Vláda minulý týždeň schválila návrh zákona, ktorým sa má od 1. januára 2019 zjednodušiť príchod pracovníkov z tretích krajín na Slovensko. Návrh má v skrátenom legislatívnom konaní prerokovať v najbližších dňoch Národná rada. Táto legislatívna iniciatíva vychádza z požiadaviek zamestnávateľov, ktorí hovoria o nedostatku pracovnej sily, avšak prináša so sebou viacero rizík, pre ktoré ju treba odmietnuť.
Stratégia pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike
Návrh zákona vyplýva z programového dokumentu o pracovnej mobilite cudzincov na Slovensku, ktorý 10. októbra tohto roku schválila vláda. Ide o pomerne obsiahly materiál, na základe ktorého sa má v budúcnosti plánovať, riadiť a regulovať pracovná mobilita cudzincov z krajín mimo EÚ, Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarska, teda tzv. tretích krajín, na slovenský trh práce.
Prioritný cieľ stratégie je relatívne v poriadku: vykryť akútne výpadky na trhu práce dočasným a mimoriadnym prísunom pracovnej sily z kultúrne blízkych krajín (s. 5, 11), kým nedôjde k rekvalifikácii domácich pracovníkov alebo potrebným zmenám vo vzdelávacej politike štátu. To je v súlade so súčasným stavom, podľa ktorého 80 percent občanov tretích krajín je na Slovensku zamestnaných maximálne 24 mesiacov (s. 28).
Stratégia tiež, rovnako ako náš text o nevýhodách imigrácie, správne kritizuje zlé nastavenie vzdelávacej politiky, ktorá pri mnohých odboroch vzdelania produkuje nadbytočné počty absolventov, ktoré potom chýbajú v iných sférach, kde sú naopak počty absolventov oproti dopytu po nich príliš nízke (s. 14). Správnym riešením je teda zodpovedajúca reforma vzdelávania a do budúcna tiež „zvýšenie pôrodnosti efektívnejšou rodinnou politikou“ (s. 29).
V stratégii je však aj veľmi veľa problematických miest. Hoci sa na jej začiatku hovorí o mimoriadnych a dočasných opatreniach, v ďalších častiach predpokladá integráciu cudzincov na lokálnej úrovni a dokonca aj ich „zapojenie do volieb“ (s. 31). Takisto sa plánuje zrýchlenie procesu zlučovania rodín cudzincov, ktorí sem prídu za prácou (s. 35). Je teda zrejmé, že nejde len o dočasné a mimoriadne opatrenia, ale ráta sa aj s tým, že na Slovensko prídu cudzinci so svojimi rodinami natrvalo.
S migráciou ako riešením problémov na trhu práce rátajú však aj ďalšie podobné dokumenty tejto a predchádzajúcich vlád, ktoré stratégia cituje. Migrácia je opisovaná takmer ako všeliek na všetko a dokonca má nahradiť prirodzený prírastok populácie (s. 26), čo je však demografický mýtus, lebo aj sami migranti starnú.
Stratégia tiež nedostatočne zohľadňuje skutočnosť, že veľká časť zamestnaní (operátori, montážni pracovníci, nástrojári a pod.), po ktorých je dopyt, bude čoskoro zredukovaná vzhľadom na automatizáciu a technologický rozvoj (s. 24 – 25). Nie je prezieravé sem privádzať cudzincov na pracovné miesta, ktoré čoskoro zaniknú. A už vôbec nie ich rodiny.
Nikde v texte stratégie sa tiež nepíše o tom, že migrácia vo väčšom meradle nie je v žiadnom prípade pozitívnym javom pre krajinu pôvodu. Ak napríklad odlákame zdravotné sestry z Ukrajiny, kto sa bude starať o tamojších pacientov? Problémy s nedostatkom pracovných síl je potrebné riešiť v rámci jednotlivých krajín, nie ich presúvaním na chudobnejšie krajiny.
Návrh zákona o zjednodušení príchodu cudzincov
Hlavným zmyslom návrhu zákona má byť pretavenie niektorých opatrení stratégie do relevantných zákonov. Zjednodušuje sa najmä zamestnávanie cudzincov z tretích krajín prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania na Slovensku.
Všetci zamestnávatelia budú pod hrozbou pokuty povinní nahlasovať voľné pracovné miesta a na základe týchto informácií bude ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zostavovať zoznam zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily, na obsadenie ktorých bude možné rýchlejšie priviesť cudzincov cez spomenuté agentúry. Týkať sa to bude všetkých okresov s mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako päť percent. Limit na počet týchto cudzincov u každého zamestnávateľa je 30 percent z celkového počtu zamestnancov.>
Najväčšou nevýhodou tohto návrhu zákona je, že okrem zákazu mlčanlivosti o mzdových pomeroch neobsahuje žiadne opatrenia proti možnému zneužívaniu týchto procesov na oslabenie postavenia súčasných zamestnancov. Ak je totiž väčší dopyt po nejakej práci ako jej ponuka, zamestnávateľ je vo výhodnejšej pozícii a prakticky neexistuje tlak na rast platov, naopak, môže si dovoliť platy aj znížiť.
To isté hrozí v prípade príchodu cudzincov, ktorí sú zvyknutí na nižšie mzdy či majú nižšie životné náklady. Ak budú o pracovné miesto súperiť cudzinec ochotný robiť za 400 eur a domáci robotník s porovnateľnou kvalifikáciou, ktorý doteraz zarábal 800 eur, je jasné, koho si zamestnávateľ, ktorý okrem maximalizácie vlastných ziskov musí myslieť aj na vlastnú konkurencieschopnosť, vyberie.
Návrh zákona síce toto nepredpokladá a ani nechce, ale reálne bude len na zamestnávateľoch, koľko a aké voľné pracovné miesta úradom práce nahlásia. A na základe tých údajov budú môcť prísť pracovníci z tretích krajín cez agentúry dočasného zamestnávania. Nedá sa vylúčiť ani to, že zamestnávateľ radšej nezoberie domácich uchádzačov o prácu a dané pracovné miesto nahlási ako voľné úradu práce s vidinou lacnejšej pracovnej sily z cudziny.
Takisto návrh zákona nijakým spôsobom negarantuje, že prichádzajúci cudzinci budú z kultúrne blízkych krajín, o čom však hovorí stratégia. Naopak, migranti môžu prísť z akejkoľvek tretej krajiny. Denník SME uvádza, že okrem Srbov a Ukrajincov môže ísť aj o Indov, Filipíncov či Vietnamcov, čo sú Slovensku výrazne kultúrne vzdialené krajiny.
Čo teda robiť?
Z uvedených dôvodov nie je stratégia a ani návrh zákona dobrým a dlhodobým riešením existujúcich problémov na trhu práce. Treba sa zamerať na iné krátkodobé a dlhodobejšie opatrenia.
Stratégia správne poukazuje na to, že prílišná orientácia na automobilový priemysel je pre slovenskú ekonomiku aj vzhľadom na očakávaná rozsiahle zavádzanie automatizácie riziková (s. 26). Rovnako je rizikové spoliehanie sa na zahraničných investorov, ktorí môžu kedykoľvek odísť a premiestniť svoju činnosti do iného, lacnejšieho štátu (s. 22). Nedostatok pracovníkov tieto problémy iba zvýrazňuje.
Je očividne čas na diverzifikáciu slovenskej ekonomiky, nech nie sme iba montážnou dielňou. Aký bude mať zmysel, keď na Slovensku budú stáť fabriky zahraničných veľkofiriem plné pracujúcich cudzincov? Už dnes pracuje napríklad v trnavskom závode automobilky PSA Groupe až 1200 pracovníkov z tretích krajín z celkového počtu 4500 zamestnancov.
Namiesto predkladaného návrhu zákona by mala vláda okrem nevyhnutnej reformy vzdelávania vytvoriť možnosti pre rekvalifikáciu domácich pracovných síl, ktoré tak budú môcť pružnejšie reagovať na zmeny na trhu práce.
Ďalšie odporúčania spomína Viliam Páleník z Ekonomického ústavu SAV, podľa ktorého je návrh zákona výsledkom lobingu podnikovej sféry. Spomína, že na Slovensku máme stále 200-tisíc nezamestnaných ľudí, ktorí sú zdraví a schopní robiť. Namiesto cudzincov treba do pracovného procesu začleniť ich – kedy, ak nie teraz, keď je dostatok práce? Rovnako by sa malo pracovať na navrátení Slovákov pracujúcich v zahraničí.
Napríklad aktuálne podľa denníka Pravda o návrate domov uvažuje 16-tisíc Sloveniek, ktoré v Rakúsku pracujú ako opatrovateľky alebo zdravotné sestry kvôli zmene tamojšej sociálnej legislatívy. Je to veľká príležitosť pre Slovensko, pretože podľa stratégie patria tieto povolania medzi tie, ktoré na Slovensku začínajú chýbať (s. 26).Práve tu by sa mala vláda činiť namiesto naháňania lacnej pracovnej sily pre veľké zahraničné podniky.
Na jednej strane sa na Slovensku diskutuje o odmietnutí migračného kompaktu, ale súbežne s tým sa urýchlene, bez spoločenskej diskusie ide uľahčiť príchod pracovníkov z tretích krajín na Slovensko. Ako sa s tým v parlamentnom hlasovaní vysporiadajú poslanci za vládne strany Smer či SNS, ktorých stranícki šéfovia sa predháňajú v odmietaní kompaktu? Môžeme očakávať konzistentnosť alebo farizejstvo?