Pôvodné knižné dielo Rozdelená spoločnosť od slovenského autora Ivana Šebestu (píšuceho pod pseudonymom Sebastián Jahič) zo zvolenského vydavateľstva Sol Noctis obsahuje množstvo podnetných myšlienok pre aktuálne politické diskusie. Kritizovať excesy ako populistického, tak liberálneho tábora i hľadaniu možného zmieru a „nového konsenzu“ medzi nimi je rovnako ambiciózne, ako potrebné. Na druhej strane, navrhnuté spôsoby realizácie tejto myšlienky vyznievajú miestami neveľmi realisticky.

Západ desaťročia prechádza premenami, ktoré sa za posledné roky výrazne zdynamizovali. Toto smerovanie je mnohými kritizované a existuje pomerne veľa výrazov, ktorými je daná ideológia, resp. časť jej prejavov, označovaná (progresivizmus, liberalizmus, neliberálny liberalizmus, liberálny fašizmus ap.). 

Zástancovia multikulturalizmu často argumentujú potrebou kritického myslenia a tým, že sa treba spoliehať na odborné argumenty, nie na subjektívne predsudky. Čo však v prípade, ak veda ukazuje, že multikulturalizmus má na spoločnosť škodlivé účinky?

Relatívne nová čínska sociálna sieť TikTok, ktorej obsah je najmä o video formáte, zachytáva množstvo záberov z dnešných dní v USA súvisiacich s protestmi, ktoré vyvolalo úmrtie černocha Georga Floyda počas policajného zákroku.

Černocha Georga Floyda 25. mája zadržala polícia za to, že údajne platil falošnou bankovkou. Pri zásahu ho jeden z policajtov držal niekoľko minút pod kontrolou tým, že mu pristúpil kolenom krk. Zdá sa zjavné, že následkom tohto neprimeraného zásahu George Floyd zomrel.

Juraj Koník z Denníka N vo svojom článku „Na teste vedľa seba sedia dve deti, získajú rovnaký počet bodov. To rómske prepadne“ píše o verejnom tajomstve, že na Slovensku rómski žiaci často prepadávajú. 

Dve autorky Denníka N, Michaela Šedovič a Zuzana Dančíková, prišli s článkom s názvom „Rodičovský príspevok Roberta Fica má rasistické účinky“. 

Koncom marca 2019 prijal Európsky parlament uznesenie o základných právach ľudí afrického pôvodu v Európe. Hlasovalo zaň 81 % prítomných poslancov a malo podporu naprieč všetkými frakciami okrem Európy národov a slobody (ENF). Uznesenie obsahuje viaceré kontroverzné ustanovenia. Antisystémové politické strany sa voči nemu vymedzili veľmi kriticky, hlavný prúd o ňom takmer nepísal. Čo je však dôležité, poskytuje zaujímavý náhľad do mentality, ktorá vládne v hlavách bruselských europoslancov.

Tim Marshall je britský novinár a publicista, ktorý sa v ostatných rokoch stal popularizátorom geografie s dôrazom na jej politické súvislosti. Najmä jeho kniha V zajatí geografie z roku 2015 sa stala celosvetovým bestsellerom. Minulý rok vydal svoju najnovšiu knihu Rozdelený svet s podnázvom Prečo žijeme v epoche múrov (na Slovensku vo vydavateľstve Premedia). Táto kniha prináša zaujímavé poznatky, avšak autora však možno tiež v mnohom korigovať.

Vo verejnej diskusii na Slovensku sa veľa hovorí o úlohe „politických mimovládok“ v politickom procese. Na jednej strane vykonávajú väčšinou všeobecne prospešnú činnosť, ktorej prínos nikto nespochybňuje. Zároveň sa však aktívne zapájajú do do verejnej diskusie a tvorby verejnej politiky v oblasti geopolitiky, multikulturalizmu a práv menšín, kde vystupujú ako zástupcovia občianskej spoločnosti. V tomto článku na konkrétnych faktoch a štatistikách ukazujeme, že tieto subjekty v podstatných politických postojoch: 1. nereprezentujú občiansku spoločnosť, ale iba jej menšinovú časť; 2. bližšie popisujeme, aké hodnoty („ideológiu“) presadzujú.

Český sociológ Petr Hampl napísal a vydal tento rok knižku Prolomení hradeb. Predstavuje pokus o zdôvodnenie toho, prečo západná civilizácia podlieha islamu. Snaží sa tiež prísť s predstavou, ako sa môže Západ pred svojím civilizačným zánikom zachrániť.

Vláda minulý týždeň schválila návrh zákona, ktorým sa má od 1. januára 2019 zjednodušiť príchod pracovníkov z tretích krajín na Slovensko. Návrh má v skrátenom legislatívnom konaní prerokovať v najbližších dňoch Národná rada. Táto legislatívna iniciatíva vychádza z požiadaviek zamestnávateľov, ktorí hovoria o nedostatku pracovnej sily, avšak prináša so sebou viacero rizík, pre ktoré ju treba odmietnuť.

10. – 11. decembra 2018 sa bude v Marakéši, Maroko konať medzivládna konferencia OSN na prijatie globálneho kompaktu o migrácii. Text kompaktu je už vo finálnej verzii(oficiálny slovenský preklad). Prinášame vám prehľadné zhrnutie, o čom kompakt je a z akého dôvodu ho treba odmietnuť.

Minulý týždeň sa na Youtube objavilo video Mladá Slovenka o multikulturalizme. 17-ročná gymnazistka Lívia v ňom vyjadruje svoje kritický postoj voči multikulturalizmu. Za prvý týždeň zverejnenia dosiahlo len na Youtube viac ako 158 000 pozretí a vyžiadalo si tak odpoveď mainstreamu. Ten je v rozpakoch, lebo Lívia nezapadá do stereotypu „extrémistu“, hlása však názory, ktoré sú už bežne častované ako „xenofóbne“. Pozrime sa spoločne na Líviino video a niektoré reakcie z hlavného prúdu.

Absolut vodka spustila na Slovensku reklamu. Vzhľadom na kontroverznosť, ktorú vyvolala, ju videl snáď každý.

V reklamnom videu od agentúry Triad Advertising, vraj „niekde na Orave“, kráča v modernom disco klube dievča. Záber na ňu je zozadu a keďže je tam slabá viditeľnosť, tak si málokto všimne jej tmavšie ruky. Oblečená je v slovenskom folklórnom odeve. Počas toho sa recituje: „Slovenské mamičky, pekné dcéry máte.“

V ostatných rokoch sa čoraz viac diskutuje o tom, či môže byť imigrácia prínosom pre Slovensko. Často sa tvrdí, že môže vyriešiť niektoré spoločenské problémy, hlavne starnutie populácie a s tým spojený postupný nedostatok zamestnancov na trhu práce.

Thilo Sarrazin je nemecký národohospodár a sociálno-demokratický politik, ktorý pôsobil aj ako berlínsky finančný senátor či člen predsedníctva nemeckej centrálnej banky. V roku 2010 šokoval celé Nemecko, keď napísal najúspešnejšiu knihu literatúry faktu v dejinách nemeckého spolkového štátu s názvom Deutschland schafft sich ab (Nemecko pácha samovraždu). Iba do začiatku roku 2012 sa z nej predalo jeden a pol milióna výtlačkov. Našla si mnohých odporcov, ale ešte viac zástancov. Témy, o ktorých píše, sú však zásadné nie iba pre Nemecko, ale aj pre zvyšok Európy vrátane Slovenska.

Minister vnútra Róbert Kaliňák odstúpil, a tak je na čase bilancovať jeho činnosť či skôr nečinnosť z pohľadu riešenia tzv. rómskej problematiky.

V prvom rade treba povedať, že Róbert Kaliňák bol viac ako desať rokov ministrom vnútra a neskôr bol pod jeho rezort presunutý aj Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Kaliňák mal tak jedinečnú príležitosť začať riešiť rómsku problematiku, ktorá patrí k jedným z najpálčivejších problémov Slovenska. Žiaľ, túto príležitosť vôbec nevyužil.

V mainstreamových médiách sa kritické postoje voči masovému prijímaniu migrantov z neeurópskych krajín bežne označujú ako xenofóbia. Podobne argumentoval aj prezident Andrej Kiska v prejave zo 7. septembra 2015. Podľa českých psychiatrov Jiřího Horáčka a Ladislava Kesnera z Národného ústavu duševného zdravia tomu však tak nie je. K takému záveru dospela ich neuropsychologická štúdia.