Na prelome rokov 2021 a 2022 sa v Kanade konali majstrovstvá sveta v hokeji do 20 rokov. Turnaj bol však zrušený pre šírenie COVIDu medzi hráčmi. Ukazuje sa, že ide o iracionálny prejav COVIDového dogmatizmu, nad ktorým sa prakticky nikto z hlavného prúdu nepozastavuje, napriek jeho zjavnej absurdite. A desivým dôsledkom pre našu slobodu.
Na úvod treba povedať, že COVID je ochorenie, ktoré je pre časť obyvateľstva pomerne rizikové. Ide o hlavne o neimunizovaných starších ľudí s komorbiditami. Snažiť sa prijímať opatrenia s cieľom minimalizovať ich nakazenie koronavírusom ešte pred imunizáciou je namieste. Zachránia sa tak životy a predíde sa naplneniu a potenciálnemu preplneniu nemocníc.
Pokiaľ sa však snaha za každú cenu brániť nakazeniu koronavírusom rozšíri aj na veľmi málo rizikové skupiny, ignorujúc značné škody na ekonomických, spoločenských či kultúrnych hodnotách, ide už o COVIDový dogmatizmus, ktorý môže vyplývať aj z koronafóbie.
Nedávnym príkladom takéhoto zmýšľania je zrušenie majstrovstiev sveta v hokeji do 20 rokov. Tie začali v Kanade 26. decembra, ale už 29. decembra boli zrušené.
Na celom šampionáte pritom platili prísne opatrenia. Tréner slovenskej reprezentácie ich opisuje nasledovne:
„Robili sme presne to, čo od nás požadovali organizátori. Po príchode sme boli dva dni zavretí v izbách. Naša cesta bola hotel, tri metre do autobusu, z neho tri metre do haly, šatňa, klzisko a zase naspäť. Stále sme mali nasadené rúška, boli sme maximálne pozorní.“
Okrem toho na dennej báze prebiehalo testovanie a tímy s pozitívnymi hráčmi putovali do karantény. Kanadská hokejová asociácia zároveň implementovala politiku povinného očkovania pre všetkých, ktorí sa turnaja chceli zúčastniť. Prekonanie sa vôbec nezohľadňuje.
Povinnosť neplatí len pre hráčov, ale aj trénerov, rozhodcov, divákov a ďalších. Teoreticky sú prípustné výnimky na základe posúdenia vládnych autorít a odborníkov.
Napriek opatreniam sa nákazám nepodarilo zabrániť. Infekcie sa vyskytli v tímoch USA, Česka a Ruska. Stretnutia týchto tímov boli kontumované v prospech súpera. Slováci tak vďaka tomu „vyhrali“ s Ruskom 1:0.
Po troch kontumáciách sa hokejová federácia (IIHF) rozhodla majstrovstvá úplne zrušiť. Hovorí sa o presunutí na letný termín. Oficiálnym dôvodom bolo „zabezpečenie zdravia a bezpečnosti všetkých účastníkov“, avšak vyhlásenie IIHF obsahovalo aj túto vetu: „Rada IIHF určila, že ďalšia kontumácia – už tretia v priebehu dvoch dní – narušila integritu celého podujatia a musí byť predčasne ukončené.“
IIHF teda sama nastavila nespravodlivé a frustrujúce pravidlo a následne turnaj zrušila preto, lebo sa dodržiavalo.
A teraz to podstatné.
Podľa slovenských dát* zomrelo od začiatku pandémie na COVID 12 ľudí do veku 20 rokov. Z približne 194 000 nakazených, čo predstavuje smrtnosť okolo 0,006 %. Teda jeden zo 16 600. A to ani neberieme do úvahy obezitu, rôzne komorbidity a tých, ktorým COVID nebol zistený testovaním. Po ich zohľadnení by smrtnosť v tejto skupine klesla takmer na nulu.
Ak vezmeme do úvahy ešte skutočnosť, že medzi hokejistami sa zrejme šíril podľa všetkého miernejší omikron (ktorý je v Kanade už v plnom prúde), ich zdravotný stav je pod neustálym drobnohľadom a všetci boli zaočkovaní (nevedno, či niektorí z nich dostali výnimky), pravdepodobnosť, že by zdravie ktoréhokoľvek z nich bolo vážne poškodené, je astronomicky nízka.
Nehovoriac o tom, že hokej je dosť tvrdý šport a podobne ako každý vrcholový šport, sám o sebe sa spája s viacerými rizikami pre zdravie.
Toto je typické pre COVIDový dogmatizmus: pre veľmi nepatrnú šancu, že by v malom počte prípadov čiste teoreticky mohlo dôjsť k zdravotnému poškodeniu z dôvodu COVIDu, je schopný sabotovať obrovské kultúrne, ekonomické či spoločenské hodnoty, hoci prijatie miernejších (alebo žiadnych) opatrení by spôsobilo takmer rovnaký výsledok.
V tomto prípade bolo majstrovstvá možné bez väčších problémov dohrať. Stačilo by prijať tieto opatrenia: žiadny hráč (prípadne iný člen delegácie) by nebol nútený nastúpiť (čo nie je ani tak), ak by sa obával o svoje zdravie a všetci hráči, ktorí by sa stretli s nakazeným, by po konci turnaja išli do karantény. Tá by garantovala, že nenakazia nikoho mimo hokejovej bubliny.
Teoreticky by bolo možné tiež hrať bez divákov tak, ako minulý rok, kedy sa majstrovstvá úspešne dohrali.
Pri tomto riešení by nikto nebol nútený „riskovať“ svoje zdravie. Každý by mohol spraviť svoje vlastné rozhodnutie. A nemusíme dvakrát hádať, aké by bolo.
Zo sklamania, ktoré vyplýva z odpovedí trénera našej reprezentácie Ivana Feneša, možno medzi riadkami čítať, že by väčšina hráčov majstrovstvá radšej dohrala. Paradoxne, rozhodnutie zrušiť turnaj považuje za „zrejme dobré rozhodnutie“. Pripomína to trochu tzv. štokholmský syndróm – kedy sa obeť stotožní s násilníkom a schvaľuje jeho rozhodnutia.
Pre niektorých hráčov sú to však posledné majstrovstvá do 20 rokov, keďže čoskoro tento vek presiahnu. COVIDový dogmatizmus tak nivočí životné sny ďalším mladým ľuďom.
Ak ani povinné očkovanie, rúška, prísne opatrenia a zrejme miernejšia verzia vírusu ani u mladých, zdravých, vyšportovaných ľudí z prakticky bezrizikovej skupiny neznamená návrat do normálu, budeme môcť vôbec niekedy normálne žiť?
Spoločnosť si musí uvedomiť, že naším cieľom má byť čo najviac normálny život aj napriek existencii koronavírusu (samozrejme, v prípade rizikových sú namieste opatrenia a dôležité je očkovanie).
V opačnom prípade bude absurdít tohto typu len pribúdať a začneme to vnímať ako čosi samozrejmé bez hlbšieho zamyslenia. Tým však stratíme nielen svoju slobodu, ale aj ľudskosť a obetujeme ich na oltár iracionálnej mechanickej dogmy.
* - vlastný prepočet z otvorených dát ministerstva zdravotníctva; pre nepresnosti v dátach je potrebné uvedené čísla vnímať orientačne.
Zdroj ilustračného obrázku: IIHF/Andrea Cardin