Český sociológ Petr Hampl napísal a vydal tento rok knižku Prolomení hradeb. Predstavuje pokus o zdôvodnenie toho, prečo západná civilizácia podlieha islamu. Snaží sa tiež prísť s predstavou, ako sa môže Západ pred svojím civilizačným zánikom zachrániť.
Predhovor knihy napísal známy ľavicový sociológ a politik Jan Keller, ktorý sa za posledné roky pod vplyvom negatívnych dôsledkov migrácie a sociálnych javov s tým spojených začal posúvať bližšie k nacionalistickým pohľadom.
Kniha má malý formát, číta sa ľahko. Hampl používa jednoduchý slovník a priamočiare vyjadrovanie. Autor je ideologicky ukotvený v občianskom nacionalizme a je protagonistom pôvodných hodnôt západnej civilizácie. Uvádza, že mu nevadí napr. rasové miešanie. Na druhej strane oceňuje juhočeskú dedinku, kde sú všetci jedného jazyka, rasy a pôvodu (s. 161). A z taktických príčin odporúča maximálne podporovať skupiny ako Generácia Identity.
Zaujímavá základná téza: „nová aristokracia“
Jadro knihy a zároveň pokus o prínos spočíva v predstavení teórie, že za úpadkom západnej civilizácie sú nadnárodní byrokrati odtrhnutí od reality. Popisovaní sú ako spoločenská vrstva, doslova nová aristokracia, do ktorej sa ľudia rodia a ich záujmy sú odlišné od zvyšku bežnej populácie.
Nová aristokracia je podľa Hampla úplne medzinárodná. Jej dorozumievacím jazykom je angličtina, jej príslušníci sa nehlásia k žiadnemu národu, nikde nie sú doma, k žiadnej krajine nemajú vzťah.
Viackrát zdôrazňuje tézu, ktorá v byrokratickom svete naozaj často platí, že týmto ľuďom nejde o riešenie problémov, kvôli ktorým ich inštitúcie oficiálne existujú, ale o navýšenie ich rozpočtov, čo niekedy vyžaduje, práve naopak, zhoršenie problému, ktorý by v rámci danej inštitúcie mali riešiť.
Hampl veľmi trefne a miestami až vtipne vystihuje symptómy byrokratického sveta a zdôrazňuje, že kedysi typické „choroby“ prebyrokratizovaného štátu sa dostali do nadnárodných korporácií.
Naznačuje, ako sa obmedzovanie slobody prejavu presúva zo štátu na nadnárodné korporácie a ich pracovníkov, čoho sme naozaj stále častejšie svedkami: „Na rozdiel od predošlého stavu, keď slobodu prejavu mohol obmedziť iba súd, dnes to robia bežní úradníci.“ (s. 145)
Zjednodušené videnie iných teórií
Svoju verziu o príčine úpadku Západu sa snaží konfrontovať s inými pohľadmi, napr. s konšpiračnými teóriami a s „katolíckou“ teóriou morálneho úpadku. Ku konkurenčným teóriám pristupuje však spôsobom, akoby si vytváral slameného panáka (spochybňuje príliš zjednodušené či extrémne tvrdenia týchto teórií) a jeho verzia videnia sveta, prirodzene, víťazí.
Hampl do určitej miery zjednodušuje realitu okolo byrokratizácie, lebo v nej spája minimálne dva nesúvisiace javy: zavalovanie spoločnosti stále novými predpismi na jednej strane a špecifickú ideológiu a politické smerovanie „novej aristokracie“ na strane druhej.
Predpisová prebujnenosť však súvisí najmä so stále väčšou komplikovanosťou sveta, internacionalizáciou a globalizáciou, súvisí s novými výzvami vyplývajúcimi z dynamického technologického pokroku. Hampl sa sťažuje, že ani sudcovia sa v tomto systéme nekonečných predpisov už nevyznajú.
Napriek tomu sa však dá konštatovať, že ľudia majú oproti minulosti v mnohých oblastiach oveľa viac slobodných možností a v konečnom dôsledku ich obrovská byrokratizácia oproti minulosti až tak nezaťažuje. S tým nevyhnutným, čo potrebujú pre svoje životy, sa vedia pomerne ľahko a prirodzene oboznámiť.
Miestami nedostatočná argumentácia
Ťažko sa stotožniť s ústrednou tézou Hamplovho diela, že byrokrati sú hlavnou príčinu úpadku Západu. Skôr ide iba o jeden zo sprievodných javov.
V tomto diele totiž nenachádzame zdôvodnenie toho, prečo sa medzi byrokratmi presadila zrovna jedna ideológia spôsobujúca úpadok Západu, a to najmä v situácii, keď títo ľudia disponujú dostatočným intelektuálnym, informačným a mocenským potenciálom na to, aby v mnohých témach konali presne naopak. Z dlhodobého hľadiska, vo vlastnom záujme a v záujme svojich detí a ich detí.
Autor si pri mnohých tvrdeniach, z ktorých odvodzuje ďalšie, nerobí ťažkú hlavu s poskytnutím dôkazov – odvolávaním sa na relevantné zdroje. Dopúšťa sa pri mnohých tvrdeniach zjednodušovania, čo v citlivých témach môže vyvolávať zvýšené vášne. Napr. o moslimoch sa principiálne vyjadruje negatívne, dramatizuje prognózy skorého prečíslenia pôvodných Európanov moslimami, ktoré zas, naopak, mainstream zľahčuje ap.
Popri tom do určitej miery idealizuje pôvodnú západnú kultúru, ku ktorej sa hlási a presadzuje, aby sa Západ vrátil práve k tým svojim pôvodným hodnotám, ktoré mu zabezpečili, že mal vo svete nad ostatnými civilizáciami navrch.
Východisko z celej situácie na Západe vidí Hampl v segregácii, vo vytvorení islamských a neislamských regiónov, kde si bude každý žiť podľa svojich pravidiel. Predpokladá, že bude dochádzať k brutálnej vojne bez pravidiel medzi týmito regiónmi a vyhrá ten, kto bude krutejší. A až keď si niektoré regióny Európania dlhodobo ubránia, budú môcť obnoviť pôvodné hodnoty ako milosrdenstvo, humanitu a pokrok.
Takýto scenár je však málo pravdepodobný. Moslimskí imigranti nie sú vždy koncentrovaní na vybraných miestach, z hľadiska bývania sú neraz premiešaní s pôvodným obyvateľstvom. Navyše, imigranti ako takí, ani tí moslimskí, nepredstavujú jednoliatu masu. Príklon k islamu zo strany moslimov má rôzne stupne či obsah. A niekedy panuje medzi nimi napätie na základe etnickej príslušnosti. Časť moslimov sa prostredníctvom sobášov primiešava do európskych rodín resp. naopak.
Záver
Dielo Petra Hampla je zaujímavé a rozporuplné zároveň. Aj keď autor často zjednodušuje a prifarbuje, pre mnohých predkladané tvrdenia môžu pôsobiť ako studená sprcha a niektorí čitatelia, najmä takí, ktorí žijú v mediálnych promultikulturalistických bublinách, môžu nasať veľa podnetov na zamyslenie.
Foto zdroj: https://www.citarny.cz/index.php/knihy-lide/vzdelavani-a-souvislosti/souvislosti/hampl-prolomeni-hradeb