Čo je Marakéšsky kompakt o migrácii a prečo ho odmietnuť

10. – 11. decembra 2018 sa bude v Marakéši, Maroko konať medzivládna konferencia OSN na prijatie globálneho kompaktu o migrácii. Text kompaktu je už vo finálnej verzii (oficiálny slovenský preklad). Prinášame vám prehľadné zhrnutie, o čom kompakt je a z akého dôvodu ho treba odmietnuť.

Aktualizované 30.11.2018 o 21:17. Doplnili sme odkaz na oficiálny slovenský preklad kompaktu a citácie sme prevzali z tohto prekladu.

Čo je to Marakéšsky kompakt

Marakéšsky kompakt je politickou deklaráciou vypracovanou na pôde OSN s cieľom pokryť čo najviac aspektov „bezpečnej, riadenej a legálnej migrácie“ spôsobom, ktorý je medzinárodne prijateľný. V kompakte sa krajiny zaväzujú upraviť svoje politiky ohľadom migrácie a vykonať kroky, ktoré zabezpečia riadne fungovanie migračných procesov v rámci ich jurisdikcie.

Pakt nie je medzinárodnou zmluvou, neprechádza ratifikáciou, nevyplývajú teda z neho preto žiadne priame právne záväzky: iba politické. Jedným z jeho vedúcich princípov je národná suverenita: potvrdzuje suverénne právo štátov určiť národné migračné politiky v rámci ich jurisdikcie, ako aj rozlíšiť, čo je legálna a ilegálna migrácia (čl. 15). Sám pakt o sebe niekoľkokrát uvádza, že je právne nezáväzný (čl. 7, čl. 15).

Pakt taktiež priamo ani nepriamo neuvádza, či má Slovensko alebo ktorákoľvek iná krajina prijať viac alebo menej migrantov – tieto rozhodnutia ponecháva na suverenite každej krajiny.

Záväzný alebo nezáväzný?

Priaznivci prijatia kompaktu argumentujú – paradoxne – práve tým, že je nezáväzný a teda obavy z posilnenia migračných tokov sú zbytočné. Sama sa núka otázka, načo chcú prijímať dokument, z ktorého podľa nich nič nevyplýva. Jeho kritici, naopak, spočítali že slovo „záväzok“ sa tam vyskytuje 86-krát.

Je naivné myslieť si, že formálna právna nezáväznosť znamená, že kompakt nebude mať žiadne dôsledky. Je jasné, že krajiny prijímajú kompakt práve preto, aby ovplyvnili svoje politiky. Aj politický záväzok je záväzok a v prípade jeho neplnenia by okrem iného poklesla prestíž a hodnovernosť Slovenska ako medzinárodného partnera.

Prijatý politický záväzok taktiež významne uľahčuje budúce prijatie formálneho právneho záväzku. Tento záväzok nám môže byť do budúcna pripomínaný vždy, keď sa bude rozhodovať o ďalšom uľahčení multikulturalizácie Európy.

Väčšina cieľov kompaktu je v poriadku

Pakt má 23 cieľov, voči väčšine z nich sa nedá veľa namietať, napríklad:

  • Zbierať objektívne a celostné informácie o migrácii
  • Prispieť k vytváraniu podmienok, aby migranti mohli žiť prosperujúci život v domovských krajinách
  • Ochrana migrujúcich pracovníkov pred pracovným zneužívaním, zabezpečiť im spravodlivé pracovné podmienky
  • Dodržiavať ľudské práva migrantov, špeciálne detí, zabezpečiť im prístup k základným službám na zabezpečenie ich životných potrieb
  • Posilnenie boja proti pašovaniu ľudí
  • Spoločná koordinácia ochrany hraníc na zabránenie nelegálnej migrácii

Na druhej strane, aj keď kompakt nehovorí priamo o tom, či krajiny majú prijať viac utečencov, jednoznačne sa zasadzuje za zvyšovanie diverzity a multikulturalizmu v krajinách, ktoré ho podpíšu.

Kompakt volá po silnejšej inklúzii a väčšej diverzite

Pakt už v úvode uvádza, že migrácia je „zdrojom prosperity, inovácií a udržateľného rozvoja v našom globalizovanom svete“ (čl. 8). Do istej miery to platí – napr. migrácia v rámci európskych národov často pomohla šíreniu vzdelanosti a kultúry. Avšak imigrácia z krajín tretieho sveta do Európy má skôr negatívne účinky. Hovoriť o „migrácii“ ako takej je preto zavádzajúce.

Článok 32 uvádza spôsoby, akým sa má posilniť inklúzia migrantov a diverzita prijímajúcich krajín:

  • uplatnenie „osvedčených postupov v oblasti integračných politík, programov a činností, vrátane spôsobov podpory prijímania rôznorodosti a uľahčenia sociálnej súdržnosti a začlenenia“
  • „podporovať multikultúrne aktivity prostredníctvom športu, hudby, umenia, kulinárskych festivalov, dobrovoľníctva a iných spoločenských podujatí“
  • zvyšovať dôveru verejnosti v „politiky a inštitúcie súvisiace s migráciou“
  • „podporovať snahy detí migrantov prostredníctvom zlepšenia vzťahov v rámci školskej komunity (...) a vyčlenením cielených zdrojov školám s vysokou koncentráciou migrujúcich detí na integračné činnosti s cieľom podporiť rešpekt pre rôznorodosť a inklúziu a zabrániť všetkým formám diskriminácie vrátane rasizmu, xenofóbie a netolerancie“

Aj keď sú tieto ciele formulované v humanisticky znejúcich frázach, v praxi budú znamenať zvyšovanie multikultúrnosti spoločenských inštitúcií, čo často vedie k zníženiu sociálneho zmieru a vyššej kriminalite.

Migranti

Ilustračné foto: Tehran Times

Deklaruje podporu slobodnej diskusie, avšak sám určuje jej závery

V článku 33 sa štáty zaväzujú vytvoriť „otvorenú a verejnú diskusiu založenú na dôkazoch o migrácii a migrantoch“ a tiež chrániť slobodu prejavu s cieľom, aby slobodná diskusia viedla ku komplexnému pochopeniu všetkých aspektov migrácie.

Takáto formulácia znie na prvý pohľad veľmi sľubne. „Politicky nekorektní“ vedci či národovecké hnutia po tomto volajú už dávno: zbierať napr. jasné dáta o kriminalite migrantov a rôznych národností, dať v akademickej obci primeraný priestor štúdiu rozdielov medzi národmi a rasami (vrátane biologicky orientovaných teórií), či odstraňovať predsudky voči vedcom, ktorí rozdiely medzi rasami skúmajú.

Pripomínam pritom, že skúmať rozdiely medzi rasami nehovorí nič o tom, či si o niektorých rasách myslíme, že sú „lepšie“ alebo „horšie“. Práve naopak: ak zistíme, v čom sa rôzne rasy líšia, môžeme lepšie veľa javov pochopiť či komplexnejšie ich vysvetliť a vďaka presnejším poznatkom prijímať rozumnejšie politiky.

Paradoxné je už to, že táto otvorená diskusia „založená na dôkazoch“ má o migrácii vytvoriť „reálnejšie, humánnejšie a konštruktívne vnímanie“. Taktiež, v iných častiach kompaktu sa uvádza jasná podpora multikulturalizmu a diverzite. Záver „diskusie založenej na dôkazoch“ je teda akoby vopred daný: má poskytnúť „dôkazy“ pre podporu multikultúrneho pohľadu na svet.

Štáty sa zaväzujú „podporovať nezávislé, objektívne a kvalitné spravodajstvo médií (...) zastavením prideľovania verejných finančných prostriedkov alebo materiálnej podpory médiám, ktoré systematicky propagujú neznášanlivosť, xenofóbiu, rasizmus a iné formy diskriminácie voči migrantom“. Profesionáli majú byť vzdelávaní v terminológii súvisiacej s migráciou, etických štandardoch, atď. Toto všetko sa má diať „pri plnom rešpektovaní slobody médií“.

Štáty sa zaväzujú podporovať kampane informujúce o pozitívnych dopadoch bezpečnej, usporiadanej a legálnej migrácie a kampane proti rasizmu a xenofóbii.

Zo skúseností aj v našich krajinách vieme, že tieto kampane takmer nikdy neposkytujú priestor pre celostnú diskusiu, ale jednostranne presadzujú multikultúrny pohľad na svet.

Ak by bolo úprimným záujmom kompaktu poznať pravdu v oblasti multikulturalizmu a migrácie, mal by priamo uviesť, že krajiny odmietajú prenasledovanie a mediálne zosmiešňovanie vedcov pre ich odborné postoje a vybudujú dostatočné výskumné kapacity pre zohľadnenie aj tzv. politicky nekorektných pohľadov, pričom budú podporovať slobodnú diskusiu medzi týmto táborom a hlavným prúdom. To by malo byť v zdravej demokracii úplnou samozrejmosťou.

Prečo treba Marakéšsky kompakt odmietnuť

Voči kompaktu možno mať už obsahové námietky, ako sme uviedli vyššie. Ak by tam však aj uvedené ustanovenia neboli, kompakt by bolo treba zamietnuť: z dôvodu, ktorí si mnohí neuvedomujú. Najväčší problém nie je v tom, čo kompakt obsahuje, ale to, čo v ňom chýba.

Zachovanie etnickej a kultúrnej homogenity európskych krajín je základnou požiadavkou, za ktorou by mali národné vlády, ako aj EÚ, stáť. Je dôležitá pre bezpečnosť, ale hlavne pre ďalší rozvoj európskej civilizácie. Okrem iného si národnú suverenitu a ochranu kresťanstva pred islamom praje väčšina obyvateľov Slovenska.

Nejde tu o 100 %-né uzavretie hraníc alebo pohŕdanie inými národmi. Masová imigrácia z krajín tretieho sveta však európske dedičstvo priamo ohrozuje – rovnako ako by masová imigrácia Európanov do Číny či Afriky ohrozovala kultúru Afričanov či Číňanov. Preto, ak nám na Európe a jej dedičstve záleží, tento dokument treba jasne a nahlas odmietnuť.