Americké médium Bloomberg.com predvčerom publikovalo komentár Andreasa Klutha pod názvom „Musíme sa začať pripravovať na permanentnú pandémiu“, ktorý upozorňuje, že návrat do predcovidového normálu už možno nebude možný vzhľadom na koronavírusové mutácie.
Väčšina ľudí dodnes vníma súčasnú koronakrízu tak, že v určitom momente sa vrátime do predcovidového normálu. Samozrejme, nejaké zmeny tu ostanú, ľudia si zrejme viac zvykli na nákupy cez internet, ale za nejaký čas nevyhnutných opatrení sa raz vrátime k spôsobu života, ktorý sme viedli ešte vo februári 2020. Táto perspektíva však môže byť podľa Klutha falošná.
Kluth upozorňuje, že epidémie v ľudských dejinách tradične skončili tak, že zasiahnuté populácie získali skupinovú imunitu a vírus sa prakticky nemal ďalej ako šíriť. V prípade Covidu-19 je to inak, a to vzhľadom na nové koronavírusové mutácie, ktoré sa správajú podľa neho takmer ako nové vírusy.
Podľa toho, čo uvádza, imunita získaná očkovaním alebo prekonaním inej verzie vírusu často nedokáže ochrániť človeka pred novou mutáciou. Z evolučného hľadiska pritom dáva zmysel, že sa uplatnia najmä tie mutácie, ktoré takúto imunitu dokážu obísť. Tým pádom sú koronavírus a jeho mutácie vždy o krok vpred pred vývojármi vakcín. Je to súboj, kde človek ťahá vždy za kratší koniec.
Toto by samé o sebe ešte nemuselo byť problémom, keby boli nové mutácie menej smrteľné. Avšak podľa súčasného poznania sú tieto mutácie infekčnejšie a zároveň môžu mať dokonca aj väčšiu smrtnosť. To je z epidemiologického hľadiska veľmi zlá správa.
Kluthova vízia budúcnosti vyzerá zhruba tak, že nás čakajú „zdanlivo nekonečné cykly vypuknutí a ústupov, sociálnych obmedzení a uvoľnení, lockdownov a otváraní. Aspoň v bohatých krajinách budeme pravdepodobne očkovaní niekoľkokrát za rok proti najnovšiemu variantu vírusu, ktorý je v obehu, ale nikdy dosť rýchlo alebo rozsiahlo na to, aby sme dosiahli skupinovú imunitu“.
Kluth prezentuje zaujímavé úvahy, treba však dodať, že sú vysoko špekulatívne. Existuje totiž mnoho nepredvídateľných faktorov.
Nevieme, aké nové mutácie koronavírusu sa presadia o rok. Stále s istotou nevieme, nakoľko účinné sú v súčasnosti dostupné vakcíny voči súčasným mutáciám, nieto ešte budúce vakcíny voči budúcim mutáciám. Nevieme, aké druhy liečby či inovatívne typy vakcín budú vymyslené v budúcnosti.
Navyše, kľúčový nie je počet infekcií, ale skôr počet veľmi ťažkých priebehov a úmrtí. Budovaná imunita populácie nemusí chrániť pred nakazením novými mutáciami, ale napr. môžu výrazne znížiť smrtnosť vírusu.
Najdôležitejším faktorom, ktorý Kluth zanedbal, je však mentalita ľudí. Na začiatku koronakrízy ľudia vo všeobecnosti schvaľovali prísne opatrenia. S ich pretrvávaním ale ochota tolerovať vážne zásahy do slobôd môže postupne klesať.
Kluthova predstava budúcnosti v mnohých vzbudzuje hrôzu, ale i rebéliu. Ak by ju politici prezentovali dnes, ľudia by to zrejme nepripustili a zvolili by si skôr politikov, ktorí sú voči súčasným opatreniam kritickí.
Kluthova predstava tak predstavuje akúsi rezignáciu na prirodzenú schopnosť ľudstva vysporiadať sa s medicínskymi výzvami na úkor normálneho života a ľudskej slobody. História pritom ukazuje, že iné pandémie, ktoré vyzerali oveľa nebezpečnejšie, sa dávno stali minulosťou aj bez dnes dostupných technológií. Voči takémuto porazenectvu by sme sa preto mali jasne brániť.