooku. Po tomto druhom posúdení už ďalšia náprava nie je možná.
Firmy, ktoré obsah posudzujú, Facebook často outsorcuje, takže v praxi môžu byť moderátori z úplne iných krajín ako autori príspevkov. Nemusia rozumieť jazyku, kultúre, ani politickej situácii v krajine autora príspevku a často sa musia spoliehať na Google translate.
Značným problémom je však to, že pri zrušení obsahu sa človek nedozvie, v čom konkrétne bol problém. Podmienky používania totiž facebooku nestanovujú povinnosť informovať používateľa, akým konkrétnym konaním boli podmienky porušené. V praxi vyzerá hlásenie o tom, že váš obsah bol zmazaný, takto:
Konkrétne príspevky sú, samozrejme, zobrazené, aby autor vedel, o ktoré ide. Z hlásenia však vôbec nevie povedať, čo by mal opraviť alebo čoho sa do budúcna vyvarovať. A zároveň každé porušenie podmienok môže byť použité ako zámienka na zmazanie celého profilu či stránky. Visí teda nad ním večný Damoklov meč.
S rušením facebookových stránok bez uvedenia dôvodu mal problém aj Petit Press, vydavateľ SME. Zrušili im približne tucet stránok, niektoré boli navrátené až s pomocou reklamnej agentúry.
Facebook odstraňoval aj nezávadný obsah
Ukážme si niekoľko príkladov, kedy Facebook zmazal či scenzuroval obsah, ktorý nebol nenávistný.
V marci 2018 sa Františkánska univerzita zo Steubenville, Ohio pokúsila vytvoriť sériu reklám na jeden zo svojich vzdelávacích programov. Jedna z reklám obsahovala umelecké vyjavenie Krista na kríži.
Reklama bola zamietnutá, lebo obsahovala „šokujúci, senzačný alebo prehnane násilný obsah“. Univerzita v článku, v ktorom o prípade informuje, neuviedla, či sa pokúsila situáciu nejak dodatočne riešiť, alebo cenzúru v prvom stupni akceptovala.
Polícia SR napomáha cenzúre
Stránka Alternatívna pravica Slovensko (v súčasnosti už úplne zmazaná) bola opakovane terčom cenzúry. Jej administrátor sa pre nás vyjadril: „APS nikdy neosočovala celé skupiny ľudí, nikdy sme nenapísali, že Rómovia, černosi alebo Arabi sú zlí. Dovolili sme si však smrteľný hriech moderných náboženstiev s názvami antirasizmus a rovnostárstvo: robili sme si srandu z menšín. (...) Nikdy sme nevyzývali na násilie voči akýmkoľvek skupinám a nehlásali sme nenávisť. Vždy šlo o očividnú satiru.“
Nasledujú dva príspevky, ktoré boli z APS cenzurované:
Po zverejnení tohto vtipu dostal administrátor stránky Alternatívna pravica Slovensko 30-dňový ban.
Po zverejnení tohto žartovného porovnania sa APS objavila na stránke Hoaxy a podvody – Polícia SR, kde bola označená za rasistickú s komentárom „Rasisti milujú hoaxy a neštítia sa útočiť ani na deti“. Žiadny prípad hoaxu nebol doložený, a to ani po výzvach od komentujúcich v diskusii. Polícia uviedla, že APS je „založená na rasistických princípoch, ktorých základy sú tak obľúbené dezinformácie, hoaxy a klamstvá.“, Nasledovalo masové nahlasovanie APS zo strany používateľov Facebooku a úplné zrušenie stránky.
Administrátor APS sa pre nás vyjadril: „Nijako sme neurazili De Nirovho mulatského syna. Všetko zostáva voľné interpretácii. Jednoducho sme zvolili formu kontrastu, aby sme upozornili na málo známy fakt, že ideologický otec EÚ Richard Nicolaus Coudenhove-Kalergi predpovedal miešanie rás a nakoniec vznik akejsi zjednotenej euroafrickej rasy v Európe, a to sa nám javí naozaj veľmi zaujímavé.“
Dodal, že stránka APS mala za 2 roky existencie zhruba tretinu čas ban, pričom „pravidlom však bolo, že keď nejaký náš post začal byť virálny a ľudia masívne začali prúdiť na stránku, post bol zmazaný a postovanie na mesiac zakázané. Niektoré takéto posty mali dosahy v státisícoch užívateľov FB.“
Ukazuje sa tu ďalší princíp, ktorým funguje cenzúra na Facebooku: čím je politicky nekorektná stránka vplyvnejšia a čím väčší dopad má, tým sa zvyšuje šanca jej zmazania. Malé stránky až v takom nebezpečenstve nie sú, čo zároveň ale aj budí dojem plurality. Nehovorím, že je to úmysel Facebooku: masové nahlasovanie zo strany používateľov vyvstáva často ako koordinovaná akcia po medializovaní nejakej „nenávistnej“ stránky.
Na jednej strane je dobré, že polícia sa snaží varovať občanov pred stránkami potenciálne šíriacimi poplašné správy alebo pochybnými obchodníkmi. Ako to však býva, k tomuto sú primiešané aj stránky, ktoré nie sú násilné, nenávistné ani pochybné, iba politicky nekorektné. Nálepkované sú obe skupiny spoločne ako hoaxy, rasizmus a pod.
Polícia má v prvom rade riešiť protiprávne konanie, ktorého znaky v týchto prípadoch zjavne naplnené neboli. Zároveň má chrániť základné práva a slobody občanov, ku ktorým patrí aj právo na slobodu prejavu. Svojím nálepkovaním však prispieva k presnému opaku.
Terčom cenzúry sa stala aj stránka Naturalizmus po tom, čo bol jej profil zdieľaný stránkou Hoaxy a podvody – Polícia SR a označený ako šíriaci „prekrútené informácie manipulatívneho charakteru s cieľom vyvolania rozrušenia v spoločnosti“ (bez uvedenia akéhokoľvek príkladu či argumentu, Polícia SR neodpovedala ani na výzvy v diskusii, aby argumenty predložila). Následne začali byť niektoré príspevky Naturalizmu masovo nahlasované a dva boli Facebookom zmazané, hoci po odvolaní bol jeden z nich navrátený.
Príspevok stránky Naturalizmus, ktorý bol dočasne stiahnutý po masovom nahlasovaní, no po odvolaní ho opäť vidno na stránke.
Príspevok stránky Naturalizmus informujúci o rómskej kriminalite. Neobsahoval žiadne zovšeobecňujúce ani nenávistné tvrdenia. Po nahlásení bol zmazaný a odvolanie o jeho vrátenie bolo neúspešné.
V júni 2018 bola z facebookového účtu českej pobočky hnutia Generace identity zmazaná fotografia z pokojného protestu pred rakúskou ambasádou. Protest poukazoval na snahy o kriminalizáciu identitárneho hnutia v Rakúsku. Na našu otázku, či bola fotografia po odvolaní navrátená, hnutie GI nereagovalo.
Facebook cenzuruje politicky nekorektný humor aj ĽSNS
Po veľkej vlne nahlasovaní v marci 2017 bolo zrušených niekoľko stránok priaznivcov Ľudovej strany Naše Slovensko: oficiálna stránka ĽSNS (okolo 100-tisíc fanúšikov), oficiálna stránka Mariana Kotlebu (80-tisíc fanúšikov) a stránka Volím Kotlebu, volím správne (45-tisíc fanúšikov). Dnes už nie sú dostupné, takže boli zrejme vymazané natrvalo. Dočasne zablokované boli fanúšikovské stránky poslancov ĽSNS Milana Mazureka a Milana Uhríka, ktoré sú v súčasnosti prístupné.
V máji 2017 bola zrušená stránka Prečo Amerikanofilom hrabe s vyše 20-tisíc fanúšikmi. Podobný osud postihol ďalšiu satirickú stránku Konzervy (v čase zrušenia 12 500 fanúšikov) a aj už spomínanú Alternatívna pravica Slovensko (v čase zrušenia okolo 2 000 fanúšikov). Zrušená bol aj stránka Konzervy II. (vyše 2 000 fanúšikov) a momentálne je funkčná stránka Konzervy III. Pochopiteľne, o väčšinu fanúšikov prišli a ich rast bol značne obmedzený.
Administrátor Konzerv sa pre nás vyjadril, že pre scenzurovanie „niekedy stačilo zmieniť niektoré slová alebo dať niektoré obrázky“. Nahlásené boli podľa neho aj prípady, keď Konzervy priamo kritizovali nacizmus alebo zdieľali nenávistné vyjadrenia krajne ľavicových aktivistov. Títo si potom „nahlasovali vlastné prejavy a my sme za to dostali dištanc“. Ďalej povedal, že kritici Konzerv nahlasovali aj niektoré úplne neutrálne prejavy, pretože išlo o masovo organizované akcie a pre aspoň dočasné stiahnutie príspevku stačilo „aby veľa ľudí nahlásilo akýkoľvek post“.
Kompletný obsah zrušených stránok nemáme k dispozícii a nevieme teda objektívne posúdiť, či bol ich obsah závadný alebo nie. Nepredpokladáme, že obsahovali priame výzvy na násilie, skôr tam prevažoval politicky nekorektný obsah. Z verejných vyjadrení Mariana Kotlebu napr. vidno, že si dáva pozor na formulácie, ktoré používa. Facebook, samozrejme, svoje dôvody na ich zmazanie neuviedol (ak nepostačí „porušenie podmienok používania“), takže to prešetriť nemôžeme.
Je však jasné, že tak rýchle a nenávratné zmazanie celých stránok bolo unáhlenou reakciou. Zrušenie stránky – hlavne pokiaľ ide o aktívnu politickú stranu, ktorá pôsobí v medziach zákona a má poslancov v parlamente – by malo byť krajnou možnosťou. Pri jednoznačnom porušovaní pravidiel by mohlo nasledovať jasné upozornenie a zmazanie príslušného obsahu. Nasledovať by mohlo dočasné stiahnutie, napr. na týždeň alebo mesiac a až po opakovaných porušeniach bez nápravy by mal byť obsah zmazaný nenávratne.
Záver – čo Facebook môže a čo nemôže urobiť
Moderovať obsah na Facebooku je náročná úloha. Nový obsah na sociálnej sieti sa počíta v miliardách príspevkov denne. Každý môže potenciálne byť nenávistným prejavom, vulgárnym osočením, vyhrážkou zabitím či násilím, ohováraním alebo teroristickou propagandou.
Facebook stojí pred ťažkou dilemou: buď nastaví kritériá mazania obsahu prísne – potom sa budú používatelia sťažovať, že im scenzuroval obsah, ktorý nebol závadný; alebo ich nastaví menej prísne – potom ho budú médiá obviňovať, že dáva priestor teroristom či sexuálnym deviantom. Prípadne môže Facebook niesť až právne následky.
Je tiež jasné, že chyby sa pri takom obrovskom množstve rozhodnutí dejú aj pri najlepšej vôli byť nestranným. Nechceme preto žiadať od Facebooku nemožné.
Je však niekoľko konkrétnych vecí, ktoré by Facebook urobiť mohol a mal:
- Jasne deklarovať a činom potvrdiť, že je v súlade s normami komunity vyjadrovať akýkoľvek nenásilný politický názor. Vrátane názorov politicky nekorektných ako kritika masovej migrácie a multikulturalizmu. Facebook by sa mohol exemplárne zastať niekoľkých politicky nekorektných stránok a poukázať na to, že ich existencia je pozitívom, pretože obohacuje a vyvažuje spoločenskú diskusiu (pokiaľ, pochopiteľne, ostávajú v medziach nenásilia, čo drvivá väčšina serióznych kritikov robí).
- Zrušiť ustanovenie zakazujúce príspevky podnecujúce emočné zranenia. Facebook by mal jasne povedať, že názor nemožno cenzurovať, ani ak sa niekomu nepáči alebo sa z neho cíti zle. To nemení nič na tom, že obe strany by sa mali ku svojim oponentom správať s úctou. Výnimkou sú, samozrejme, situácie, kedy dochádza k vyhrážaniu fyzickým násilím a pod.
- Do podmienok používania uviesť, že v prípade zrušenia akéhokoľvek obsahu je facebook povinný uviesť, ktorá časť je problematická a toto tvrdenie odôvodniť. Ten, komu bol obsah zrušený, má mať následne nielen právo podať odvolanie, ale aj uviesť konkrétne argumenty na svoju obhajobu.
- Umožniť zrušenie stránky či profilu až po opakovaných vážnych porušeniach podmienok. Nenávratnému zmazaniu by museli predchádzať opakované upozornenia a výzvy na nápravu, prípadne aj uplatnenie menších trestov (napr. dočasné vypnutie stránky či profilu). Až pokiaľ by ani potom nedošlo k náprave, bolo by možné stránku vymazať.
Ak Mark Zuckerberg myslí svoje vyjadrenia o politickej pluralite vážne, nemal by byť pre neho problém s týmito opatreniami súhlasiť a uviesť ich do praxe.