Minulý rok vydali výskumníci z Oxfordskej univerzity správu o globálnom šírení dezinformácií v poslednom desaťročí, ktorá priniesla zaujímavé výsledky. Vedci z Oxfordského internetového inštitútu sa zamerali hlavne na manipulácie na sociálnych sieťach. Skúmali aktérov tvoriacich manipulácie, ich stratégie, používanie falošných účtov a taktiež personálne a finančné kapacity tímov pracujúcich na manipulácii sociálnych sietí.
Upravené 21.8.2020 o 13:50. Upresnená časť „Nedostatky štúdie“ a doplnená informácia, že na domovskej stránke štúdie sa nachádzajú podrobnejšie informácie.
Hlavné zistenia
Okrem iného výskumníci zistili nasledovné:
- Medzi najaktívnejšie vlády používajúce manipulácie na sociálnych sieťach patria Čína, Irán, Izrael, Kambodža, Rusko, Spojené arabské emiráty a USA. Vo všetkých týchto krajinách boli identifikované aspoň 3 vládne organizácie používajúce tieto manipulácie.
- Používanie falošných automatizovaných účtov na šírenie manipulácií na sociálnych sieťach bolo zaznamenané v 50 krajinách vrátane Rakúska, Nemecka, USA, Ruska, Austrálie, Veľkej Británie, Číny, Izraela, Talianska či Veľkej Británie. Autori však jasne nerozlišujú, či v tomto prípade išlo o vlády daných štátov alebo politické strany z daných štátov.
- Šírenie provládnej alebo straníckej propagandy na sociálnych sieťach sa vyskytlo vo viac ako 50 krajinách vrátane USA, Číny, Ruska, Nemecka, Veľkej Británie, Austrálie, Iránu či Ukrajiny. Vo všetkých týchto krajinách sa vyskytlo aj používanie propagandy či očierňovacích kampaní proti politickej opozícii. Autori však jasne nerozlišujú, či v tomto prípade išlo o vlády daných štátov alebo politické strany z daných štátov.
- Hoci Rusko býva obviňované zo šírenia informácií smerujúcich k rozdeleniu a polarizácii spoločnosti, takéto taktiky podľa správy používajú aj aktéri z USA, Nemecka, Veľkej Británie, Talianska či dokonca Švédska. Autori tu však opäť jasne nerozlišujú, či v tomto prípade išlo o vlády daných štátov alebo politické strany z daných štátov.
- Štátom platený trolling cielený proti opozičným politikom či novinárom používajú okrem Ruska, Číny a Iránu aj Rakúsko, Nemecko, Grécko, Saudská Arábia a Švédsko (nie však USA či Veľká Británia).
- Dezinformácie na sociálnych sieťach používali aktéri v 52 krajinách vrátane Číny, Ruska, Iránu, Nemecka, Izraelu, USA, Švédska, Veľkej Británie a Ukrajiny. Autori tu však opäť jasne nerozlišujú, či v tomto prípade išlo o vlády daných štátov alebo politické strany z daných štátov.
- V závere sú krajiny klasifikované podľa toho, aké sú ich celkové kapacity v oblasti informačného boja (od minimálnej po vysokú kapacitu). Medzi krajiny, ktoré majú tímy s vysokou kapacitou ovplyvňovať politické dianie, patria aj Čína, Irán, Rusko, USA, Izrael, Spojené arabské emiráty a Saudská Arábia. Tieto tímy sú aktívne počas celého volebného cyklu (nielen tesne pred voľbami), vykonávajú domáce aj zahraničné operácie a zamestnávajú ľudí na plný úväzok venujúcich sa „tvarovaniu informačného priestoru“.
Slovensko medzi analyzovanými krajinami nebolo.
Nedostatky štúdie
Voči analýze možno vzniesť aj kritické námietky: nie na všetkých miestach autori jasne rozlišujú, či ide o manipuláciu zo strany štátu alebo politických strán v danom štáte. A ak ide o politické strany, neuvádzajú, či ide o vládne či parlamentné strany alebo okrajové opozičné subjekty, čo by však bol zásadný rozdiel.
Štúdia taktiež neuvádza mieru, v akej sa aktéri z príslušných krajín podieľajú na dezinformačných praktikách. Autori len uvádzajú, či sa v danej krajine určitá forma manipulácie vyskytuje alebo nie.
Otázna je tiež samotná metodika, ktorá necháva veľký priestor na interpretačnú voľnosť (čo je však nevyhnutné prakticky pri každej obsahovej analýze a je dané tiež záberom výskumu). Kľúčové infografiky autori vytvorili na základe vlastného „autorského zhodnotenia“ článkov z médií a iných zdrojov.
Autori svoje tvrdenia pritom priamo nedokladujú konkrétnymi zdrojmi (čo je dané zrejme aj tým, že ide o prehľadovú správu). V zozname zdrojov je len veľmi skromné množstvo prameňov, ak vezmeme do úvahy rozsah záverov, ktoré správa prináša.
Na domovskej stránke štúdie (na ktorú správa odkazuje) sa nachádzajú podrobnejšie informácie (prípadové štúdie jednotlivých krajín a zoznam viac ako 700 zdrojov), avšak ani tu nie sú vždy tvrdenia z infografík dostatočne upresnené.
Poukázal na to už Snowden
Tak či tak sú závery analýzy v zjavnom rozpore s prevládajúcim hlavnoprúdovým mediálnym obrazom.
Ukazujú, že šírenie dezinformácií na sociálnych sieťach je praktikou bežne používanou aj západnými politickými stranami aj vládami. A tiež to, že jedným z najsilnejších dezinformačných aktérov sú popri Rusku a Číne tiež Spojené štáty americké a ich blízki spojenci Izrael a Saudská Arábia.
To je, mimochodom, v súlade s odhaleniami, ktoré priniesol Edward Snowden v čase, keď sa o hybridných hrozbách hovorilo veľmi málo. Snowdenom zverejnené dokumenty západných tajných služieb popisujú techniky manipulácií online diskurzu ako napr. diskreditácia jednotlivcov a firiem.
Jednou z preberaných metód diskreditácie jednotlivca je napr. zmeňte fotky „cieľa“ (jednotlivca, ktorého chcete diskreditovať) na sociálnych sieťach, napíšte blog, kde tvrdíte, že ste jednou z jeho obetí, napíšte jeho kolegom, susedom a priateľom a pod.
Zdroj obrázku: The Global Disinformation Order (štúdia Oxfordskej univerzity)