Facebook začal označovať štátom kontrolované médiá. Oligarchická kontrola médií mu ale neprekáža?

Súčasná doba je zložitá a plná manipulácií. Často neviete, kto za kým stojí, kto koho platí a aké môže mať skryté záujmy. Je preto dobré odkrývať rôzne prepojenia a konflikty záujmov. Sami sme na viaceré – často v hlavnom prúde – opakovane poukazovali (napr. tu, tu alebo tu).

Základný princíp – informovať čitateľa o súvislostiach – je v poriadku

Zvýšiť transparentnosť svojej platformy sa najnovšie pokúsil aj Facebook. Začal označovať, ktoré médiá sú štátom kontrolované. Táto informácia sa zobrazí na facebookovej stránke média, jeho príspevkoch a reklamách.

Čo je dôležité, Facebook týmto médiám od konca leta znemožní inzerovať v USA. Odôvodňuje to hlavne potrebou chrániť americké prezidentské voľby pred zahraničnými zásahmi.

Princíp, z ktorého toto opatrenie vychádza, je dobrý. Napojenie na štát môže naozaj ovplyvniť nezávislosť či dôveryhodnosť médiá a je dobré to vedieť. Prevedenie tohto opatrenia je však kontroverzné a vyvoláva viaceré otázky.

Problém 1: netransparentný proces určovania, čo je „štátom kontrolované“ médium

Prvým problémom je netransparentnosť procesu určovania, ktoré médiá sú štátom kontrolované. Facebook rámcovo uvádza kritériá, podľa ktorých to určuje. Nejde tu len o financovanie, ale skôr o reálnu redakčnú nezávislosť.

Facebook nestanovuje presný postup hodnotenia, čo by však až taký problém nebol, keďže kritériá sa nedajú nastaviť úplne mechanicky.

Dôležité je však v každom konkrétnom prípade zdôvodniť, prečo Facebook dané médium považuje za štátom kontrolované. To sa však nedeje.

Facebook ako štátom kontrolované vedie napr. ruské médiá Sputnik News alebo Russia Today.

V oboch prípadoch sa uvádza len všeobecné zdôvodnenie „Tento vydavateľ je celkom alebo čiastočne pod vydavateľskou kontrolou štátu. Je to určené na základe množstva faktorov vrátane okrem iného financovania, štruktúry a novinárskych noriem.“ a je poskytnutý len link na rámcové kritériá. Chýba však uvedenie konkrétnych argumentov, aby ľudia mohli posúdiť, či s verdiktom Facebooku súhlasia.

Facebook taktiež nerozlišuje medzi čiastočnou a úplnou vydavateľskou kontrolou štátu. V médiu označenom ako „štátom kontrolované“ môže teda mať štát vplyv rádovo na 1 % alebo 100 % dôležitých rozhodnutí. Bez upresnenia je takáto informácia bezcenná. Facebook síce píše, že ako štátne označuje médiá až s „podstatnou“ redakčnou kontrolou štátu, avšak neupresňuje to.

Problém 2: na metodike sa podieľali štátom a západnými oligarchami platené mimovládky

Druhý problém súvisí s prvým. Facebook uvádza, že svoju metodiku na určovanie toho, aké médium je „štátom kontrolované“, vytvoril na základe vstupov od viac ako 65 odborníkov. Uvádza aj niekoľko prípadov (nie všetky) organizácií, s ktorými konzultoval.

Viaceré v nich sú však nemožno považovať za nezávislé: sú platené Georgom Sorosom a jeho organizáciami či priamo štátmi, napr. USA. Niektoré svoje financovanie ani transparentne neuvádzajú. Uvádzam zopár príkladov:

Hoci sa mi nepodarilo nájsť zoznam všetkých médií, ktoré Facebook označuje za štátom kontrolované, v mediálnom pokrytí, ku ktorému som sa dostal, sa spomínajú výhradne stránky ruských a čínskych štátnych médií, čo sú práve v mnohom politickí oponenti Sorosa, USA a vlád západných krajín. Teda tých, ktorí spolufinancovali odborníkov, ktorí Facebooku pomáhali.

Problém 3: ak médium ovláda štát, je to problém, ak sponzor politickej strany, je to v poriadku?

Tretím problémom je otázka, prečo sa Facebook pozerá len na štátnu kontrolu médií, ale korporátna kontrola mu zjavne neprekáža.

Ak je médium vlastnené oligarchom, čo je prípad zrejme väčšiny veľkých západných médií, môže to mať podobne negatívne dopady na jeho nezávislosť, ako keď ho kontroluje štát. A môže to, samozrejme, neférovým spôsobom ovplyvňovať voľby.

V podstate sme si už zvykli na to, že množstvo médií (aj hlavnoprúdových) prináša veľmi jednostranné interpretácie a značne selektuje fakty. Niektoré médiá sú dokonca vlastnené priamo sponzormi politických strán (a to aj na Slovensku).

Poukazovanie len na nevýhody štátnej kontroly môže budiť dojem, že ostatné médiá, ktoré nie sú pod štátnou kontrolou, sú nezávislé, čo však veľmi často neplatí.

Záver

Na základe vyššie uvedených skutočností možno mať pochybnosti, či to Facebook so zvyšovaním transparentnosti myslí úprimne.

Medzi dôležitými hýbateľmi tejto politiky Facebooku jednoznačne vidieť západné vlády a médiá, takže to vyzerá skôr ako plnenie politickej objednávky, ktorej reálnym výsledkom je najmä očierňovanie nezápadných (hlavne čínskych a ruských) štátnych médií, ktoré šíria naratívy v rozpore s tým, čo tvrdí západný hlavný prúd.

Finančne nás môžete podporiť na naše číslo účtu:

SK06 8330 0000 0021 0169 4717

Viac o podpore