„Inkluzívne“ politiky firiem: absurdné pretláčanie multikulturalizmu

V mnohých nadnárodných korporáciách sú súčasťou firemnej kultúry diverzitné politiky s cieľom nastaviť čo najviac „inkluzívne“ prostredie vo firme. Nezriedka to znamená explicitný cieľ dosiahnuť určité rasové zloženie zamestnancov. V tomto článku si bližšie ukážeme jeden konkrétny príklad tohto prístupu – technologického giganta Intel a poukážeme si na to, v čom sú podobné praktiky problematické.

Intel – absurdný príklad radikálnej inkluzívnej politiky

Podoba inkluzívnej politiky sa dobre ukáže na konkrétnom príklade. Pozrime sa na spoločnosť Intel. S dosť veľkou pravdepodobnosťou sa v zariadení, na ktorom tento článok čítate, nachádzajú súčiastky vyrobené práve touto firmou.

Intel je jednou z najväčších technologických firiem. Je druhým najväčším výrobcom mikročipov na svete a jeho výrobky si našli svoju cestu do miliárd zariadení. Po celom svete má viac ako 100 000 zamestnancov.

Intel prevádzkuje špeciálnu stránku venovanú „globálnej diverzite a inklúzii“. Na nej uvádza, že diverzita a inklúzia sú kľúčové pre úspech.

Intel propaguje diverzitu aj vo videu, kde zamestnanci rôznych kultúr a rás s vysmiatymi tvárami hovoria: „Diverzita nie je niečo, čo sa dosiahne zo dňa na deň. Alebo samé od seba.“

Preto v Inteli v roku 2015 zanalyzovali dáta o zamestnancoch a stanovili si cieľ do roku 2020 dosiahnuť „plnú reprezentáciu“ menšín a žien medzi americkými zamestnancami. Používali rôzne stratégie ľudských zdrojov: prijímanie, udržiavanie či vzdelávanie zamestnancov.

„Plnú reprezentáciu“ sa Intelu podarilo dosiahnuť už v roku 2018, teda o dva roky skôr, ako bolo pôvodne plánované. Na to sú podľa videa „veľmi hrdí“.

Vo videu však zamestnanci dodávajú:

„Ešte sme neskončili. Zďaleka. Naopak, iba začíname. Sme rozhodnutí, viac ako kedykoľvek, zabezpečiť inkluzívnu kultúru v celom Inteli. Celosvetovo.“

Zvláštne však je, že ani podľa aktuálnych čísel o amerických zamestnancoch, ktoré Intel na podstránke o diverzite uvádza, proporčnú reprezentáciu nedosiahol.

Ženy tvoria len 27 % zamestnancov, bieli 46 %, a Ázijci 38 %, čo nezodpovedá ich rozloženiu v americkej populácii (tam ženy tvoria okolo 51 %, bieli (vrátane Hispáncov) okolo 73 % a Ázijci okolo 5 %).

Túto nejasnosť Intel na svojej stránke nevysvetľuje.

Intel nie je výnimkou

Intel nie je zďaleka jedinou veľkou korporáciou, ktorá sa otvorene angažuje v tvorbe opatrení, ktoré majú za cieľ zmeniť zloženie zamestnancov.

Diverzita a inklúzia sa stali zaužívaným pojmami v oblasti manažmentu ľudských zdrojov (human rights management). V tomto smere existujú poradenské firmy, konzultanti a špecializované pozície manažérov inklúzie a diverzity.

Svoje oddelenia či projekty na propagovanie diverzity a inklúzie majú okrem iných firmy ako KPMG, Google, Facebook, Microsoft, Danone a mnohé ďalšie.

Opatrenia na zvyšovanie diverzity sa rôznia. Pravidlom je, že inklúzia a diverzita je súčasť firemnej kultúry a deklarovaná ako jedna z priorít.

Obvyklé je sledovanie ukazovateľov diverzity a ich zmena v rámci rokov, napr. aká časť vedúcich pozícií je obsadených ženami či etnickými menšinami. Microsoft napr. časť odmeňovania vedúcich zamestnancov viaže na ukazovatele diverzity. V praxi preto manažér, ktorý si zostaví tím s väčšou diverzitou, zarobí viac ako ten, koho tím je homogénny.

Diverzitné politiky takmer vždy obsahujú vzdelávanie či workshopy pre zamestnancov o tom, ako zvyšovať inklúziu a diverzitu vo firme.

V čom je diverzitná politika absurdná

Takáto politika je absurdná z viacerých dôvodov.

V prvom rade, ľudia sa prirodzene líšia v schopnostiach. Rovnako rôzne ľudské skupiny – v priemere. Je teda pochopiteľné, že ich zastúpenie v rôznych oblastiach života bude rozličné, a to aj keby žiadna diskriminácia neexistovala.

Napr. v americkej basketbalovej lige (NBA) je okolo 75 % černochov a 23 % nehispánskych belochov, zatiaľ čo v celkovom obyvateľstve USA je 13 % černochov a 66 % nehispánskych belochov. Táto disproporcia takmer určite, a celkom prirodzene, pochádza aj z odlišných vrodených predpokladov.

Vo všeobecnosti je dôležité zabezpečiť rovnosť príležitostí.

Snažiť sa však celosvetovo (!) zabezpečiť „dokonalé“ rasové a etnické zloženie zamestnancov je nezmyselné: už len z dôvodu, že príslušnosť k etniku či rase, ako píše Intel na svojej stránke, sa určovala na základe sebaidentifikácie, pričom časť zamestnancov sa odmietla identifikovať s ktorýmkoľvek etnikom či rasou.

Diskriminácia na základe rasy

Ďalej si však takáto politika nevyhnutne vyžaduje opatrenia, kedy sa prihliada na etnikum či rasu. Intel písal, že s cieľom dosiahnuť „plnú reprezentáciu“ nastavil procesy prijímania či udržiavania zamestnancov. Neuvádza presne, čo to znamenalo.

Logicky však z toho vyplýva, že ľudia istej rasy boli prijímaní do práce, alebo boli ponechaní v pracovnom pomere v situácii, kedy by ľudia inej rasy neboli prijatí, resp. by boli prepustení.

Takáto politika je teda otvorene diskriminačná – pri prijímaní do zamestnania sa zohľadňuje jeho rasa či etnikum s cieľom naplniť „inkluzívne“ ukazovatele alebo dochádza k inej forme zvýhodnenia.

Prefíkaný uchádzač o prácu by si teda mohol zámerne uviesť etnikum, ktoré je medzi zamestnancami „podreprezentované“, čo by zvýšilo jeho šancu prijatia do práce, čo je absurdná predstava.

Na úrovni propagandy

Pri pohľade na vysmiate tváre zamestnancov, ktorí hovoria o tom, ako sa diverzita neudeje sama od seba a že po jej zabezpečení v Amerike ešte neskončili, iba začínajú a sú viac ako kedykoľvek rozhodnutí zabezpečiť inkluzívnu kultúru v Inteli celosvetovo, behá mráz po chrbte.

V mnohom asociujú frázy a propagandistické materiály minulého režimu, ktoré nekriticky hovorili o svetlých zajtrajškoch a bratstve a mieri medzi národmi.

Cieľ, ktorí nastavia manažéri v nadnárodnej korporácii, ochotní pracovníci realizujú s tonami úsmevov a pozitívnej energie a, zdá sa, bez uplatňovania riadneho kritického myslenia po celom svete.

To otvára dvere rozsiahlemu sociálnemu inžinierstvu, ktoré je propagované ako čosi spoločensky prospešné. Skrátka, ako keby sa všetko malo prispôsobiť ideológii.

Korporátni predstavitelia, samozrejme, vychádzajú z vplyvnej ideológie, zahŕňajúcej aj multikulturalizmus, ktorú pretláčajú aj mnohé subjekty podporované oligarchami.

Ak by sa niekto proti takejto politike diverzity postavil, s veľkou pravdepodobnosťou by bol označený za rasistu či xenofóba. Následne by takáto „kauza“ mohla byť mediálne eskalovaná a uškodiť reputácii firmy.

Pomaly sa dostávame do štádia, že nesúhlasiť s touto ideológiou – nieto sa jej ešte otvorene kriticky postaviť – je samo o sebe podozrivé. Za svoje hovoria podobné prípady vo firmách ako Facebook či Google.

Zdroj úvodného obrázku: propagačné video Intelu o diverzite