V ostatných rokoch sa čoraz viac diskutuje o tom, či môže byť imigrácia prínosom pre Slovensko. Často sa tvrdí, že môže vyriešiť niektoré spoločenské problémy, hlavne starnutie populácie a s tým spojený postupný nedostatok zamestnancov na trhu práce.
Mediálne a politické diskusie o imigrácii však často nezohľadňujú mnohé kľúčové poznatky či skúsenosti zo západných krajín. V tomto článku uvádzame najdôležitejšie dôvody, prečo je potrebné imigráciu z rozvojových krajín minimalizovať a ako sa dajú riešiť problémy, kvôli ktorým je vraj potrebná.
1. Imigrácia ochudobňuje a poškodzuje menej rozvinuté krajiny
Pri imigrácii z tzv. tretieho sveta sa veľakrát zabúda na to, že z nich migrujú často najmä tí lepšie vzdelaní a šikovnejší, čo iba prispieva k tomu, že tieto krajiny strácajú svoje prirodzené elity a ich šanca na priblíženie sa vyspelému svetu sa tak znižuje.
Znamená to, že sa ďalej prehlbuje sociálna bipolarita sveta. Imigrácia môže tiež spôsobiť pokles životnej úrovne domovskej krajiny imigrantov. Ak by napríklad odišla polovica lekárov zo Somálska do Nemecka, miestne zdravotníctvo skolabuje.
Iné krajiny, ktoré sa podobne ako Slovensko nachádzajú v demografickej kríze, môžu byť imigráciou podobne existenčne ohrozené. Ak odídu zdravotné sestry z Ukrajiny na Slovensko, svoj problém iba posúvame na chudobnejšiu krajinu.
Navyše takto získané pracovné sily môžu zajtra odísť zo Slovenska ďalej do rozvinutejších a bohatších krajín, čím sa tento problém vráti ako bumerang.
2. Imigranti z rozvojových krajín sa môžu stať ekonomickou príťažou
Je ilúziou myslieť si, že na Slovensko prídu vo významnejších počtoch zapĺňať diery na pracovnom trhu obyvatelia z vyspelejších krajín. Omnoho pravdepodobnejšie je, že by sme sa stali cieľovou krajinou pre imigrantov z krajín Afriky, Blízkeho východu či niektorých iných moslimských krajín, ktoré majú stále vysoký prirodzený prírastok populácie vďaka vysokej pôrodnosti.
Avšak štúdie opakovane ukazujú, že títo imigranti sa s nezanedbateľnou pravdepodobnosťou môžu pre spoločnosť stať ekonomickou príťažou, teda že zo sociálneho systému zoberú viac, ako do neho prispejú.
Podľa výskumníkov z University College London neeurópski imigranti v rokoch 1995 až 2011 stáli britské verejné financie o takmer 120 miliárd libier viac, ako do nich prispeli. Podobne negatívne býva hodnotený prínos tureckých a marockých imigrantov v Nemecku (Sarrazin, s. 228). Takže imigranti z krajín tretieho sveta sú pre ekonomiku cieľovej krajiny viac príťažou ako prínosom.
Z analýz ďalej vyplýva, že šanca na integráciu na trhu práce je tým nižšia, čím je väčšia odlišnosť medzi imigrantom a cieľovou spoločnosťou. Napríklad na Slovensku si Somálec nájde prácu zväčša ťažšie ako Čech či Poliak, Bez zamestnania potom často dochádza k závislosti na sociálnych dávkach.
3. Imigrácia z chudobnejších krajín znižuje cenu práce
Tento vplyv sa v praxi týka hlavne manuálnych či menej kvalifikovaných prác. Prejavuje sa tu jednoduchá ekonomická zákonitosť: ak ponuka práce prevyšuje dopyt, je možné za prácu ponúkať nižší plat ako v opačnom prípade.
Ak je na trhu práce napríklad 20 000 manuálnych pracovných miest, avšak 30 000 záujemcov o takúto prácu, zamestnávateľ sa dostáva do zvýhodnenej pozície pri stanovovaní mzdových a iných pracovných podmienok.
Presne takúto situáciu vytvára imigrácia z chudobnejších krajín. Okrem toho na strane imigrantov ide často o ľudí, ktorí sú zvyknutí na nižší životný štandard a prirodzene sú ochotnejší pracovať „za menej“ ako domáci pracovníci.
Viaceré štúdie harvardského profesora Georga Borjasa dokazujú, že imigrácia znižuje platové ohodnotenie domácich pracovníkov s nižšou kvalifikáciou. Iní autori síce jeho závery relativizujú, ale nepopierajú ich podstatu (Bohon, Conley, s. 52-56).
Z tohto hľadiska je imigrácia na prospech hlavne zamestnávateľom, ktorí môžu minimalizovať náklady a maximalizovať svoje zisky, avšak nie je v záujme domácich pracovníkov a ani spoločnosti, keďže z nižších platov idú nižšie odvody do sociálnej poisťovne a nižšie dane do štátneho rozpočtu.
4. Automatizácia zníži dopyt po menej kvalifikovanej práci
To, že stroje zoberú ľuďom prácu, tvrdili už prívrženci luddizmu z čias priemyselnej revolúcie v Anglicku v 19. storočí. Ukázalo sa, že nemali pravdu. Uvoľnené pracovné sily sa uplatnili v iných sektoroch. Je otázne, ako to bude vyzerať s prácou v budúcnosti.
Avšak takmer s istotou možno očakávať, že niektoré pracovné odvetvia vďaka automatizácii a technologickému pokroku zaniknú alebo takmer vymiznú. Napríklad sadzačstvo je vzhľadom na rozšírenie digitálnej tlače dnes už prakticky mŕtvym remeslom. Ďalším fenoménom je rozvoj umelej inteligencie, ktorá postupne bude schopná robiť viac a viac analýz a rozhodnutí, ktoré v súčasnosti vykonávajú ľudské sily.
Už dnes vidíme, že v mnohých predajniach potravín sa dá platiť pri automatizovanej pokladni. Je len otázkou času, kedy zaniknú pracovné miesta mnohých pokladníkov. Podobný osud očakáva zrejme väčšinu pracovných pozícií zahŕňajúcich ľahko predvídateľnú prácu, ktorá spočíva v opakovaní tých istých úkonov.
Už dnes existujú prvé takmer úplne automatizované továrne bez ľudských pracovníkov. Imigrácia ľudí, ktorí by mali vykonávať najmä nekvalifikovanú prácu, sa tak ukazuje ako neperspektívna, keďže sa očakáva, že mnohé takéto pracovné miesta v najbližších rokoch či desaťročiach zaniknú.
5. Imigrácia prispieva k záťaži životného prostredia
Rozvinuté krajiny zaťažujú životné prostredie viac ako rozvojové krajiny. Zároveň platí, že migračné cesty smerujú z rozvojových krajín do tých rozvinutých, teda z tretieho sveta na Západ. Pritom priamym cieľom mnohých imigrantov je práve zvýšenie životnej úrovne na západný štandard, teda s väčším nárokom na prírodné zdroje, vyššou produkciou odpadu a celkovou záťažou na životné prostredie.
Imigrácia preto prispieva k väčšej záťaži na životné prostredie. Čím viac ľudí bude žiť na Západe a západným životným štýlom, tým horšie pre životné prostredie. Samozrejme, na riešenie problému so životným prostredím nestačí iba zastaviť imigráciu.
Hlavným prostriedkom je práve uskromnenie sa a redukcia konzumu na západe. Aj zastavenie alebo významné obmedzenie imigrácie je však súčasťou riešenia.
6. Imigrácia nevyrieši starnutie obyvateľstva
Jedným z častých argumentov zástancov imigrácie je, že imigranti pomôžu zvrátiť starnutie populácií európskych štátov, ktoré naozaj prebieha. V čase tzv. utečeneckej krízy takto argumentoval napríklad predseda Európskej komisie Jean Claude Juncker.
Hoci krátkodobo môže imigrácia spomaliť starnutie obyvateľstva (príchodom hlavne ľudí v produktívnom veku), z dlhodobého hľadiska to neprináša žiadne riešenie. A to z jednoduchého dôvodu – aj imigranti starnú.
Ako upozorňujú demografi, kompenzačná imigrácia, ktorej cieľom je zastaviť starnutie populácie, pripomína pyramídovú hru (Bohon, Conley, s. 111). Zastavenie rastu priemerného veku obyvateľstva by si vyžadovalo stály príchod obrovského množstva ľudí mladého veku. To by nakoniec vyústilo do bezprecedentného nárastu počtu obyvateľov danej krajiny.
Podľa štúdie demografov Borisa Burcina, Dušana Drbohlava, Tomáša Kučeru a Borisa Vaňa z roku 2007 by sa v dôsledku kompenzačnej imigrácie s cieľom zastaviť starnutie obyvateľstva musel počet obyvateľov Slovenska do roku 2050 zvýšiť „o neuveriteľnú hodnotu 88 miliónov“.
Starnutie populácie sa považuje za problém najmä kvôli citlivosti systému starobných dôchodkov. Ak bude málo ľudí v produktívnom veku, bude nevyhnutné buď zvýšiť dôchodkový vek, čo naráža na limity zdravotného stavu populácie, alebo znížiť výšky starobných dôchodkov, čo naráža na problém zabezpečenia základných životných potrieb, alebo zvýšiť odvody do systému starobných dôchodkov, čo naráža, podobne ako predošlé dva prístupy, na problém politickej presaditeľnosti.
Ako sme však uviedli, imigranti sú neraz príťažou pre sociálny systém už v produktívnom veku, a tak z hľadiska riešenia problému v súvislosti so starnutím populácie predstavujú skôr prilievanie oleja do ohňa.
7. Imigrácia môže zapríčiniť pokles spoločenskej dôvery
Úspešné európske sociálne štáty vznikali spravidla v krajinách s homogénnym obyvateľstvom. Výborným príkladom toho je švédsky koncept Folkhemmet. Legitimita sociálneho štátu sa odvíja od miery spoločenskej dôvery vrátane altruizmu, solidarity a súdržnosti.
Ak sa v spoločnosti tieto hodnoty zmenšujú, dochádza k erózii legitimity sociálneho štátu. Ak sa človek prestáva cítiť súčasťou väčšieho celku (obyvateľstva štátu), jeho vôľa prispievať na potreby iných jeho príslušníkov klesá.
Významný americký sociálny vedec Robert Putnam došiel na základe údajov z USA k záveru, že imigrácia a s ňou súvisiaci nárast etnickej rôznorodosti spôsobuje pokles spoločenskej dôvery a solidarity. Tieto výsledky viac či menej potvrdzujú mnohé ďalšie štúdie, aj z Európy či Austrálie.
Pre objektívnosť treba spomenúť, že existujú aj štúdie s opačnými výsledkami. Hoci vedecký konsenzus nie je jednoznačný, riziko je veľké a dôsledky imigrácie sú prakticky nezvratné. Preto treba byť pri posudzovaní imigrácie z etnicky a kultúrne odlišných krajín maximálne obozretný.
8. S imigráciou často súvisí nárast kriminality a ďalšie negatívne javy
Imigrácia, a to najmä tá z neeurópskych krajín, býva často spojená s nárastom kriminality, čo potvrdzujú mnohé štúdie z celej Európy. Napríklad podľa štatistických údajov z Nórska sa prvá generácia imigrantov z Afriky dopúšťala trestných činov trikrát viac ako domáce obyvateľstvo. Podľa toho istého zdroja boli páchateľmi všetkých vyšetrených znásilnení v meste Oslo medzi rokmi 2007 až 2009 imigranti neeuropského pôvodu.
Špecifická kriminalita je spojená aj s niektorými moslimskými imigrantmi smerujúcimi do európskych krajín. Teroristických útokov na madridské vlaky v roku 2004, londýnske metro v roku 2005 či na parížske divadlo Bataclan v novembri 2015 sa dopustili radikálni islamisti, z ktorých mnohí vzišli z komunity moslimských imigrantov prišlých do Európy.
Čím viac moslimov v Európe bude (aj keď väčšina z nich nebudú teroristi, ani sympatizanti teroristov), tým lepšiu základňu na svoje operácie budú islamisti mať. A pre skutočných teroristov bude oveľa jednoduchšie zapadnúť do spoločnosti a skryť sa v dave.
Týmto, samozrejme, netvrdíme, že všetci neeurópski imigranti sú kriminálnici a všetci moslimovia teroristi. Mnohí z nich sú bežní, bezúhonní ľudia. Neexistuje však žiadny spôsob, ako s istotou oddeliť „dobrých“ a „zlých“ migrantov a ani sa to nerobí. Pri uvažovaní o výhodách či nevýhodách imigrácie ako takej je preto potrebné tieto fakty brať do úvahy.
Z ďalších negatívnych javov môžeme spomenúť fenomén bieleho úteku, teda odchodu pôvodného obyvateľstva z oblastí s vysokým podielom prisťahovalcov, ktorého prejavy boli pozorované aj vo viacerých európskych krajinách, napríklad v Dánsku, Írsku, Švédsku či vo Veľkej Británii.
9. Imigrácia môže zmeniť kultúru prijímajúcej krajiny
V princípe platí, že pravdepodobnosť integrácie imigrantov závisí od toho, ako je ich domovská krajina civilizačne, kultúrne, nábožensky či etnicky blízka prijímajúcej krajine, a tiež od ich počtu. Veľké skupiny imigrantov z úplne cudzieho prostredia narážajú na integračné možnosti danej krajiny. Keďže nedošlo k ich integrácii a zväčša žijú skoncentrovane v určitých častiach väčších miest, postupne menia kultúru krajiny, respektíve tých jej častí, v ktorých žijú.
Príklady takýchto kultúrnych zmien možno pozorovať v mnohých mestách západnej Európy. Napríklad, podľa francúzskej televízie France 24 dochádza v mnohých štvrtiach s prevažne imigrantskou populáciou k pohlavnej segregácii a nerešpektovaniu emancipácie žien.
Zmeny kultúry však nie sú iba na lokálnej úrovni, ale aj na celoštátnej. Vznik početných moslimských menšín v mnohých západoeurópskych štátoch pozmenil dovtedajší prístup k slobode prejavu. Verejná kritika či zosmiešňovanie náboženstiev vrátane islamu bola bežnou súčasťou verejného diškurzu v Európe.
Ako však dokázali kauzy Satanských veršov Salmana Rushdieho, dánskych karikatúr Mohameda či regenburskej prednášky pápeža Benedikta XVI., už to tak celkom nie je. Dokonca sa zdá, že aj ikonický časopis Charlie Hebdo, ktorý sa stal terčom útoku islamských teroristov, od zosmiešňovania islamu upustil.
Takisto je bežným javom, že niektoré tradičné prvky kultúry sú vzhľadom na prítomnosť výrazne kultúrne odlišných komunít zavrhované alebo sa stávajú kontroverznými. Vo viacerých krajinách západnej Európy či severnej Ameriky sa na lokálnej či celoštátnej úrovni upustilo od verejného slávenia Vianoc či iných kresťanských sviatkov. Do nemilosti sa napríklad dostáva aj tradičný holandský spoločník sv. Mikuláša Čierny Peter či známa britská bábka Golliwog.
10. Imigrácia nevyrieši chudobu vo svete
Často sa tvrdí, že imigrantov treba prijímať aspoň preto, aby im bol v bohatších a rozvinutých krajinách zabezpečený lepší život. Je pravda, že vo väčšine krajín sveta sa majú ľudia materiálne horšie ako na Slovensku. Avšak relatívne rozdiely medzi kvalitou života v tej či onej krajine existovali a budú existovať vždy.
Tento samotný fakt nemôže legitimizovať imigráciu. Takisto treba zdôrazniť, že ak by sme mali prijať všetkých, ktorí majú nižšiu životnú úroveň ako priemerný Európan, išlo by o miliardy ľudí.
Na druhej strane netreba zabúdať, že niektorí ľudia na Slovensku majú horšiu životnú úroveň ako mnohí prichádzajúci neeurópski imigranti.
Ľuďom z rozvíjajúcich sa krajín sa môže pomáhať tak, aby si vlastnou prácou a tvorivosťou zabezpečili kvalitný a pokojný život vo svojej krajine. Aby z nej nemuseli utekať a svojich spoluobčanov zanechávať v núdzi.
Lepšie riešenia existujú
Z uvedených dôvodov imigrácia nepredstavuje reálne riešenie pre Slovensko. Napriek tomu si niektoré spomenuté problémy akútne vyžadujú riešenie.
Po takmer troch desaťročiach negatívneho demografického vývoja čelí Slovensko čoraz aktuálnejšiemu problému starnutia populácie a výhľadovo aj možnému problému s nedostatkom pracovných síl v niektorých špecializovaných sektoroch. Namiesto imigrácie sa však treba zamerať na iné opatrenia, ktoré môžu priniesť riešenie:
1. Zabezpečiť návrat Slovákov, ktorí žijú a pracujú v zahraničí, domov
Podľa údajov z minulého roka viac ako 150-tisíc obyvateľov Slovenska pracuje krátkodobo v zahraničí. Ďalší žijú a pracujú mimo vlasti dlhodobo. Kritické je, že do zahraničia odchádzajú pracovať hlavne mladí ľudia s vysokoškolským vzdelaním. Pokiaľ ide napríklad o absolventov štúdia medicíny, týka sa to každého piateho z nich.
2. Upraviť vzdelávací systém
Na Slovensku, ale aj celkovo v EÚ, až približne polovica maturantov končí na vysokých školách. Napr. v roku 2017 bolo na Slovensku prihlásených na písomné maturity vyše 40 700 maturantov. Na vysoké školy dennou formou sa v ten rok zapísalo 25 367 študentov. Častejšie však v študijných odboroch, ktorých absolventi nie sú zďaleka v takom počte potrební pre trh práce.
Namiesto času stráveného štúdiom mohli tak byť už niekoľko rokov produktívni na trhu práce.
Vysokoškolské odbory treba zregulovať takým spôsobom, aby ich počty študentov viac odrážali potreby trhu práce. Zároveň je potrebné znížiť počet študentov gymnázií, aby boli opäť strednou školou len pre tých najlepších žiakov, a klásť väčší dôraz na stredné školy s odborným zameraním a lepším využitím pre trh práce.
Zredukovanie počtu vysokoškolákov zabezpečí nielen lepší súlad s potrebami trhu práce, ale čiastočne aj zvýši kvalitu vysokých škôl, keďže sa na ne budú dostávať skôr lepší študenti.
Nízka natalita je spôsobená aj tým, že stále viac párov má problémy s neplodnosťou - jednou z hlavných príčin toho je, že sa o prvé dieťa pokúšajú v pomerne neskorom veku, čo je spôsobené aj dobou strávenou vysokoškolským štúdiom, ktorá tak zakladanie rodiny o 5 rokov posúva už práve do veku, v ktorom sú zvýšené problémy s reprodukciou.
Preto zníženie počtu vysokoškolákov by malo mať aj pozitívny vplyv na vývoj pôrodnosti.
3. Podporiť zvýšenie slovenskej pôrodnosti
Nemecký Spolkový štatistický úrad zisťoval, aké by boli dôsledky zvýšenia pôrodnosti v Nemecku na záchovnú úroveň (TFR 2,1) v rokoch 2015 – 2050. Za 35 rokov by podľa tejto štúdie došlo k výraznému omladnutiu populácie, zastaveniu vymierania obyvateľstva a k celkovému demografickému zotaveniu. (Sarrazin, s. 299)
Rovnaké následky by malo zvýšenie pôrodnosti aj na slovenskú spoločnosť. K zotaveniu by dokonca došlo skôr, keďže nemecká demografická kríza prebieha dlhší čas.
Zvýšenie pôrodnosti je reálne. Aj na Slovensku platí, že chcená plodnosť je vyššia ako tá reálna. Ľudia chcú mať viac detí, ako naozaj majú. Podľa demografa Michala Katušu je chcená úhrnná plodnosť slovenských vysokoškolákov na úrovni 2,12, teda akurát na záchovnej úrovni.
Podobnéúdaje vyplývajú z výskumu Eurobarometra z roku 2006 alebo zo správy OECD z roku 2016 pre celé slovenské obyvateľstvo. Ak by sa tento existujúci potenciál podarilo vhodnou rodinnou politikou zreálniť, došlo by k pozitívnej zmene. To, že je to možné, dokázalo nedávne zvýšenie, hoci zďaleka nie dostatočné, pôrodnosti v susednom Maďarsku.
Okrem toho je reálne, aby mali aj vyspelé krajiny vyššiu pôrodnosť. Známy je príklad Izraela, kde na jednu ženu v plodnom veku pripadajú viac ako tri deti, pričom tento údaj sa týka aj židovských žien.
Po príklady však netreba chodiť až tak ďaleko. Aj na Slovensku existujú regióny, v ktorých sa stále rodí dostatočný počet detí a úhrnná plodnosť sa pohybuje na úrovni záchovnej plodnosti. Príkladom môže byť región Hornej Oravy (okresy Námestovo a Tvrdošín), kde sa stále rodí nadpriemerný počet detí.
Foto: unsplash.com