Zástancovia multikulturalizmu často argumentujú potrebou kritického myslenia a tým, že sa treba spoliehať na odborné argumenty, nie na subjektívne predsudky. Čo však v prípade, ak veda ukazuje, že multikulturalizmus má na spoločnosť škodlivé účinky?
Už v našom dávnejšom článku „Desať dôvodov, prečo imigrácia nie je riešením pre Slovensko“ sme uviedli viacero štúdií, ktoré ukazujú, že imigrácia a s ňou súvisiaci nárast etnickej rôznorodosti spôsobuje pokles spoločenskej dôvery a solidarity. Upozornili sme však na to, že niektoré štúdie došli aj k iným záverom.
Nová metaanalýza
Tento rok vyšla v prestížnom vedeckom časopise Annual Review of Political Science štúdia z pera dánskych autorov s názvom „Etnická diverzita a spoločenská dôvera: naratívny a metaanalytický prehľad“, ktorá potvrdila, že etnická diverzita je rizikom pre spoločenskú dôveru.
Autori uvádzajú, že negatívny vzťah medzi etnickou diverzitou a spoločenskou dôverou je „jedným z najviac konzistentných zistení v literatúre“ a bol už nájdený v rôznych krajinách vrátane Spojených štátov, Veľkej Británie, Nemecka, Španielska či Švédska. Teda práve v tých krajinách, ktoré sú nám často dávané za vzor.
Meta-analytické vyhodnotenie 87 štúdií z rôznych krajín ukázalo, že vzťah medzi etnickou diverzitou a spoločenskou dôverou je signifikantne negatívny.
Autori však uvádzajú, že tento vzťah je pomerne malý (korelácia menšia ako 0,1), z čoho usudzujú, že „apokalyptické tvrdenia o značnej hrozbe etnickej diverzity pre spoločenskú dôveru v súčasných spoločnostiach sú prehnané“.
Diverzita a násilie
Ďalšie výskumy ukazujú, že etnická diverzita je spojená s reálnymi hrozbami. Napríklad štúdia Rudolpha Rummela vychádza z dát zo 166 štátov z rokov 1932 – 1982. Pre každú krajinu boli zozbierané údaje o rôznych formách diverzity a násilia. Závery boli jednoznačné: „Čím viac etnických skupín je v štáte, tým väčšia pravdepodobnosť vysokej miery partizánskych a revolučných bojov. A čím viac náboženských skupín je v spoločnosti, tým intenzívnejší je všeobecný stupeň násilia.“
Ďalšia štúdia, ktorá vyšla v časopise Science, skúmala násilie v Juhoslávii a Indii a prišla k záveru, že ak koncentrácia etnických menšín presiahne určitú „kritickú mieru“, obvykle sformujú samostatné komunity, čím sa vymedzujú voči iným skupinám a riziko násilia sa zvyšuje.
Podobných výskumov existuje vo vedeckej literatúre množstvo, bližšie sme sa nimi zaoberali napr. v našej relácii o multikulturalizme (po 1:24:00).
Chýba nám diskusia
Pochopiteľne, diverzita je komplexným fenoménom, ktorý sa utváral v rôznych historických, kultúrnych a spoločenských kontextoch. Zo svojej podstaty je ťažké skúmať jej dôsledky tak, aby boli závery s istotou prenosné do iných krajín či regiónov. Každý výskum v tejto téme preto má svoje limity a je ťažké zovšeobecňovať.
Skúsenosti štátov na západ od nás aj rôzne vedecké štúdie nám však jasne ukazujú, že zavádzanie etnickej diverzity so sebou nesie značné riziká. Práve preto je potrebné na túto tému viesť celospoločenskú, otvorenú diskusiu.
V praxi má však voči diverzite kritický názor v hlavnom prúde minimálny priestor.
Naopak, zástancovia multikulturalizmu tento koncept nekriticky presadzujú, často aj proti prianiam väčšiny obyvateľstva. Je zrejmé, že takýmto spôsobom sa len ťažko dá vybudovať harmonická spoločnosť.
Zdroj ilustračného obrázku: www.adventistreview.org