Aj konzervatívne politické mimovládky majú peniaze aj od oligarchov

Portál OpenDemocracy koncom marca 2019 zverejnil analýzu finančných tokov, ktoré prichádzajú z Ameriky na podporu konzervatívnych agiend v Európe. Analýza ponúka zaujímavé informácie o zákulisí politiky, na druhej strane ale predstavuje jednostranné vykreslenie problematiky.

Zhrnutie

Portál OpenDemocracy poukázal na to, že 12 amerických inštitúcií, medzi nimi Alliance Defending Freedom, American Center for Law and Justice, Billy Graham Evangelistic Association či The Leadership Institute v rokoch 2008 – 2017 minuli v Európe viac ako 50 miliónov eur. Bližšie neurčená časť týchto peňazí išla na presadzovanie konzervatívnych hodnôt.

Konkrétne, OpenDemocracy píše, že týmito donormi podporované organizácie posielali lobistov do štruktúr EÚ, podporovali kampane kritické voči LGBT agende, financovali organizácie presadzujúce zákaz umelých potratov alebo sa stavali na obranu aktivistu, ktorý potrat prirovnával k holokaustu.

OpenDemocracy sme oslovili s otázkami, či vedia, aká časť zo spomínaných 50 miliónov šla na podporu politických projektov, či šlo o zakladanie nových subjektov alebo podporu už etablovaných a aká časť príjmov podporených subjektov pochádzala od amerických donorov.

Finančná podpora môže totiž znamenať dve rôzne veci, medzi ktorými je zásadný rozdiel: 1. štartovať nové iniciatívy a poskytovať väčšinu príjmov; 2. podporiť už zabehnuté iniciatívy, ktoré vznikli zdola z podnetu občanov, a poskytnúť im menšinovú časť financovania, povedzme 10 %. V každom prípade však treba vplyv oligarchov na občiansku spoločnosť pozorne sledovať. Odpoveď sme však nedostali.

Expresívny slovník

V správe sa nachádza dosť veľa expresívnych vyjadrení: o donoroch sa hovorí ako o „fundamentalistoch“, o finančných tokoch ako „šokujúcich“ či o „armádach“ ultrakonzervatívnych právnikov a aktivistov. Bližšie nemenovaní tvorcovia zákonov a ochrancovia ľudských práv uviedli, že míňanie týchto peňazí je v mierke „v minulosti nepredstaviteľnej“.

Je citovaná Caroline Hickson z Medzinárodnej federácie plánovaného rodičovstva, ktorá hovorí „Miera tohto zasahovania amerických extrémistov je šokujúca.“ Nie je jasné, koho tými „extrémistami“ myslí, ale z kontextu článku vyplýva, že práve donorov konzervatívnych organizácií.

Citovaný je aj škótsky europoslanec Alyn Smith, ktorý hovorí o „zákernej povahe týchto fundamentalistických skupín“.

Peňažné toky sú menej transparentné ako Sorosove

Analýza OpenDemocracy hovorí o „tmavých peniazoch“ (dark money) plynúcich z Ameriky do Európy na podporu konzervatívnej agendy. Ide o pojem, ktorým sa označujú peniaze používané na podporu politiky zo strany mimovládnych organizácií, ktoré nemajú povinnosť zverejňovať svojich sponzorov. Žiadna z vyššie uvedených 12 organizácií svojich donorov nezverejňuje.

Nejde síce o porušenie zákona, ale rozhodne je problematické, ak sú politické aktivity financované peniazmi neznámeho pôvodu.

Pre porovnanie treba uviesť, že organizácie zo siete Georga Sorosa sú oveľa transparentnejšie. Informácie o donoroch zverejňujú často nad rámec zákonných požiadaviek a finančné toky sú tak prehľadnejšie, čo môžeme hodnotiť pozitívne.

Na podporu konzervatívnej agendy dávajú oligarchovia menej peňazí

Správa OpenDemocracy hovorí o 50 miliónoch, ktoré od amerických donorov šli do Európy v priebehu 10 rokov. Nepíše sa, koľko peňazí z toho smerovalo na podporu politickej agendy.

Keby to bolo aj 100 %, tak pre porovnanie môžeme uviesť, že 50 miliónov je zhruba suma príjmov, ktorými za 10 rokov operujú politické mimovládky s protikladnou, čiže liberálnou agendou iba na malom Slovensku.

Síce nie všetky ich peniaze pochádzajú zo zahraničia a nie všetky idú na politiku, ale Slovensko je jedným z 50 európskych štátov a predstavuje menej ako percento celkového obyvateľstva Európy. Na liberálnu agendu teda ide omnoho viac peňazí.

Pri našom výskume politických mimovládok sme skúmali aj kresťanské politické mimovládky. Významné kresťanské mimovládky (napr. Aliancia za rodinu, Fórum života, Spoločenstvo Ladislava Hanusa, Kolégium Antona Neuwirtha) poberajú jasnú väčšinu svojich peňazí z drobných darov slovenských fyzických osôb, resp. vlastných služieb.

Nenašli sme žiadnu slovenskú konzervatívnu či kresťanskú politickú mimovládku, ktorá by získala peniaze od donorov, o ktorých píše OpenDemocracy.

Pokiaľ by tu operovala nejaká, ktorej činnosť sme nezachytili, jej vplyv by bol zrejme minimálny.

Prepojenie s eurovoľbami

Druhý rozmer tejto správy vychádza z kontextu eurovolieb. OpenDemocracy poukazuje na to, že tieto konzervatívne organizácie sa objavujú na spoločných akciách napr. s Matteom Salvinim, podpredsedom talianskej vlády, ktorý je hlavným predstaviteľom národne orientovanej strany Liga severu.

OpenDemocracy Salviniho kritizuje v niekoľkých článkoch (napr. tu, tu a tu), podobne Orbána (tiež tu). Vyčítajú im, že kritizujú politické mimovládky, že Salvini dáva „zelenú rasizmu“ či je xenofóbny.

Salvini a Orbán sú hodnotovými, a teda aj politickými, oponentmi Georga Sorosa. Keď si pozrieme sponzorov portálu OpenDemocracy, medzi najväčších donorov patria Sorosova Open Society Foundation, Ford Foundation či Charles Stewart Mott Foundation, ktoré rozbiehali politické mimovládky aj u nás. O tomto konflikte záujmov OpenDemocracy v článku nepíše.

Snaha prepojiť financovanie s Trumpom je zavádzajúca

Ďalej sa snaží správa OpenDemocracy konzervatívnych donorov prepojiť s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Nejaké prepojenia tam sú, hoci dosť slabé: predstaviteľom jednej z najväčších donorských organizácií je Jay Sekulow, Trumpov osobný právnik; ďalšiu sponzorovala rodina Trumpovej ministerky školstva Betsy DeVos.

Článok však neuvádza nič o tom, že by priamo Trump týchto donorov podporil finančne, bol v ich riadiacich orgánoch, ich členom alebo on osobne bol s nimi nejak prepojený.

Napriek tomu znie názov článku: „Odhalené: s Trumpom prepojení americkí kresťanskí 'fundamentalisti' lejú milióny v 'čiernych peniazoch' do Európy, čím posilňujú krajnú pravicu“.

Aj keď to nie je vyslovene nepravdivé, považujem to za tendenčné nafukovanie niekoľkých indícií na vytváranie dojmu, že Trump sa snaží ovplyvniť eurovoľby v prospech extrémistov.

Čo na to Denník N?

O článku OpenDemocracy písal Martin Šimečka v Denníku N. Že by sa o ňom písalo v iných médiách, sme nezachytili.

Šimečka v podstate reprodukoval základné tvrdenia OpenDemocracy, pričom používal menej expresívny slovník. Uviedol, že sa nezdá, že by šlo o nelegálne peniaze. Uvádza, že spôsoby vplyvu pro-konzervatívnych oligarchov sú v zásade podobné ako tie Sorosove, až na to, že tok financií v organizáciách Georga Sorosa je transparentnejší.

Vzhľadom na viaceré zamlčané súvislosti v analýze OpenDemocracy, použitý expresívny slovník ako aj financovanie tohto projektu by bol viac vhodný kritickejší prístup.

Po prečítaní Šimečkovho článku totiž môže mať čitateľ dojem, že v Európe aj na Slovensku operujú dve siete oligarchických donorov: liberálni a konzervatívni a obaja robia zhruba to isté, len vo svojej ideológii. To však nie je presný obraz, ako sme uviedli vyššie, čo Šimečka pre objektivitu mohol a podľa mňa aj mal spomenúť.

Záver

Analýza OpenDemocracy prináša zaujímavé informácie o tom, ako niektorí oligarchovia zo zámoria podporujú aj konzervatívnu agendu v Európe. To je kontroverzné a treba na to poukázať. Navyše, hoci sa nedokázalo, že by bolo protiprávne, toto financovanie je menej transparentné ako to, ktoré cez svoju sieť posiela George Soros.

Na druhej strane OpenDemocracy vo viacerých veciach zavádza. Používa expresívny slovník, ignoruje, že iní oligarchovia nalievajú na poltickú agendu do Európy ešte viac peňazí. Z prečítania článku vzniká dojem, že Donald Trump sa snaží ovplyvniť eurovoľby, pričom jeho napojenie na donorské organizácie je dosť nepriame.

Keď vezmeme do úvahy, že medzi najväčších sponzorov OpenDemocracy patrí Open Society Foundation a že OpenDemocracy vo viacerých článkoch kritizuje Salviniho či Orbána, vyvstáva nám skôr opačný obraz: organizácia spriaznená s Georgom Sorosom sa snaží očierniť politických oponentov krátko pred voľbami.

Majú na to, samozrejme, právo, rozhodne však nejde o nezávislú žurnalistiku a je otázne, či toto je podoba demokracie, ktorú v 21. storočí chceme.

O oligarchických vplyvoch na občiansku spoločnosť je dobré hovoriť, či už donori podporujú konzervatívnu alebo liberálnu agendu. Je však dobré povedať celý obraz v kontexte, nielen využívať informácie účelovo na politické ciele.

Zdroj úvodného obrázku: OpenDemocracy